Postkomunistické reformy v Maďarsku

Podobne ako na Slovensku, tak aj v Maďarsku bola vládna moc centralizovaná v jednej strane - konkrétne v Maďarskej socialistickej robotníckej strane. No zároveň bola počas jej vládnutia v roku 1968 predstavená nová idea, ktorá niesla názov Maďarský nový ekonomický mechanizmus, ktorý sa zameriaval na to, aby zo silno centralizovanej ekonomiky nastala zmena na ekonomiku voľnejšieho trhu.

Vďaka tejto reforme krajina prosperovala 4 roky (niektoré zdroje hovoria 5), počas ktorých sa zvyšoval čistý materiálový produkt o 6,2 %, rast spotreby stúpol o 5,7 % a celková miera rastu faktorovej produktivity stúpla dvojnásobne. Zároveň vďaka tejto reforme sa z časti zrušilo aj centrálne určovanie cien pre niekoľko tovarov, aj keď stále existovala hranica zvyšovania hodnoty. Často ale boli sumy prispôsobené dohodám medzi spotrebiteľom a predajcom.

Jeden z najväčších zlomov ale nastal práve v roku 1989, kedy sa radikálne zmenil politický a ekonomický systém, podobne ako aj v iných krajinách východného bloku. Pre zmenu režimu v Maďarsku ale boli kľúčové dve veci - samozrejme, je to pád Berlínskeho múru, no druhý aspekt bola aj nútená rezignácia rumunského autoritárskeho prezidenta Nicolae Ceaușesca.

Ako sa už spomenulo, určité zmeny sa diali už pred rokom 1989, no prvé slobodné voľby sa udiali až v roku 1990 a s tým aj systém viacerých politických strán. V tých vyhrali strany Maďarské demokratické fórum a liberálnejšia Aliancia slobodných demokratov. Práve druhý menovaný subjekt sa pokúšal o radikálnu transformáciu na ekonomiku voľného trhu, zatiaľ čo Maďarské demokratické fórum na to chcelo ísť pomalšie z dôvodu masívnej privatizácie. V danej dobe žilo pod hranicou chudoby 40 % maďarskej populácie a práve toho sa obával druhý menovaný politický subjekt.

Od roku 2010 vládne Viktor Orbán, ktorý za ten čas stihol u našich južných susedov sprivatizovať médiá spriateleným oligarchom, vyhnať Stredoeurópsku univerzitu, kritizovať a obmedzovať občiansky sektor.

Ak sa pozrieme na ekonomickú situáciu v Maďarsku, tak ich HDP na obyvateľa je vo výške 28 700 eur (priemer Európskej únie je 37 600 eur) a HDP Maďarska tvorí iba 1,2 % HDP z celkového v rámci EÚ.

Pre porovnanie, pozrime sa aj na ekonomickú transformáciu v ďalších krajinách V4. Česká republika po páde komunistického režimu v roku 1989 sa v Českej republike centrálne plánovaná ekonomika, charakterizovaná nízkou produktivitou, neefektivitou a absenciou konkurencie, začala podobne ako v ostatných krajinách V4 a postkomunistického bloku SVE-10 transformovať na trhové hospodárstvo. V prvej polovici 90. rokov prišla masívna liberalizácia cien, otvorenie sa zahraničnému trhu a rozsiahla privatizácia pod taktovkou vtedajšej vlády ODS pod vedením Václava Klausa.

Tieto kroky síce spôsobili krátkodobé sociálne aj ekonomické otrasy, no docielili makroekonomickú stabilizáciu a položili základ, de facto vybudovali súčasnú, veľmi úspešnú trhovú štruktúru. Vďaka tomu Česko už v druhej polovici 90. rokov začalo silne profitovať zo spomínaných reforiem a prílevu zahraničných investorov, menovite do automobilového a strojárskeho priemyslu. Ďalší ekonomický bod zlomu bol vstup do Európskej únie v roku 2004. Vďaka tomu sa česká ekonomika ešte viac integrovala najmä do nemeckého priemyselného sektora a iných európskych reťazcov.

