Letanovce, jedna z veľmi starých obcí Spiša, sa nachádzajú v oblasti s pomerne hustým pravekým osídlením. Už v 12. storočí sa obec dostáva medzi obce patriace k hradnému panstvu Spiš.
Pozornosť sa na Letanovce obrátila po odchode Tatárov, pretože skaly v ich chotári pomohli zachrániť pred Tatármi značnú časť obyvateľstva Spiša. Kráľ Belo IV. daroval 7. októbra 1250 Cirkvi, konkrétne spišskému prepoštovi a kostolu sv. Martina na Spiši, viaceré územia, medzi nimi nedostavaný Marcelov hrad (Zelená hora) a obce Letanovce a Arnutovce. Táto listina je najstaršou zmienkou o Letanovciach, ktorá sa zachovala na pergamene.
Odvtedy sa Letanovce často spomínajú v súvislosti s majetkovými transakciami alebo spormi. Listina z roku 1250 bola potvrdená ešte v rokoch 1269, 1278 a 1279. Dôvodom opakovaného potvrdzovania boli vytvárajúce sa spišské mestá, založené na základe výsad nemeckých hostí. Susedným mestom Letanoviec boli Hrabušice, ktoré po stáročia zazerali na letanovský chotár. Susedmi boli aj kopijnícke obce a Štiavnické opátstvo cistercitov. Bohatstvo lesov a chotára by sa boli každému hodili.
Zmeny vo vlastníctve a spory so susedmi
V roku 1281 nastáva zmena vo vlastníctve Letanoviec, ktorá ostala v platnosti niekoľko storočí. Spišský prepošt Mutimír daroval polovicu dôchodkov z Letanoviec a Arnutoviec Spišskej kapitule. Významnou udalosťou bolo rozhodnutie spišského prepošta zavolať na Kláštorisko kartuziánov, aby si tam postavili kláštor na pamiatku záchrany Spišiakov pred Tatármi. Spišský prepošt, biskup Jakub, daroval 19. januára 1299 svoju časť Letanoviec kartuziánom, aby mali z čoho žiť. Kartuziáni sa o svoje majetky vzorne starali a zo vzťahu medzi nimi a Letanovcami sa nezachovali žiadne spory. Horšie to však bolo so susedmi.
Okolo polovice 14. storočia vznikla osada Zachmar a Janusova dedina, ktoré si postavili zrejme spišskí kopijníci. V sporoch medzi nimi a kapitulou zvíťazila kapitula a "čierni užívatelia" pozemkov museli ustúpiť. Neskôr vznikali prudké spory s Hrabušicami a ich pánmi Turzovcami a Csákyovcami, ktoré sa tiahli cez stáročia. Spory vznikali aj s ostatnými susednými dedinami a neraz ich sprevádzali aj násilnosti. Spory sa zintenzívnili najmä po zániku kláštora na Kláštorisku okolo polovice 16. storočia.
Podrobný vývoj obce je na základe prameňov ťažké rekonštruovať. Vieme však, že v roku 1603 mali Letanovce 24 domov, čo bolo vzhľadom na okolité obce, ktoré mávali väčšinou len do 15 domov, veľa. V tej dobe však vzniklo aj Bočkajovo povstanie, ktoré bolo silne namierené proti katolíckej cirkvi. Bočkajovci v roku 1604 vyplienili Spišskú Kapitulu a jej obce, medzi nimi aj Letanovce. Po vyplienení ich vypálili. V roku 1605 obec vykazuje len 4 celé domy, 17 bolo zhorených. Čiastočne alebo úplne vypálené boli aj obce Spišský Štvrtok, Arnutovce, Iliašovce, Smižany, Dravce, Uloža a iné. K tomu ešte neustále pokračovali spory o časti chotára s Hrabušicami, ktoré sa skončili dohodou len v roku 1759.
Aj ďalšie roky 17. storočia znamenali pre obyvateľstvo mnoho utrpenia. Až v 18. storočí sa obec začína zotavovať. Má okolo 24 sedliackych gruntov, tvorených celou alebo polovičnou usadlosťou, pomerne menší počet želiarov. Majitelia si zriaďujú majer, je tu mlyn a pivovar. Obyvatelia okrem prác v lesoch sa živia hlavne poľnohospodárstvom a známa bola aj výrobňa ľanového oleja. V roku 1870 mala obec 737 obyvateľov. Ich počet však začal klesať, pretože mnohí sa vysťahovali do Ameriky. Takže až koncom storočia sa ich počet priblížil k 700. V roku 1921 tu bolo 155 domov so 731 obyvateľmi.
