Jeruzalemská Biblia: Recenzia slovenského prekladu a jeho význam

V skromnom zozname slovenských katolíckych prekladov Biblie má preklad Antona Boteka výnimočné miesto. Autor na ňom pracoval s cieľom priblížiť biblické texty moderným jazykom. Ten je prvým krokom k lepšiemu porozumeniu neraz neľahkých textov pochádzajúcich z čias, od ktorých nás delia dve tisícročia, ba i viac.

Jeruzalemská Biblia je preklad Svätého písma do francúzštiny, ktorý vznikol vďaka mnohoročnému úsiliu Jeruzalemskej biblickej školy, ktorú vedú dominikáni. Vynikajúci biblisti zhromaždili všetky dostupné historické, archeologické, lingvistické a ďalšie relevantné poznatky, ktoré im umožnili napísať ku každej knihe Svätého písma hodnotný úvod. Vďaka týmto úvodom čitateľ vopred spozná základné posolstvo tej-ktorej knihy, historické pozadie jej vzniku, obsahovú štruktúru, jej začlenenie do celkovej štruktúry Svätého písma.

Moderný jazyk Botekovho prekladu a vynikajúci pomocný aparát Jeruzalemskej Biblie s jeho úvodmi, komentármi a margináliami robia z tohto vydania Svätého písma spoľahlivý zdroj svetla, inšpirácie, duchovného povzbudenia a oporu v duchovnom raste pre každého, kto sa podujme pravidelne brať Sväté písmo do rúk a čítať ho.

Vydavateľstvo Dobrá kniha v Trnave vydala Prorocké knihy Starého zákona s komentármi Jeruzalemskej Biblie, čím dovŕšila vydávanie prekladu celého súboru starozákonných kníh Biblie s poznámkami a komentármi Jeruzalemskej Biblie v štyroch zväzkoch: Pentateuch (2004), Historické knihy Starého zákona (2005), Múdroslovné knihy Starého zákona (2006) a už spomínané Prorocké knihy Starého zákona.

Preklad textov pripravoval ThDr. Anton Botek počas dlhoročného exulantského pôsobenia v Ríme. Pripravoval ho podľa hebrejskej a gréckej pôvodiny (s prihliadnutím na Jeruzalemskú Bibliu, ale tiež aj iné svetové preklady Biblie), pričom niektoré časti boli v tom čase publikované samostatne. Preložil aj komentáre a biblické poznámky z francúzskej Jeruzalemskej Biblie, ktorá si práve vďaka nim získala popularitu a celosvetový ohlas.

Jeruzalemská Biblia je dielom francúzskej Jeruzalemskej biblickej školy, École Biblique et Archéologique Française. Túto školu, ktorá je najstaršou výskumnou inštitúciou so zameraním na vedecké štúdium biblickej exegézy a archeológie vo Svätej zemi, v roku 1890 založil francúzsky dominikán Marie-Joseph Lagrange OP (1855 - 1938). Jeho cieľom bolo vedecké štúdium Biblie priamo v prostredí a v kultúrnom kontexte, v ktorom bola napísaná.

Tento neúnavný vedec dokázal uchovať Jeruzalemskej škole túto orientáciu i v čase, keď sa za pontifikátu Pia X. kladú katolíckej biblistike neprekonateľné bariéry vo výskume zo strany vatikánskych kuriálnych úradov. Z jeho prvých spolupracovníkov sa niekoľkí vedci stali významnými priekopníkmi vo svojich odboroch ako napr. archeológia, dejiny a geografia Palestíny. Pod Lagrangeovým vedením tento tím potom formuje novú generáciu biblických vedcov, a tá sa v povojnových rokoch podieľa na najvýznamnejších archeologických vykopávkach v Palestíne, ako bol napr. objav známych gumránskych zvitkov od Mŕtveho mora.

Táto druhá generácia vedcov a pedagógov Jeruzalemskej biblickej školy v čase, keď katolícka biblistika mohla opäť slobodne kriticky skúmať Bibliu a k štúdiu ju dokonca povzbudzujú oficiálne pápežské dokumenty, pripravila v spolupráci s dominikánskym vydavateľstvom Les Éditions du Cerf v Paríži vydanie prekladu Biblie do francúzštiny. Nápad sa zrodil ešte počas Druhej svetovej vojne. Prišiel s ňou Thomas Chifflot OP, riaditeľ spomínaného vydavateľstva a bol to on, ktorý presvedčil Rolanda de Vauxa OP, riaditeľa Jeruzalemskej biblickej školy, aby s ním spolupracoval na vydaní Biblie vo francúzštine.