Export sa stal motorom rastu, zatiaľ čo v 90. Po vstupe do Európskej únie ovplyvnila vývoj českej ekonomiky najmä finančná kríza, pandemické roky a energetická kríza 2022, ktoré mali negatívny dopad na rast ekonomiky a infláciu. Český verejný dlh sa dnes drží pod 45 % voči HDP, zatiaľ čo priemer v EÚ je 75 %. V roku 2025 vzrástlo HDP o 2,7 % medziročne. Inflácia bola v roku 2024 priemerne na úrovni 2,4 %.

Poľsko patrilo počas komunizmu k menej rozvinutým krajinám východného bloku. Pre porovnanie, v roku 1989 bol hrubý domáci produkt na obyvateľa v bývalom Československu 3769 dolárov na obyvateľa, kým v Poľsku to bolo iba 2329 dolárov. Pád komunizmu v Poľsku a prvé slobodné voľby priniesli okrem slobody aj ekonomické reformy. Poľsko pod vedením ministra financií Leszka Balcerowicza totiž zaviedlo v roku 1990 sériu radikálnych ekonomických reforiem, známych aj ako “šoková terapia”. Išlo o dereguláciu cien, liberalizáciu trhov a zrušenie vedúcej úlohy štátu v ekonomike.

Z dlhodobého hľadiska však reformy pomohli naštartovať poľskú ekonomiku. Najdôležitejším impulzom pre postrevolučný vývoj krajiny bol vstup do Európskej únie v máji 2004 spolu so Slovenskom a ďalšími postkomunistickými krajinami. Jednotný trh priniesol miliónom poľských občanov možnosť pracovať v zahraničí a využívať ďalšie výhody Európskej únie. Najpopulárnejšími destináciami pre poľských pracovníkov sa stali Veľká Británia, Nemecko a Írsko. Poľsko je taktiež známe svojím efektívnym čerpaním eurofondov, ktoré za posledné dve dekády využilo na výstavbu špičkovej cestnej a železničnej infraštruktúry.

Keď Slovensko vstúpilo v roku 1993 do Vyšehradskej štvorky (spolu s Českom, Poľskom a Maďarskom), štartovali sme z podobnej pozície - ako postkomunistické krajiny s túžbou dobehnúť Západ. Po troch dekádach je však jasné, že nie všetci bežíme rovnakým tempom.V 90. rokoch nás vlády Vladimíra Mečiara dostali do izolácie, zatiaľ čo susedia napredovali smerom k EÚ a NATO. Zlom prišiel po roku 1998, keď vláda Mikuláša Dzurindu naštartovala reformy, ktoré zmenili Slovensko na „reformného tigra Európy“.

Rovná daň, vstup do EÚ a neskôr euro v roku 2009 priniesli rast miezd, investície aj sebavedomie. Lenže po roku 2010 sme tempo stratili. Krajiny ako Poľsko či Česko nás postupne predbehli. Dnes má Poľsko najrýchlejší rast v regióne a Česko dosahuje 93 % priemeru EÚ, kým Slovensko len okolo 73 %. Analytici NBS varujú, že dobiehame Západ viac cenami než výkonom. Pre mladú generáciu to znamená jediné: ak nechceme ostať pozadu, potrebujeme novú vlnu reforiem - vo vzdelávaní, inováciách a digitalizácii.

V dôsledku hospodárskej krízy sa od roku 2009 v týchto štátoch výrazne oslabil nielen rast, ale ochromili sa aj politické a štrukturálne reformy, kritizuje EBOR vo svojej aktuálnej štúdii Stuck in Transition? Výročná správa banky vykresľuje temný obraz: Mnohým postkomunistickým krajinám hrozí, že sa pre spomalený hospodársky vývoj a viaznuce reformy dostanú do „čertovho kruhu“.

