Slovanský Boh Ohňa: Svarog a Iní

Slovania pochádzajú z územia ohraničeného riekami Visla a Dneper. V 5. storočí sa rozdelili na západných, východných a južných Slovanov. Zvyky a tradície Slovanov sa zachovali ústnym podaním. Ako všade na svete, aj Slovania si nevedeli vysvetliť isté zákonitosti a preto si stvorili bohov. Všímali si zmeny počasia a striedanie období a potrebu spoločenského vyžitia vkladali do slávností a obradných rituálov. Či už na počesť astronomického úkazu (slnovrat) alebo obety k bohom (hromnice).

Bog znamená boh, bohatý. Panteón východných Slovanov tvorili: Perún, Džabog, Chors, Smargl, Stribog a Mokoš. Bohovia západných Slovanov boli pravdepodobne: Dažbog (Svarožič), Lada, Rod, Svarog, Perún, Morena a Veles. Polabskí (Porenut, Porevit, Prove, Rugievit, Svarožič-Radegast, Trojan a Živa) a pobaltskí (Belboh, Černoboh, Černohlav, Jarovit-Gerovit, Svantovít a Triglav) Slovania uctievali vlastných kmeňových bohov. Ich viera pretrvala najdlhšie, lebo kresťanstvo považovali iba za spôsob nadvlády Franskej ríše.

Mapa slovanskej Európy v 8.-9. storočí

Svarog: Boh Nebeský Kováč a Oheň

SVAROG - Boh - stvoriteľ zeme a neba. SVAROG - zdroj ohňa a jeho pán. Nevytvára hmotný svet slovami ani kúzlom, na rozdiel od VELESa, ale svojimi rukami. Dal ľuďom Slnko-Ra a oheň. Rovnako ako ROD, SVAROG bol bohom tvorcom, pokračoval vo vytváraní tohto sveta, menil jeho pôvodný stav, zdokonaľoval a rozširoval ho. Kapištia na počesť SVAROGa sa nachádzali na kopcoch pokrytých stromami alebo kríkmi. Z ruských zdrojov SVAROG - veľký slovanský Boh. Stvoril (сварганил) ho ROD, tvorca celého vesmíru.

Zem sa tiež objavila vďaka Stvoriteľovi, ale SVAROG dokončil všetko za neho. Podľa povestí Slovanov, SVAROG - Boh bol pánom ohňa. Vytvoril reťaze, ktoré navzájom spájali tri svety: Božský (Prav), Zem (Jav) a Podzemie (Nav). SVAROG ovládal silu ohňa, ten ho počúval, zmenil svoje chovanie z ničenia na čistenie a obnovu. SVAROG sa prekladá ako "ten kto kráča po oblohe". Preto bol nazývaný Nebeským Otcom a v priebehu času jednoducho - Boh.

Mnohí spomínajú, že slovanský boh SVAROG nielen vytvoril, ale bol príkladom tvrdej práce. Učil ľudí, že len ich vlastnou prácou môžu dosiahnuť cieľ. Bol to on, kto odhalil tajomstvo, ako vyrábať tvaroh a syr z mlieka. SVAROG bol vždy vykresľovaný ako hrdina. V čase mieru vládol na zemi, bol oblečený v obyčajnej ľanovej košeli a v rukách držal obrovské kladivo, ktorým vytvaroval svet.

Chrámy SVAROGa obsahujú veľa kovu. Miluje zvuky kovadliny, takže počas osláv, ktoré sa konali na jeho počesť, bolo potrebné ich vyrobiť. Neoddeliteľnou súčasťou uctievania Boha boli veľké ohne. Niektoré božské sochy majú štyri tváre. Symbol slovanského boha SVAROGa je znak Конегонь, v centre ktorého je štvorec - kosoštvorec. Za druhý významný symbol slovanského boha SVAROGa sa považuje Svarogov štvorec. Takisto sa nazýva hviezda Lady alebo hviezda Ruska. Označuje spojenie medzi suchozemskou a mimozemskou existenciou a ako znamenie večného života z nej vybuchujú plamene, ale nie všetci ich vidia.