Chifflot chcel vydať novú referenčnú francúzsku Bibliu, keďže si uvedomoval, že vo francúzštine akútne chýba moderný preklad Biblie, ktorý by mohol nahradiť Bibliu Louisa Segonda (1873 - 1910) a Cramponov preklad Biblie (1894 - 1904). Z pohľadu poznatkov, ktoré medzitým nadobudla katolícka biblistika, ale tiež aj z pohľadu jazyka a literárnej kvality prekladu tieto dostupné vydania zastarali. Chifflot tu prezieravo videl priestor na nový preklad: spájal by nové poznatky z historicko-kritického výskumu, ako aj súdobé literárne očakávania a nároky. Preto do edičnej rady prizval renomovaných spisovateľov, ktorí mali garantovať literárnu kvalitu projektu.

V rokoch 1945 - 1955 vychádza nový preklad po jednotlivých zväzkoch a napokon v roku 1956 v jednozväzkovom vydaní. Preklad biblického textu sa opieral o originálne texty v hebrejčine, aramejčine a gréčtine. Týmto sa odlišoval od klasického katolíckeho prekladu, ktorý sa tradične opieral o antický latinský preklad Vulgaty. To čo však získalo popularitu Jeruzalemskej Biblie aj v iných krajinách nebol ani tak samotný jazyk a preklad vychádzajúci z pôvodín, ako skôr úvody k jednotlivým knihám a poznámkový aparát.

Úvody ku knihám prezentujú ich literárne dejiny, historický kontext a teologický význam. Poznámky pod čiarou vysvetľujú samotný text, marginálne poznámky sa odvolávajú na iné biblické pasáže, priamo či nepriamo súvisiace, a sú takpovediac krížovými odkazmi na pasáže, ktoré lepšie osvetľujú daný text a zároveň umožňujú čítanie v kontexte celej Biblie. V úvodoch k jednotlivým biblickým knihám a v poznámkach sa vlastne odrážajú plody celého výskumu Jeruzalemskej biblickej školy.

Nasledujúce reedície sa potom snažili úvody a poznámkový aparát adaptovať na nové poznatky. Nová generácia vedcov vzhľadom na pokrok v biblickom skúmaní a nové poznatky z qumránskych zvitkov trochu zmenila prístup k originálnym textom. Preklad sa v neskorších vydaniach viac opiera o hebrejskú pôvodinu než o grécky či iné antické pôvodiny, ktorých znenie sa použije len vtedy, keď je hebrejský text ťažko zrozumiteľný.

Starozákonné knihy, ktoré teraz vydala Dobrá kniha v Trnave sledujú podobný prístup, ako bolo vydanie Jeruzalemskej Biblie v iných svetových jazykoch. Preklad textu je podľa spomínaného prekladu Antona Boteka podľa hebrejských a gréckych pôvodín a na jeho preklad sú „zavesené“ poznámky a marginálie. Tiež aj úvody k jednotlivým knihám sú prevzaté z Jeruzalemskej Biblie. Ale Botekov text sa často veľmi verne drží prekladu Jeruzalemskej Biblie, a tak stojí tento preklad niekde uprostred dvoch spôsobov vydania Jeruzalemskej Biblie (napríklad české vydanie Jeruzalemskej Biblie prekladá aj kompletný biblický text z francúzštiny).

Preklad a vydanie Biblie je vždy kultúrnym prínosom. V mnohých kultúrach Biblia patrí do všeobecnej kultúry národa. Podobne ako svojho času vo Francúzsku, možno aj u nás pociťovať potrebu preklenúť tých 50 rokov, ktoré nás delia od prekladu starozákonných kníh. Ostatné katolícke vydanie starozákonných kníh v jednozväzkovom vydaní Biblie (Rím, 1995) sa opiera o starší slovenský preklad z roku 1955. Prínosom môže byť tak isto aj ekumenický preklad Biblie vydaný v minulom roku. Popri ňom však ostáva stále dosť priestoru aj pre preklad s unikátnymi poznámkami a komentármi Jeruzalemskej Biblie, ktorý vydáva Dobrá kniha.

Vydanie obsahuje označenie jednotlivých biblických kníh - praktické palcové indexátory, ktoré umožnia rýchle vyhľadanie príslušnej knihy.

Okrem zrozumiteľnosti jazyka je obrovskou prednosťou tohto vydania jeho doplnenie úvodmi, komentármi a margináliami Jeruzalemskej Biblie.

Úvod teda vytvára prvotný predpoklad pre správne vnímanie a porozumenie obsahu knihy.

Doteraz nijaké vydanie Svätého písma na Slovensku neponúklo čitateľovi ďalšiu špecialitu Jeruzalemskej Biblie. Sú ňou marginálne odkazy. Na okraji textu nášho vydania sú umiestnené značky biblických kníh s číslom kapitoly a číslom verša. Je to vynikajúca pomôcka, vďaka ktorej sa priamo pri čítaní textu dá nájsť iné miesto v Biblii, ktoré reflektuje tú istú udalosť, na ktorom sa hovorí o tom istom probléme, kde je použitý rovnaký obraz.