Štúdia sa však krajiny snaží aj povzbudiť. Po prvýkrát od začiatku každoročných hodnotení, čo sa týka reformného procesu, bolo zaznamenaných viac zhoršení ako zlepšení. Bez zmien súčasných politických a inštitucionálnych podmienok bude produktivita v regióne počas nasledujúcich desiatich rokov rásť priemerným ročným tempom 2 až 4 %, pričom hrozí, že v nasledujúcich dekádach sa rast ešte spomalí, tvrdí banka vo výročnej správe o rozvíjajúcich sa ekonomikách.

Príjem na hlavu v regióne strednej Európy a Pobaltia, kam EBOR zaraďuje Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko, Chorvátsko, Litvu, Lotyšsko a Estónsko, by mohol počas nasledujúcich dvadsiatich rokov dosiahnuť, prípadne prekročiť, 60 % priemeru pätnástky krajín, ktoré boli členmi EÚ pred rozšírením o postkomunistické štáty.

Európska banka pre obnovu a rozvoj minulý týždeň v podstate potvrdila odhad rastu slovenskej ekonomiky v tomto a budúcom roku. Kým v máji predpovedala, že ekonomika Slovenska sa v tomto roku zväčší o 1 % a v budúcom roku o 2 %, v novej predikcii, ktorú zverejnila v pondelok, ráta s tým, že slovenské hospodárstvo za rok 2013 vzrastie o 0,9 % a v budúcom roku o 2 %. Pokiaľ ide o región strednej Európy a Pobaltia, banka prognózu vylepšila. V máji predpokladala, že región v tomto roku dosiahne rast o 0,8 % a v budúcom roku o 1,8 %.

Európska banka pre obnovu a rozvoj vznikla v roku 1991 s cieľom uľahčiť bývalým komunistickým krajinám prechod k trhovej ekonomike. Banka vlani po prvýkrát podporila aj rodiace sa arabské demokracie v severnej Afrike a na Blízkeho východe, keď na projekty v regióne investovala celkovo 1 mld.

Sídlo Európskej banky pre obnovu a rozvoj v Londýne

Budúci maďarský premiér Viktor Orbán v pondelok na prvej tlačovke po druhom kole volieb potvrdil plány svojej vlády, o ktorých sa už doteraz vedelo. Prioritami novej vlády budú obnovenie bezpečnosti a ekonomika. To prvé znamená posilnenie polície najmä na severovýchode Maďarska a prísnejšie trestanie drobnej kriminality. „Každému treba zaistiť právo na ochranu, len tak možno likvidovať polovojenské jednotky,“ dodal Orbán. Práve na severovýchode, v regiónoch s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva, je najpopulárnejší extrémistický Jobbik a jeho Maďarská garda.

Zmeny v ekonomike podľa Orbána znamenajú, že k prvým krokom vlády Fideszu ešte do polovice tohto roka budú patriť zjednodušenie daňového systému a zníženie byrokracie. Cieľom je, aby obyčajné daňové priznanie nebolo väčšie ako podpivník. Veľká daňová reforma sa však odkladá na neskôr. Orbán stále zahmlieva, komentuje Peter Morvay. Ďalší balík krokov sa zameria na pretvorenie systému miestnych samospráv. Mnohé sú na pokraji bankrotu, a keďže priamo spravujú školy či nemocnice, treba im rýchle pomôcť, aby ich problémy neohrozili občanov.

Víťazstvo Fideszu podľa Orbána posilnilo maďarskú demokraciu aj postavenie krajiny v Európe. Zodpovedá vraj zmene režimu: vývoj do roku 1989 Maďari nedokázali prijať. Ak je režim zlý, treba ho zvaliť a namiesto neho založiť iný. Voliči sa v týchto voľbách rozhodli urobiť práve toto, povedal Orbán. Nahradili systém oligarchov, ktorý v Maďarsku panoval posledných dvadsať rokov, „systémom národnej spolupráce“. Nová éra bude o vybudovaní tohto systému.

