Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach na Hlavnej ulici č. 67, pôvodne Jezuitský kostol, je svojím spôsobom košickým unikátom. Jeho architektúra prechodného renesančno-barokového štýlu je zriedkavosťou, na ktorú môžu byť Košice právom pyšné. Kostol je dnes známy pod viacerými prívlastkami Jezuitský, podľa pôvodných majiteľov, Premonštrátsky, podľa rádu, ktorý ho vlastní takmer dve storočia, Univerzitný, nakoľko patril pod univerzitný komplex jezuitskej akadémie, Biely, práve kvôli pôvodnej bielej farbe stropu lode kostola a aj Maďarský, nakoľko sú tu denne maďarské sv.
Vedeli ste, že Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach patrí medzi najvýznamnejšie barokové pamiatky mesta? Jeho hmotové riešenie a miestne umiestnenie ho robia súčasťou historického centra a pripomínajú obdobie po zániku stredovekej zastavby na danom mieste.
Interiér Kostola Najsvätejšej Trojice. Zdroj: Wikimedia Commons
História Kostola
Pomenovanie dostal Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach po troch košických mučeníkoch - jezuitoch Marekovi Križinovi, Melicherovi Grodeckému a Štefanovi Pongrácovi, ktorých v roku 1619 v Kráľovskom dome umučili hajdúsi Juraja I. Stavbu financovala Žofia Báthoryová (Bátoriová), manželka Juraja II. Spočiatku patril jezuitom, od roku 1671 jezuitskému rádu a od roku 1811 premonštrátom (premonštrátskemu rádu). Pri kostole bola v roku 1657 založená prvá košická univerzita.
Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach na Hlavnej ulici č. 67, pôvodne Jezuitský kostol, je postavený na mieste, kde stál tvz. Kráľovský dom, sídlo kráľovskej komory, v ktorom počas náboženských nepokojov a protihabsburgského povstania v noci zo 6. na 7. septembra 1619 boli umučení traja katolícki kňazi: Marek Križín, kanonik metropolitnej Ostrihómskej kapituly, Melichar Grodzecki a Štefan Pongrácz zo Spoločnosti Ježišovej. Cisárske vojsko vodcov povstania pochytalo a popravilo. Iba jedného z nich, Františka Rákócziho I. vykúpila jeho matka, grófka Žofia Báthory, manželka Juraja Rákócziho II.
Grófka Žofia z vďačnosti za záchranu syna a na znak kajúcnosti za umučenie troch katolíckych kňazov v spolupráci s členmi Spoločnosti Ježišovej (jezuitmi) odkúpila Kráľovský dom s pozemkom a na jeho mieste dala postaviť v r. 1671-1681 kostol v barokovom slohu podľa vzoru jezuitského kostola Il Gesu v Ríme. Kostol bol konsekrovaný v r. 1681 o čom svedčia konsekračné kríže na fiktívnych stĺpoch na stenách v interiéri kostola a nápis na čelnej vonkajšej fasáde kostola. Grófka Žofia Báthory pri slávnostnej posviacke darovala kostolu obraz Čenstochovskej Panny Márie, ktorý sa teraz nachádza v bočnej kaplnke naproti sakristii. Keďže interiér kostola pri konsekrácii bol vymaľovaný iba na bielo bez nástenných malieb, kostol nazývali: „Biely kostol“.
V roku 1654 biskup Benedikt Kisdy založil jezuitské kolégium, ktoré bolo v r. 1657 povýšené na Academia Cassoviensis. V r. 1660 ju cisár Leopold I. potvrdil ako univerzitu s teologickou, právnickou a filozofickou fakultou. Kostol Najsvätejšej Trojice sa tak stáva univerzitným kostolom. Do zrušenia Spoločnosti Ježišovej r. 1774 kostol spravovali členovia Spoločnosti Ježišovej (Jezuiti). Po zrušení jezuitov bol kostol v správe farnosti sv. Alžbety. V r. 1811 cisár František Jozef II. daroval Rádu premonštrátov opátstvu v Jasove kostol spolu s priľahlými budovami rehoľného domu, konviktu a gymnázia, ktoré zveril do správy premonštrátskej rehole. Kostol sa tak stáva Gymnaziálny.
V rokoch 1926 - 1936 dali premonštráti kostol ozdobiť nástennými maľbami maliarom Richardom Oroszom, otcom premonštráta Mariána Orosza. Na strope kostola sú výjavy zo života sv. Norberta a na stenách výjavy premonštrátskych svätcov. Istý čas bol kostol pridelený aj armáde a dostal názov Vojenský kostol. Počas historickej návštevy mesta Košice 2. Júla 1995 pápež svätý Ján Pavol II. vyhlásil troch košických mučeníkov za svätých. Ich spomienka sa slávi v celej Cirkvi 7. septembra, no v tomto kostole je to slávnosť.