Kostol Všetkých svätých
Ústrednou budovou každej slovenskej dediny je kostol. Letanovský kostol Všetkých svätých bol postavený ešte v období románskom okolo polovice 13. storočia. V 14. storočí bol zväčšený a v 18. storočí zbarokizovaný. Zo starších epoch sa zachovalo len niekoľko detailov, barokový a gotický portál. Interiér je zariadený moderne, ale zachovali sa barokové obrazy i krucifix z 18. storočia.
Prepoštstvo, neskôr biskupstvo i kapitula, v nemalej miere ovplyvňovali aj kultúrnu úroveň obce a to nielen starostlivosťou o školu, ale aj tým, že mnohým nadaným obyvateľom umožnili ďalšie štúdiá. Preto z Letanoviec vyšlo viac kultúrnych osobností, najmä kňazov. Spomeňme len napr. spisovateľa historických románov, básnika i skladateľa duchovných piesní Jozefa Cehuľu, školského brata profesora Jozefa Alojza Vronča, významného pedagóga, metodika, historika a spisovateľa. Tu sa tiež narodil historik Emil Jurkovich.
Živým svedectvom o existencii kláštora je pri obci miestny názov Kláštorisko. V prepise paralelné záznamy z roku 1319 Letenkew a Letonkew, v prepise Letenkő a Letankő naznačujú, že v stredoveku skala útočiska i obec mali dva názvy. Letenkő čiže z maďar. -kő kameň, skala v spojení s domácim Leten odvodené od slova leten dôverný a Letankő, čiže z maďar. -kő v spojení s domácim Letan utvoreným zo slova letanie (z lat.
Medzi významné osobnosti spojené s Letanovcami patria:
- Martin Števček (6. jún 1912, Východná - 4. november 1989) - katolícky kňaz, spisovateľ, prekladateľ, národopisný bádateľ.
- Páter Šimo (10. apríl 1913, Letanovce - 27. apríl 1985) - katolícky kňaz, misionár, spisovateľ.
- Alojz Lukáč (14. september 1899, Letanovce - 14. september 1985) - narodil sa v roku 1899 v Letanovciach.
- Jozef Cehuľa (3. marec 1898, Letanovce - 5. jún 1985) - gymnázium navštevoval v Levoči a Rožňave. Dňa 29.6.1922 ho vysvätili za kňaza.
- Jozef Alojz Vronč (2. december 1857, Letanovce - 4. august 1934) - popredný predstaviteľ učiteľského spolku župy.
Farnosť Letanovce sa nachádza na Spiši v srdci Slovenského raja. Do farnosti patrí aj filiálka Arnutovce. Na fare v Letanovciach je možnosť ubytovať sa a byť tak hneď pri srdci a vstupnej bráne do Slovenského raja.
Aktuálne informácie z farnosti
V súčasnosti farnosť Letanovce aktívne organizuje rôzne náboženské a kultúrne podujatia. Medzi ne patria:
- Adorácie
- Stretnutia birmovancov
- Divadelné predstavenia o svätých
- Liturgie domácej Cirkvi do rodín
- Večery milosrdenstva
- Predvianočné sväté spovede
- Rorátne sväté omše
- Večerné bdenia
Tieto aktivity svedčia o živote a vitalite rímskokatolíckej cirkvi v Letanovciach.
V neďalekom Spišskom Štvrtku sa nachádza Kostol sv. Ladislava, ktorého dejiny siahajú minimálne do 13. storočia. Samotný Spišský Štvrtok sa pod názvom Osada sv. Ladislava spomína už v roku 1263, čo súčasne potvrdzuje aj existenciu kostola s týmto patrocíniom. V roku 1455 dal Ján Jiskra z Brandýsa opevniť vojensky výhodnú polohu kostola. V priebehu nepokojného 17. storočia bol kostol viackrát vyrabovaný (1605, 1680). Od roku 1963 má kostol status národnej kultúrnej pamiatky.
Niektoré zaujímavosti o Kostole sv. Ladislava:
- Podľa niektorých autorov pochádza súčasné presbytérium s omnoho hrubšími obvodovými múrmi už z 12. storočia.
- Presbytérium je zaklenuté masívnymi rebrami s malým svorníkom bez výzdoby. Štýlovo má klenba blízko k stavebnej dielni pôsobiacej pri kláštore cistercitov v Spišskom Štiavniku.
- Pôvodnú klenbu si zachovala aj sakristia.
- Veža kostola nesie združené okná románskeho štýlu, na základe ktorých bola dlhý čas datovaná do románskeho obdobia.
Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravuje rehoľa minoritov. Obec leží na dôležitej ceste z Popradu do Spišskej Novej Vsi a Levoče.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #letanovce