Viktor Orbán

Budúci premiér neprezradil nič o zložení svojho kabinetu, vraj s tým musí počkať na poverenie prezidenta na zostavenie novej vlády. Vyhol sa aj odpovediam na otázky najmä zahraničných novinárov, či bude Fidesz pokračovať v politike úsporných opatrení a ako sa dohodne s Medzinárodným menovým fondom (MMF). Orbán len povedal, že MMF a európske inštitúcie nie sú jeho šéfmi. Začal vysvetľovať, že je mu cudzia myšlienka, že treba pri delení koláča niekomu ubrať, aby sa inam mohlo dať viac. On sa vraj bude snažiť o to, aby bol koláč čo najväčší.

„Plnoprávnou súčasťou systému národnej spolupráce sú aj Maďari za hranicami,“ povedal Orbán. Na otázku ohľadne dvojakého občianstva pre krajanov Orbán povedal, že im Maďarsko bude pomáhať „ohľaduplne a podľa európskych zvyklostí“. Zároveň bude aj od susedných štátov požadovať viac úcty. Nový maďarský premiér už kontaktoval predstaviteľov maďarskej menšiny za hranicami.

Nový šéf maďarskej vlády a predseda Fideszu Viktor Orbán už komunikuje s maďarskými menšinami v susedných štátoch. Na pondelňajšej tlačovke vyhlásil, že medzi dvoma kolami volieb požiadal lídrov menšinových Maďarov, aby sa „zišli a formulovali svoje očakávania smerom k budúcej vláde“. Pozvanie na oficiálne dvojstranné stretnutie s Fideszom má už v rukách SMK, nie však strana Most-Híd bývalého predsedu SMK Bélu Bugára.

„Nás vôbec nekontaktoval. On považuje len Csákyho s Durayom za relevantných ľudí. Ale po voľbách tá situácia môže vyzerať inak. Je chyba, keď selektuje, ale je to jeho rozhodnutie,“ reagoval na otázku o pozvaní predseda Mostu Béla Bugár. Pál Csáky pozvanie dostal, svoj návrh na spoluprácu s novou maďarskou vládou bude mať do stretnutia pripravený. Konkretizovať ho však bude až po rokovaní.

„Rokovanie bude, predpokladám, ešte pred vytvorením novej maďarskej vlády. Presný termín nepoznám,“ hovorí. Podľa Csákyho rokovať s Fideszom bude SMK najprv vo dvojici, neskôr sa však majú konať aj stretnutia s ostatnými predstaviteľmi maďarskej menšiny v iných štátoch.

„Charizma a vodcovské schopnosti,“ spomínajú na Orbána jeho spolužiaci z univerzity. Tieto vlastnosti nespochybňujú ani kritickejší pamätníci. Len dodávajú „túžbu po moci a autoritárske sklony“. Podobné hodnotenia sprevádzajú Viktora Orbána celú kariéru. Druhá časť osobnosti sa stala známou o niečo neskôr. Ešte pred pádom socializmu spoluzakladal mládežnícku organizáciu konkurujúcu komunistickému zväzu mládeže. Z nej vyrástol Fidesz. Popularitu si získal v roku 1989 odvážnou rečou na pohrebe popraveného premiéra Imreho Nagya.

Prvý raz sa ešte liberálny Fidesz stal favoritom v roku 1993, jeho popularita sa pohybovala okolo 40 percent. Nasledovalo však niekoľko chýb, nepopulárnych vyjadrení (napríklad, že treba v záujme verejných financií spomaliť rast dôchodkov) a Fidesz o rok skončil ako najmenšia strana nového parlamentu. Orbán si vzal ponaučenie, že v politike nemožno hovoriť pravdu, treba sľúbiť, čo chcú ľudia počuť, a až získa moc, potom sa uvidí.