Recenzie od používateľov:

• Krásna Biblia v nádhernej sviežej tyrkysovej farbe. Rozmer tak akurát, ani príliš mala, ani príliš veľká. Veľkosť písma postačujúca a maximálne vyhovujúca. Vynikajúca kúpa. Maximálna spokojnosť. Odporúčam.
• Ďakujem veľmi pekne za Bibliu. Kupovala som ju ako dar k výročiu svadby pre môjho manžela. Veľmi sa mu páči a dobre sa mu z nej číta. Aj z môjho pohľadu je veľmi dobre vyriešená - páči sa mi, ako sú kapitoly viditeľné vo výrezoch listov.
• Nádherná Biblia, krásnej farby. Veľkosť je ideálna na každodenné čítanie. Formát písmen akurát. Ako sa hovorí: " Zlatá stredná cesta." Na prvý pohľad vyzerá veľmi kvalitne. Určite by som ju kúpila aj ako darček.
• Biblia je dar pre birmovné dieťa, tak verím, že poteší, formát aj farba vhodná akurát pre mladého človeka. Ľahké hľadanie v knihe vďaka výrezom na stranách.

Kritický pohľad na komentáre Jeruzalemskej Biblie

Čo je však problematické, je poznámkový aparát (dielo francúzskej Jeruzalemskej biblickej školy, École Biblique et Archéologique Française), o ktorom wikipédia píše, že je založený „na archeologických, filologických, lingvistických, religionistických a iných relevantných poznatkoch“. Ba v predslove sa píše, že „preklad komentárov do slovenčiny umožní aj slovenskému čitateľovi objavovať pravdu, krásu a silu biblického posolstva.“

Podľa komentárov, ktoré sa vyznačujú averziou voči všetkému, čo sa čo i len zdá nadprirodzené, napríklad ani prorok Daniel nebol prorok, lebo „popisuje udalosti, ktoré sa už stali“ a vlastne knihu napísal neznámy autor skrývajúci sa za pseudonymom, napriek tomu, že v Mt 24,15 ho Pán Ježiš výslovne spomína: „Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, ako predpovedal prorok Daniel - kto číta, nech pochopí“.

Jeden z takýchto „objavov pravdy“ ponúka komentár k Lk 1,46-55 - Magnifikat - „Velebí moja duša Pána“, či v Botekovom preklade „Z celej duše zvelebujem Pána“. Komentár tvrdí, že „Lukáš musel túto pieseň nájsť v prostredí ‚chudobných‘, v ktorom sa zrejme pripisovala dcére sionskej; považoval za vhodné vložiť ju na pery Márie a zaradiť do svojho spisu v próze“.

Podobne o Zachariášovom proroctve v Lk 1,67-79 komentár tvrdí, že „Tento spev je tak ako Magnifikat básnickým úryvkom, ktorý si Lukáš vypožičal a vložil na pery Zachariáša, aby ho prispôsobil situácii.“ Takže aj tu Lukáš fabuluje? A naivní kňazi i veriaci, ktorí sa modlia Magnificat a Zachariášovo proroctvo, si myslia, že sa modlia slovami Božej Matky či Zachariáša! Kdeže! To Lukáš vybral nejaké staré texty, ktoré sa mu pozdávali, poskladal ich, „prispôsobil situácii“.

Evanjelium svätého Matúša obsahuje rozprávania o prvom (Mt 14, 13-21) a o druhom rozmnožení chlebov (Mt 1, 32-39). Komentár, ktorý je údajne založený na „archeologických, filologických, lingvistických, religionistických a iných relevantných poznatkoch“ však suverénne tvrdí, že tu ide o jednu udalosť dvakrát opísanú (!), pochádzajúcu údajne z dvoch rozličných tradícií.

Napríklad Pentateuch - Päť kníh Mojžišových - sa podľa komentátorov síce „pripisoval Mojžišovi - a tejto mienke sa prispôsobil i Kristus“ (!), ale „moderné štúdium týchto kníh tu skutočne odhalilo také rozdiely v štýle, neusporiadanosť rozprávaní (!) a opakovania, že to nedovoľuje v nich vidieť dielo, ktoré vyšlo z ruky jediného autora“.

Podobne ani kniha proroka Jonáša nie je vylíčením skutočnej histórie, ale je určená na to, „aby sa páčila a tiež aby poučovala“. Ako vysvetľujú slová Pána Ježiša: „Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme“ (Mt 12,40)? „Vedecky“: „Na toto použitie Jonášovho príbehu sa nemožno odvolávať ako dôkaz pre jeho historickosť: Ježiš používa túto starozákonnú poviedku …ako podobenstvo.“ A máme to. Čiže podľa „odborníkov“ ani Ježišove slová nemožno brať celkom vážne.

Dostupné formáty Jeruzalemskej Biblie:

tags: #jeruzalemska #biblia #mala