Farnosť sv. Vincenta de Paul: História a Poslanie

Svätý Vincent de Paul sa narodil 24. apríla 1581 v Pouy vo Francúzsku ako tretie zo šiestich detí sedliackej rodiny. Charakterové črty rodiska ho ovplyvnili na celý život: rozhodný temperament, humor, dynamizmus, prirodzený zmysel pre realitu, sedliacka múdrosť…

Ako dvanásťročný začal študovať v Daxe, neskôr prešiel na teologické štúdiá v Toulouse. Ako devätnásť ročný, 23. septembra 1600, bol vysvätený za kňaza. Svoje kňazské povolanie prežíval po celý život s opravdivou vrúcnosťou srdca i duše.

V r. 1605 musel Vincent odcestovať do Marseille kvôli istej záležitosti. Na spiatočnej ceste loďou po mori upadol do zajatia tureckých pirátov, ktorí ho predali za otroka do Tunisu. Najprv bol u jedného rybára, ktorý ho však kvôli tomu, že bol chorý, predal starému alchymistovi. Ten si ho veľmi obľúbil a vyjavil mu aj tajomstvá svojho umenia.

Po starcovej smrti v r. 1606 sa Vincent dostal do rúk mohamedána, odpadlíka od kresťanstva, ktorý pochádzal z Francúzska. V r. 1608 prišiel Vincent de Paul do Paríža, kde prežil zhruba 50 rokov, najprv na privilegovaných miestach, potom ako neúnavný a zapálený pracovník mnohých charitatívnych diel.

Kardinál de Bérulle, zakladateľ náboženského prúdu Francúzska škola, ktorý v 17. storočí podstatne obnovil život viery a posvätnosť kňazského stavu, ho zasvätil do duchovnej služby chorým v nemocnici. V r. 1609 sa Vincent stal almužníkom kráľovnej Margity de Valois, bývalej manželky kráľa Henricha IV. Cez službu chorým a chudobným pokorne konal dobročinnosť a spoznával Božie cesty.

V r. 1612 prišiel do farnosti Clichy na predmestí Paríža. Dobrý ľud v Clichy sa však netešil dlho z jeho prítomnosti, lebo Vincent na žiadosť kardinála čoskoro odišiel z farnosti a stal sa vychovávateľom najstaršieho syna v grófskej rodine Filipa Emanuela de Gondi, generála galejí a duchovným vodcom celej rodiny i všetkých, ktorí pracovali na rozsiahlych majetkoch grófa. Túto službu v Paríži a súčasne na vidieku vykonával celé štyri roky.

Keď sa Vincent začiatkom roku 1617 nachádzal vo Folleville, na jednom z vidieckych majetkov Gondiovcov, manželka jedného ťažko chorého muža, všeobecne známeho dobrého kresťana, požiadala pána Vincenta, aby ho pripravil na smrť. Vincent o tomto prípade neskôr napísal: „Vyšlo najavo, že tento človek bol zaťažený hriechmi, ktoré nevyznával pri spovediach. Sám to povedal grófke de Gondi po svojej spovedi, že by bol určite zatratený, keby si nebol vykonal generálnu spoveď. Zakrátko zomrel.“

Madame de Gondi jasne spoznala dôležitosť generálnej spovede a priala si, aby som o nutnosti dobrej spovede kázal v kostole na Sviatok obrátenia sv. Pavla. Pán Boh požehnal túto kázeň natoľko, že si všetci miestni obyvatelia vykonali generálnu svätú spoveď. Dojatá pani de Gondi naliehavo prosila Vincenta, aby podobne evanjelizoval aj na inýchmiestach ich grófskych majetkov. Na Vincenta táto udalosť tak hlboko zapôsobila, že bol presvedčený, že mu Pán Boh ukázal cestu misionárskej služby pre duchovné dobro blížnym.

Za takýchto okolností sa zrodila myšlienka založiť Spoločnosť misijných kňazov, ktorú v r. 1625 aj uskutočnil (táto Spoločnosť v súčasnosti existuje pod názvom Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul - CM ). Vincenta de Paul trápila nielen duchovná bieda dedinského ľudu; zistil totiž, že duchovnú biedu sprevádza aj neznesiteľná materiálna bieda. Zorganizoval preto pravidelnú materiálnu pomoc pre chudobných.

V r. 1617 v Châtillon-les-Dombes tak vzniklo prvé z mnohých diel kresťanskej lásky, ktoré potom začali prekvitať všade po jeho stopách. O krátky čas poveril Lujzu de Marillac, dámu šľachtického pôvodu a neskôr spoluzakladateľku Spoločnosti dcér kresťanskej lásky, navštevovaním týchto bratstiev. Panie z vyšších vrstiev spoločnosti, ktoré vykonávali službu chudobným, mali po čase veľké ťažkosti, keďže sa často vyskytovali morové epidémie a bolo treba vykonávať aj tie najnižšie práce. V tejto službe im zabraňovali aj ich manželia, deti alebo rodičia. Preto namiesto seba posielali do služby chudobným svoje slúžky, ktoré však konali túto prácu s odporom.