Na sté výročie vyhlásenia košických mučeníkov za blahoslavených boli ich relikvie z kostola Najsvätejšej Trojice v sprievode slávnostne prenesené do katedrály sv. Alžbety, kde sú doteraz vyložené k verejnej úcte na oltári sv. košických mučeníkov v strede katedrály. V apríli r. 1950 komunistický režim zrušil rehoľné rády a kostol sa stal filiálnym kostolom v správe farnosti sv. Alžbety a slúžili sa v ňom bohoslužby pre maďarsky hovoriacich veriacich preto dostal názov aj Maďarský kostol. Premonštráti sa vrátili do Košíc v r. 1997 a v kostole začali slúžiť okrem maďarských aj slovenské bohoslužby.
V r. 2013 rád premonštrátov pod vedením opáta Ambróza Martina Štrbáka obnovil Premonštrátske gymnázium, na ktorom sa stal jeho prvým riaditeľom. Kostol preto v súčasnosti slúži študentom Premonštátskeho gymnázia i pre verejnosť. Opát Ambróz znovu získal od predstaveného Spoločnosti Ježišovej Rudolfa Uhera relikvie (pozostatky) troch sv. košických mučeníkov, ktoré sú uložené v kostole. Teraz sa v kostole konajú bohoslužby v jazyku slovenskom, maďarskom i v latinskom podľa Misála sv. Jána XXIII..
Na mieste terajšieho chrámu stála v stredoveku Kráľovská komora. Jej poslaním bola ekonomická správa Horného Uhorska, ale v prípade návštev kráľovskej rodiny slúžila tiež ako miesto pre jej ubytovanie. Jezuiti, ktorým kostol pôvodne patrili, prišli do Košíc vykonávať misijnú činnosť na prelome 16. a 17. storočia, keď sa väčšina obyvateľov mesta hlásila k protestantským cirkvám. Juraj Rákoci (Rákoczi) v tých časoch bojoval na strane protestantov a v protihabsburskom povstaní Gabriela Betlena (Bethlén) obsadil Košice.
Jeho hajdúsi na mieste bývalej Kráľovskej komory umučili trochu jezuitov, ktorí sa nechceli vzdať svojej viery a prestúpiť k protestantom. Jezuitmi boli Štefan Pongrác, Melichar Grodecký a Marek Križin (neskôr pápežom Jánom Pavlom II. vyhlásení za svätých). Žofia Bátoriová (Batory) bola manželkou Juraja II. Rákociho a údajne pre skutok svojho svokra vnútorne trpela. Preto dala na tomto mieste postaviť nový kostol a dala ho do užívania jezuitom. Medzi ne môžeme rátať aj tento kostol.
Chrám postavili za desať rokov, od roku 1671 do roku 1681. (Posledné dodatočné úpravy boli v roku 1684.) Vzorom pre stavbu bol slávny rímsky kostol Il Gesu. Aj preto v čase baroka nesie veľa renesančných prvkov. Pri chráme postavili aj kláštor s Košickou univerzitou riadenou jezuitmi. Tá pôsobila až do roku 1773, kedy bol jezuitský mníšsky rád zrušený. V rokoch 1700 a 1793 kostol zachvátil požiar. V roku 1811 ho získali do vlastníctva premonštráti. V roku 1876 víchrica natoľko poškodila veže, že pôvodne vysoké a špicaté strechy nahradili terajšími, nižšími.
Architektúra a Interiér
Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach má zachovanú pôvodnú jezuitskú výzdobu, ktorá vytvára úchvatnú ilúziu priestoru. V predĺženej svätyni a nad troma kaplnkami s bočnými oltármi sú do hlavnej lode otvorené oratóriá - práve toto usporiadanie dáva interiéru typický barokový dojem. Dominantou je hlavný oltár od Jozefa Peskyho z roku 1854, ktorý zobrazuje Nanebovzatie Panny Márie (pôvodne s motívom svätej Trojice). Pozadie tvorí iluzívna maľba od košického profesora Erazma Schrottu (Schotta) z roku 1796 (resp. Na severnom múre svätyne sa nachádza drevený epitaf Františka I. Rákócziho z roku 1676. Bočné oltáre, štallá vo svätyni a rezbami zdobené lavice pochádzajú z ranobarokového obdobia poslednej štvrtiny 17. storočia. V krypte, ktorá mala pôvodne slúžiť ako pohrebisko rodiny Rákociovcov, odpočívajú kňažná Žofia Báthoryová a jej syn František I.
