Jednou z najvzácnejších kresťanských relikvií je ľanová plachta, v ktorej údajne pochovali umučeného Krista. Originál plátna je uložený od roku 1578 v Turíne, v Katedrále sv. Jána Krstiteľa.
Pôvod a vzhľad Turínskeho plátna skúmajú nielen historici, ale aj teológovia. Existujú teda argumenty za aj proti pravosti tejto relikvie.
Turínske plátno je pohrebné rúcho, do ktorého mal byť po zvesení z kríža v roku 33 zabalený Ježiš Kristus. Ide o textíliu s rozmermi 436 krát 110 centimetrov, na ktorej je vidieť odtlačok mužskej postavy, vysokej asi 180 centimetrov. Muž mal byť starý približne 35 až 40 rokov.
História a výskum Turínskeho plátna
Na krosnách, ktoré sa používali v Sýrii, sa tkalo jedličkovým stehom tri na jeden. Takýmto spôsobom vzniklo aj Turínske plátno, pričom tento druh stehu zväčšoval kvalitu a cenu látky.
Zaujímavé zistenia o Turínskom plátne:
- Turínske plátno obsahuje vlákna indickej bavlny, ktorá sa v minulosti používala na Blízkom východe, ale nie v Európe.
- V roku 1978 boli na ňom objavené nápisy vrátane Ježiš Nazaretský, trest smrti či cisár Tiberius.
- Židia v prvom storočí nášho letopočtu zvykli klásť zomrelým na oči mince. Odtlačok leptónu, čiže platidla sa razil v rokoch 29 - 30.
Země území záhad Tajemství Turínského plátna Ararat a Noemova Archa
„Na tom plátne sú v istých obdobiach urobené rôzne záplaty, ktoré ako keby chceli z úcty vyplniť celé plátno, aby nebolo narušené nejakými dierami alebo prepáleninami. V Biblii sa však píše, že Ježiš mal na hlave šatku, ktorá by však bránila vzniku podoby Turínskeho plátna, ako ho poznáme dnes.
V roku 1898 Secondo Pia uverejnil negatív fotografie plátna, na ktorom sa ukázal byť zobrazený umučený ukrižovaný muž.
Od 80. rokov minulého storočia, keď Vatikán začal podporovať vedecké štúdium Turínskeho plátna, sa o ňom publikovalo vyše 170 akademických prác. No napriek tomu, že mikroskopické skúmania, analýza krvných vzoriek, lokalizácia materiálu a teraz aj určenie približného veku dokazujú, že rubáš sa mohol použiť tak, ako tvrdí cirkev, niektorí odborníci ho stále považujú za falzifikát vyrobený v Európe dávno po Kristovej smrti. Vychádzajú zo spomínanej štúdie z roku 1988, v rámci ktorej špecializované tímy v troch rôznych laboratóriách na základe metódy uhlíkového datovania s 95-percentnou pravdepodobnosťou zaradili vytvorenie spornej látky medzi roky 1260 a 1390.
Nové analýzy a sporné body
Pred pár dňami sa však na Turínske plátno opäť zamerali pohľady odbornej verejnosti. Ich výsledky naznačujú, že plátno skutočne pochádza približne z obdobia Ježišovho života, teda spred dvetisíc rokov.
Aby sa čo najviac priblížili k istote, porovnali rozpad celulózy v rubáši s inými plátnami nájdenými v Izraeli, ktoré sa datujú do 1. storočia nášho letopočtu.
Ďalší výskum publikovaný v časopise Journal of Forensic Sciences, využívajúci moderné kriminalistické techniky, zase vylúčil, že by krvné pozostatky na plátne mohli vzniknúť spôsobom, ktorý by sa zhodoval s biblickou verziou.
Francúzsky nezávislý výskumník Tristan Casabianca však poukázal na viaceré nezrovnalosti vo vedeckej práci, ktorá takmer 36 rokov nahráva odporcom „svätosti“ tajomného plátna. Keď sa totiž zameral na nespracované údaje, ktoré mu na vyžiadanie poskytlo Britské múzeum, zistil, že vek jednotlivých vzoriek stanovený v laboratóriách v Oxforde, Zürichu a Arizone sa od nezverejnených dát a aj medzi týmito inštitúciami v niektorých prípadoch líšil o celé stovky rokov. Pravda, je to stále málo na to, aby sa látka mohla použiť za čias Krista, hodnovernosť výskumu sa tým však podľa Casabiancu významne znižuje.
Profesor Giulio Fanti z Univerzity v Padove sa zameral na vzorky zozbierané ešte v roku 1978. Podľa jeho štúdie, publikovanej v Archives of Hematology Case Reports and Reviews, v skúmaných časticiach zaznamenal prítomnosť hemoglobínu aj dvoch typov krvi vykazujúcej známky zlyhania orgánov i ťažkej traumy.
Kópia Turínskeho plátna na Bojnickom zámku
Romantický Bojnický zámok ponúka návštevníkom opäť niečo navyše. V kaplnke vystavili kópiu Turínskeho plátna, do ktorého mal byť po sňatí z kríža zabalený Ježiš Kristus. Ide pritom o jedinú napodobeninu na svete, pri ktorej výrobe postupovali tvorcovia podľa originálnej predlohy.
Kurátorom netradičnej výstavy a zároveň majiteľom plátna je Robert Pospíchal. Vyrobiť takéto dielo podľa neho nebolo vôbec jednoduché a trvalo to viac ako štyri roky.
„Kópia je skutočne urobená presne podľa originálu, ktorý je od roku 1578 uložený v Turínskej kaplnke chrámu Svätého Jána Krstiteľa. Na kópii sa tak nachádza každý odtlačok, detail, záplata a dokonca aj diera ako na originále. Zaujímavosťou je, že odtlačky sú vytvorené skutočnou ľudskou krvou skupiny AB, tak ako je aj originál. Na výrobe pracovali desiatky ľudí.
Podľa Pospíchala k tomu museli zohnať kompletnú dokumentáciu plátna, ktorú vlastnil iba tým, skúmajúci reálne Turínske plátno. „Bola nám zapožičaná a aj preto sa nám plátno podarilo vytvoriť,“ prezradil majiteľ. „Keď sme boli na kontrolnom dni výroby, na plátne nebolo skoro nič vidieť a už vtedy tam bolo približne 200 vrstiev krvného farbiva.“
Kópií na svete je takmer štyridsať, ale tie sú namaľované. „Nedá sa o nich hovoriť, že by boli vydarené.
Turín - miesto uloženia plátna
Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Turíne je miestom, kde je uložené Turínske plátno. Originál plátna sa vyberá len pri mimoriadnych udalostiach. Návštevníci môžu vidieť miesto, kde je uložené a tiež film o turínskom platne.
V súčasnosti je v Turíne Kostol sv. Františka Salezského, Bazilika Panny Márie Pomocnice kresťanov (v tejto bazilike sú uložené zostatky Dona Bosca. Pod touto bazilikou je Kaplnka relikvií, kde je až 300 relikvií rôznych svätých), škola a internát, kde sa učia a bývajú budúci kňazi saleziáni.
Ďalšie známe kresťanské relikvie:
- Tŕňová koruna v parížskej katedrále Notre Dame
- Kristov klinec v lombardskej kráľovskej korune
- Svätá kópia
- Svätý kalich vo Valencii
- Stĺp bičovania v rímskej bazilike svätého Praxedesa
- Veronikina šatka