Preto Boh chcel, aby sa utvorilo spoločenstvo žien, ktoré by prevzalo vedenie starostlivosti o chorých a starých. Tak pod vedením Lujzy de Marillac a Vincenta de Paul v r. 1633 vznikla v Paríži Spoločnosť dcér kresťanskej lásky, utvorená z jednoduchých dedinských diev (v súčasnosti je to Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincent de Paul - tento „špecialista“ chudobných sa presadzoval v ich prospech mimoriadnou pokorou, a to tak u boháčov aj u mocnárov.

Bol poradcom kráľovnej Anny Rakúskej a veľkých pánov kráľovstva. Politika ho však zaujímala len potiaľ, pokiaľ mohol tým osožiť chudobným. Úspešne vymohol pre chudobných podporu, daňové úľavy, budovy a mnohé priaznivé dekréty. Vincent de Paul, veľký dobrodinec chudobných, takmer celý život pracoval pre nich: zbieral nájdené a opustené deti, ošetroval chorých, ranených, väzňov, vyučoval nevedomých a slúžil všetkým, ktorí sa nachádzali či už v materiálnej alebo duchovnej biede. Pre neho bol Boh tak isto prítomný v modlitbe, ako aj v chudobnom.

Keď bolo potrebné zanechať modlitbu a poslúžiť chudobnému, hovorieval, že to znamená „opustiť Boha pre Boha“. Svojím hlbokým pohľadom zachytil, že v chudobnom je Ježiš Kristus. Jeden z našich súčasných spisovateľov spája túto myšlienku sv. Vincent žil v úplnom seba darovaní v Božej službe. Jeho tvár prežiarená Kristovým svetlom akoby nám prezrádzala, že jeho charizmatická schopnosť vedieť sa priblížiť k chudobnému pramenila z osobnej skúsenosti s Bohom.

Životopisec spomína, že po smrti mala tvár sv. Vincenta dôstojný a majestátny výraz. Ikona vystihuje práve tento moment. Nesnaží sa nikdy o rekonštrukciu svätcovej tváre počas jeho života, ale nám ukazuje jeho tvár premenenú Kristovou slávou. Pravou rukou Vincent ukazuje na Krista ako na Cestu, Pravdu a Život.

Vincent de Paul zomrel 27. Je považovaný za Otca chudobných. Trinásteho decembra navštívil našu farnosť sv. Vincent de Paul. Jeho prítomnosť pocítili všetci, ktorí si ho prišli uctiť do kostola. Pod hlavným oltárom bol uložený relikviár s časťou srdca, ktoré počas jeho pozemského života milovalo nadovšetko Boha a chudobných.

Mohli sme sa o tom presvedčiť pri modlení deviatnika pred svätými omšami, počas večerných príhovorov našich kňazov. Jeho život sme mohli spoznať aj sledovaním filmu v pastoračnom centre, ale aj pomocou scénky, ktorú pútavo zahrali žiaci cirkevnej školy na detskej sv. omši i v škole. Práve kvôli deťom a chudobným sv. Vincent obetoval všetky svoje sily i schopnosti. Nikoho neobišiel bez povšimnutia a pomoci. Bol veľmi vynaliezavý a praktický v láske.

Našiel s Božou pomocou riešenia na mnohé napohľad nevyriešiteľné problémy. Určite neostal ľahostajný ani k prosbám nás, ktorí sme ho prišli prosiť o pomoc. Uistil nás o tom aj otec Jaroslav Jaššo, CM, provinciálny predstavený na svätej omši, ktorá bola zároveň rozlúčkou so svätcom. Veríme, že máme v sv. Vincentovi ďalšieho priateľa a orodovníka v nebi.

Bratislavská komunita je najväčšia v Slovenskej provincii Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Od roku 1990 začali spolubratia pôsobiť vo farnosti Bratislava - Prievoz. V roku 2001 sa presťahovali do nových priestorov kde v rámci cirkevného centra sa budoval provincialát i seminár vincentínov. Tak isto farnosť za pomoci mnohých sponzorov postavila nový kostol ktorý bol slávnostne konsekrovaný 16. septembra 2000 otcom arcibiskupom Jánom Sokolom.

Spolubratia komunity sa venujú pastoračným aktivitám vo farnosti ktorá má rôznorodé zameranie. Bratislava je aj sídlom provinciála a jeho úradu. Sú tu vyhradení spolubratia, ktorí sa venujú chodu provincie a zabezpečujú jej hmotné i duchovné dobrá. Bratislavský dom sa stal aj centrom formácie. Po presťahovaní vyššieho seminára z Bijacoviec do Bratislavy bohoslovci CM študujú na RK CM BF na Kapitulskej ulici.