Kostol postavený v r. 1671-81 podľa vzoru rímskeho kostola Il Gesů (taliansky znamená Ježiš). Ten začal stavať Giacomo Barozzi da Vignola (1501-1573) a ukončil ho jeho žiak Giacomo della Porta (1541-1604). Rímsky vzor bol postavený v rokoch 1568-1575. Slohový štýl Il Gesů rozhoduje o vnútornom členení budovy. Pod týmto slohom rozumieme jednoloďovú pozdĺžnu stavbu s bočnými, otvorenými kaplnkami po obidvoch stranách lode. Kostol má rozmery 23 x 47 m.
V úžasnom interiéri nájdete známky renesančného i barokového slohu. Nad vstupnou bránou sa na priečelí nachádza erb Bátoriovcov a pri ňom nápis: „Honori S. Trinitatis posuit princeps Sophia Bathory 1681.“ V preklade: „Ku sláve Najsvätejšej Trojice vystavila kňažná Žofia Bátoriová v roku 1681.) Loď kostola sa vyznačuje dvojstranným otvoreným chrámom so šiestimi bočnými kaplnkami. Svätyňu zdobí obraz Najsvätejšej Trojice vítajúcu Pannu Máriu pri vstupe na nebesá. Obraz namaľoval budapeštiansky maliar Jozef Pesky v roku 1854. Kríž na hlavnom oltári je vyrezaný zo slonej kosti.
Návštevníci zvyčajne obdivujú iluzívnu maľbu, ktorá je dielom maliara a košického profesora Erazmusa Schrötta. Vyhotovil ju koncom 18. storočia. Podobne vyzdobil aj prednú stenu interiéru. Maľba je v tvare oblúka, zobrazuje okná i ståpy, ktoré vyzerajú veľmi realisticky, zväčšujú priestor i keď sú namaľované. Oltáre v bočných kaplnkách sú na chválu sv. Jozefa, sv. Františka Xaverského, sv. Štefana, Blahoslavenej Matky, sv. Ignáca z Loyloly a sv. Alojza.
Viaceré z nich sú stavané pre jedného modliaceho človeka, čo vychádza to z dobovej filozofie baroka, teda počiatkov uznávania individuality - zatiaľ čo niekomu vyhovujú viacej masové omše, iní uprednostnia individuálne rozjímanie. Kazateľnica je staršia ako kostol a bola vyhotovená v roku z roku 1600. Strop zdobia početné fresky, medzi ktorými dominuje maľba sv. Norberta - zakladateľa premonštrátskeho rádu. Fresky v roku 1930 vytvoril maliar R. Orosz, pričom tváre mužov pri sv. Norbertovi, sú skutočné tváre košických premonštrátskych mníchov z daného obdobia. Na severnej strane svätyne v hornej časti sa nachádza epitaf Františka I. Rákociho (otca Františka II. Rákociho). On i jeho matka Žofia Bátoriová boli pochovaní v tomto chráme. Avšak počas 18. a 19. storočia tu došlo k viacerým lúpežiam, kde zlodeji pri hľadaní šperkov zničili mnohé šľachtické hroby.
Najväčšou devízou tejto stavby je interiér - iluzívne maľby, ktoré využívajú perspektívu a optické klamy, vytvárajú dojem hĺbky a priestoru. Práve tieto maľby prispievajú k tomu, že kostol patrí k najkrajším sakrálnym stavbám v Košiciach a stoja za osobnú obhliadku pri návšteve. Pri návšteve stojí za to vnútiť sa chvíľu do ticha a venovať pozornosť detailom maľby a celkovej atmosfére interiéru.
Prehľad významných udalostí v histórii kostola:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1619 | Umučenie troch katolíckych kňazov v Kráľovskom dome |
| 1671-1681 | Výstavba kostola |
| 1681 | Konsekrácia kostola |
| 1774 | Zrušenie Spoločnosti Ježišovej |
| 1811 | Kostol darovaný Rádu premonštrátov |
| 1926-1936 | Výzdoba kostola nástennými maľbami |
| 1995 | Svätý Ján Pavol II. vyhlásil troch košických mučeníkov za svätých |
| 1997 | Premonštráti sa vrátili do Košíc |
| 2013 | Obnovenie Premonštrátskeho gymnázia |
Odhalené Košice: História, Kultúra, Katedrála
tags: #kostol #najsvatejsia #trojica #kosice