Svarogov štvorec

Ďalšie Interpretácie a Kontexty

Michal Téra vo svojej knihe Perun cituje poľského historika H. Lowmianskeho, ktorý tvrdí, že SVAROG bol jediným bohom Slovanov. Stotožňuje s ním aj PERÚNa. Ostatné mytologické bytosti mali byť iba jeho hypostázami. Ďalej sa autor v tejto knihe zamýšľa nad tým, že slovanskí bohovia mohli byť pôvodne žijúci ľudia. Toto potvrdzujú antické ale i neskoršie kresťanské pramene. Samotným SVAROGom sa príliš nezaoberá.

Peter Weleslaw Kuzmišin sa vo svojej poeticky poňatej knižke Bohovia starých Slovanov prikláňa k rusko-jazyčným zdrojom. Teda SVAROG je najstarším synom RODa. Jeho mladší bratia boli PERÚN a VELES, spoločne tvorili Boha TRIGLAVa. Za ženu mal bohyňu LADU, ktorá mu pomáhala vytvárať svet. Okrem syna DAŽBOGa SVAROŽIČa a KOLIADU stvoril ešte bohov SIMARIGLa a STRIBOGa. Deň zasvätený SVAROGovi je utorok. Obdobie jarnej rovnodennosti (21. marec) je sviatkom počiatku a tvorby nového života. Tento deň je zasvätený SVAROGovi spolu s bohyňou LADOU. Ďalším jeho sviatkom je sviatok v období po zimnom slnovrate (24. december). Počas týchto sviatkov sa obeta hádže do ohňa.

Alexander Chinevič v svojich Slovansko-Árijských védách tvrdí o SVAROGovi to isté, čo aj ostatné rusko-jazyčné zdroje. Pridáva k jeho menu ale zopár malebných prvkov tak aby mu zapasovali do jeho ingliistickej starovereckej vierouky. Ako vidno z dodatkov, nejasnosti a nejednoznačnosti pretrvávajú. Nevyhol sa im ani SVAROG. Príliš málo pôvodných prameňov, ich nejednoznačnosť a veľa krát aj tendenčnosť spôsobujú, že tých interpretácií ohľadom slovanského panteónu bohov môže byť veľmi veľa. žiadna mytológia nemôže byť vedecky objektívna.

Ďalší Bohovia Spájaní s Ohňom

Okrem Svaroga, existujú aj ďalší bohovia, ktorí sú spájaní s ohňom alebo so slnkom:

• Dažbog: Vladyka poludňajšej a rannej strany. Syn Svaroga. Bol miláčikom, krásny a obľúbený. Bol uctievaný všetkými slovanskými národmi. Niekde sa traduje, že je to tá istá osoba ako Svarožič.
• Svarožič: Ukladal otcovi nohy do postele, keď sa vrátil po celodennej práci. Neskôr prebral jeho funkciu ako hlavný Boh, otec neba. Poháňal Zlatohrivého vraníka zapriahnutého v koči, kde vozil Slnko alebo Mesiac. Mal guľu namiesto hlavy.
• Radegast: Boh pohostinnosti, plodnosti, úrody a niekedy i vojny a ohňa známi hlavne u Polabských Slovanov. Mal čiernu tvár.
• Perún: Boh búrky a úrody. Mal hroznú tvár, orlí zrak a medenú bradu. Význam per-un je 'kto silno bije'. Jazdil na voze ťahanom capom, či lietal po oblohe na veľkom mlynskom kolese. Jeho posvätný strom je dub. Na jeseň uzamyká Nebo a ide si odpočinúť na kameň - Alatir. U národov známy ako Perun (Rusko), Parom (Slovensko), Piorun (Poľsko), Perkunas (Litva), Perkons (Lotyšsko).
• Simargl: posol bohov, ktorý má byť prostredníkom medzi nebom a zemou.

Zvyky a Tradície Spojené s Ohňom

Oheň mal v slovanskej kultúre dôležité miesto a bol súčasťou mnohých obradov a sviatkov. Napríklad:

• Hromnice: Tento sviatok bol v znamení Perúna. Kládli sa dubové ohne, z ktorých neskôr vzišlo zapaľovanie sviečok - hromničiek. Slúžili ako ochrana pred záhrobnými duchmi a preto horeli aj pri smrteľnej posteli.
• Letný slnovrat (Vajano): Na svätojánsku noc sa zakladali Jánske ohne, cez ktoré sa skákalo a následne tancovalo v pahrebe. Kto sa nepopálil, bol duševne čistý.

Prehľad Slovanských Bohov

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad niektorých významných slovanských bohov a ich atribútov:

tags: #slovansky #boh #ohna