„Vy evidentne nechápete, ako Fidesz funguje,“ zahriakol na tlačovke po prehraných voľbách v roku 1994 Orbánov zástupca zahraničného novinára, ktorý sa logicky pýtal, či po takejto porážke šéf strany odstúpi. Orbán však už pevne uchopil moc v strane a nikdy viac ju nepustil. Liberálny a alternatívny Fidesz postupne premenil na konzervatívnu a národnú, ekonomicky populistickú stranu, kde o všetkom rozhodoval sám.

Vďaka tomu jeho pozíciu neohrozili ani ďalšie porážky v rokoch 2002 a 2006. Niekedy sa však musel uchýliť k trikom, ako v roku 2002. Aby po odchode z vlády predišiel vnútrostraníckemu tlaku na odstúpenie, sám dočasne Fidesz zdanlivo opustil, založil si mimoparlamentné hnutie občianskych krúžkov a nechal sa nimi oslavovať ako večný „premiér národa“. Na čelo strany sa formálne vrátil, až keď nespokojnosť vypršala. Počas svojej vlády Orbán praktizoval takzvaný „útok na celej hracej ploche“.

Znamenalo to centralizáciu moci v štáte, snahu úplne ovládnuť krajinu, ekonomiku, médiá, kultúru a masívne dotácie, ale len pre „našich“. Orbán vyhral voľby kritikou úsporných opatrení, známych ako Bokrosov balíček predchádzajúcej vlády, a so sľubom odstrániť postkomunistické štruktúry ovládajúce hospodárstvo. Rýchlo však vysvitlo, že ide skôr o nahradenie dovtedajších mafií novými. Otázkou zostáva, aké poučenie a ciele si Orbán z predchádzajúceho vládnutia odniesol: či to, že takto vládnuť nesmie, alebo že treba ešte ráznejšie presadzovať a dokončiť, čo vtedy začal.

Riešenie slovensko-maďarských vzťahov zrejme nebude prvou témou, ktorou sa bude zaoberať budúca maďarská vláda. Predpokladajú, že prvé aktivity budú skôr zamerané na ekonomické reformy, ktoré štát podľa nich potrebuje. V maďarských parlamentných voľbách drvivo zvíťazil konzervatívny Fidesz, po víkendovom druhom kole si zabezpečil ústavnú väčšinu. Slovenskí politici zatiaľ na výsledky volieb nereagovali.

Nová maďarská vláda by mohla byť podľa odborníkov známa do mesiaca, čo bude len pár dní pred júnovými parlamentnými voľbami na Slovensku. Fidesz bude mať podľa výsledkov druhého kola volieb v budúcom maďarskom parlamente dvojtretinovú väčšinu. Debakel utrpeli vládnuci socialisti, ktorí získali 59 kresiel, čo je takmer o 130 menej ako mali doteraz. Do parlamentu sa dostali aj zástupcovia krajne pravicového Hnutia za lepšie Maďarsko (Jobbik) a menšia ekologická strana Je možná iná politika.

Pod víťazstvo Fideszu sa podpísali najmä ekonomické problémy a vysoká miera korupcie v krajine, poznamenal ďalší politológ László Öllös z Fórum inštitútu pre výskum menšín. Dodal, že otázkou bude, či reformy, na ktoré sa Orbán chystá, budú dostatočné a odborne správne. Parlamentná väčšina uvoľnila Orbánovi ruky aj pre zmenu ústavy. "Fidesz bude aktívny, v tom som si istý. Konkrétne ako, to neviem," tvrdil Öllös. Podľa Horského bude musieť myslieť najskôr na reformy, potom na národné témy.

Slovenské médiá pripomenuli, že budúci maďarský premiér si bude musieť uvedomiť, že absolútna moc prináša aj zodpovednosť za všetky skutky. "Už nebude môcť obviňovať svojich politických rivalov z ničnerobenia. (...) Pre Orbána teda od mája platí staré známe príslovie, čo si si navaril, to si aj zjedz," píšu v komentári Hospodárske noviny. "Orbán si toto bremeno sám pýtal," doplnila Pravda. Na výsledky volieb zatiaľ nereagovali slovenskí politici.

Viktor Orbán a politická situácia v Maďarsku

Vo volebnom období 2010-2014 Fidesz výrazne zmenil ústavný rámec, čo kritizovali opozičné sily a európske inštitúcie. Medzi sporné kroky patrili zmeny v mediálnej legislatíve, justičnom systéme, volebnom zákone a obmedzovanie práv mimovládnych organizácií. Tieto kroky viedli k obavám o nezávislosť inštitúcií a právny štát v Maďarsku.

Orbánova vláda zaviedla rozsiahle ekonomické reformy, vrátane zavedenia sektorových daní pre banky a energetické spoločnosti, zníženia daní pre malé a stredné podniky a podpory domácich investícií. Tieto opatrenia mali za cieľ posilniť maďarskú ekonomiku a znížiť závislosť od zahraničného kapitálu. Napriek kritike zo strany niektorých ekonómov, tieto reformy prispeli k stabilizácii ekonomiky a zníženiu nezamestnanosti.

Politika Viktora Orbána voči Európskej únii bola často kritická, najmä v otázkach migrácie, suverenity a národnej identity. Orbán odmietal kvóty na prerozdeľovanie migrantov a presadzoval posilnenie národných štátov v rámci EÚ. Jeho euroskeptické postoje viedli k napätým vzťahom s Bruselom a ďalšími členskými štátmi.

V oblasti sociálnej politiky Orbánova vláda podporovala tradičné rodinné hodnoty a demografické opatrenia na zvýšenie pôrodnosti. Zaviedla daňové úľavy pre rodiny s deťmi, podporu pre mladé rodiny pri kúpe bývania a opatrenia na ochranu manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou. Tieto politiky mali za cieľ posilniť rodinu ako základnú jednotku spoločnosti a zvrátiť negatívne demografické trendy.

Orbánova vláda posilnila vzťahy s Ruskom a Čínou, čo bolo kritizované zo strany západných spojencov. Maďarsko podpísalo dohody o spolupráci v oblasti energetiky, infraštruktúry a obchodu s týmito krajinami. Projekt výstavby jadrovej elektrárne Paks II s ruskou účasťou a účasť Maďarska na čínskom projekte Novej hodvábnej cesty boli vnímané ako odklon od tradičnej transatlantickej orientácie.

Vláda Viktora Orbána sa snažila posilniť národnú identitu a kultúru. Podporovala projekty na ochranu kultúrneho dedičstva, národných symbolov a jazyka. Tieto opatrenia mali za cieľ posilniť pocit národnej hrdosti a súdržnosti v spoločnosti.

V oblasti zahraničnej politiky sa Orbánova vláda zamerala na podporu maďarských menšín v okolitých krajinách. Poskytovala finančnú podporu pre školy, kultúrne organizácie a médiá maďarskej menšiny na Slovensku, v Rumunsku, Srbsku a na Ukrajine. Tieto aktivity mali za cieľ posilniť identitu a práva maďarských menšín v zahraničí.

Viktor Orbán si z politiky odniesol skúsenosť, že voličom nesmie hovoriť pravdu. Riešenie problematických vzťahov však zrejme nebudú témou číslo jedna, povedal politológ Michal Horský. "Maďarsko-slovenské otázky v Budapešti chápu ako širšiu súčasť postavenia Maďarstva v Karpatskej kotline. (...) Nič špeciálne na Slovensko nie zamerané," povedal ČTK Horský.

Tabuľka: Porovnanie HDP na obyvateľa v krajinách V4 (2023)

tags: #post #komunisticke #reformy #v #madarsku