Od 16. septembra 2003 je v Bratislave - Ružinove otvorený misijný kňazský seminár i formačné centrum pre kňazov i bratov, ktorí sa pripravujú na pastoračnú činnosť u nás i v misiách. I touto cestou chceme poďakovať všetkým dobrodincom, ktorí prispeli akýmkoľvek spôsobom k úspešnému dokončeniu tohto diela Evanjelizácie.

Kostol sv. Vincenta de Paul, nachádzajúci sa v bratislavskom Ružinove, je reprezentatívnou ukážkou modernej slovenskej architektúry. Bol postavený v roku 2000 a konsekrovaný 16. septembra Jubilejného roku 2000 Mons. Jánom Sokolom, arcibiskupom - metropolitom Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy.

Svätý Vincent de Paul

Architektúra a Umelecké Prvky

Hlavným architektom kostola je akademický architekt Eduard Šutek. Oltár, krstiteľnicu a svätostánok vytvoril akademický sochár Viliam Loviška v rokoch 2001 a 2002. Oltárny obraz podľa návrhu akademického sochára Lovíšku namaľovali v roku 2002 akademickí maliari: Jozef Baus, Juraj Vittek, a ikonopisec Ladislav Németh z ikonopiseckej dielne Archanjela Gabriela.

Symbolika v Umeleckom Prevedení

Stretávajú sa v ňom výtvarné prejavy rôznych storočí, ktoré počas svojho putovania Cirkev prijímala a pretvárala na oslavu trojjediného Boha. Ústrednou postavou celej kompozície je Oslávený Kristus. Ikona Ježiša Krista so zlatým pozadím nás pozýva do sveta premeneného, osláveného, nadčasového, lebo práve tieto vlastnosti zlatý podklad svojou vzácnosťou, leskom a odolnosťou proti rozličným vplyvom symbolizuje. Kristus v ľavej ruke drží zvitok Božieho slova a pravou žehná zhromaždenie veriacich. Jeho mandorla, z ktorej mierne vystupuje k spoločenstvu veriacich, predstavuje Božiu slávu, dotýkajúcu sa pozemských sfér.

Spodná, baroková a gotická časť predstavuje putujúcu Cirkev. V Kristovom srdci stojí vedľa seba nezmiešané, ale zároveň neoddeliteľne spojená Cirkev nebeská a Cirkev putujúca, východná i západná.

Sv. Justín Jakobis bol horlivým pokračovateľom misijných plánov sv. Vincenta a veľkým bojovníkom za jednotu bolestne rozdelenej Cirkvi. Po ľavici osláveného Krista stojí v pokornom úklone, držiac v rukách zvitok s citátom z Jánovho evanjelia „… aby všetci jedno boli“. Tieto slová poukazujú na misionárske povolanie, ktoré bolo zamerané na jednotu medzi Koptskou a Katolíckou cirkvou. Podobne ako sv. Vincent aj sv. Justín nám ukazuje cestu k jednote. Touto cestou je cesta trpezlivého dialógu, rešpektu a pokory.

Ďalším veľkým dielom sv. Vincenta bola starosť o výchovu odhodených detí. Kľačiaci Vincent drží vo svojom náručí jedno z týchto detí. Pred ním je topiaci sa sneh, symbolicky vyjadrujúci odchádzajúcu zimu a chlad z odmietnutia.

Na kríži visí mučeník a misionár Číny sv. Ján Gabriel Perboyre. Sv. Francis Regis Clet v pokornej modlitbe obrátený ku Kristovi predstavuje vzpínanie sa putujúcej Cirkvi k Cirkvi oslávanej. V tajuplnej krajine vidíme spoluzakladateľku Spoločnosti dcér kresťanskej lásky - sv. Lujzu de Marillac s dieťaťom v náručí.

Blahoslavený Frederik Ozanam bol vysokoškolským profesorom na Parížskej univerzite Sorbonne. Ako odpoveď na sociálne rozdiely v spoločnosti založil s niekoľkými svojimi priateľmi charitatívny Spolok sv. Vincenta de Paul, tzv. Vincentské konferencie, ktoré dnes pôsobia v 108 krajinách. Ozanam je znázornený ako dieťa, ktoré sa necháva viesť Božou prozreteľnosťou a je zasadený ako strom pri rieke života.

Scéna tabuľovej maľby nám približuje zjavenie sa Panny Márie sv. Kataríne Labouré. Podľa videní sestry Kataríny sa začali už v roku 1832 raziť prvé zázračné medaily Panny Márie a v kontexte diela Srdce Cirkvi si všimnime jej zadnú stranu: kríž, týčiaci sa nad veľkým monogramom M a pod ním dve srdcia. Jedno s tŕňovou korunou a druhé prebodnuté mečom. Jednota dvoch sŕdc. Dve srdcia, ktoré sú tak veľmi podobné, srdce Ježiša a Márie. To, čo ich spája, nie je len kríž zasadený nad monogramom M, ale predovšetkým láska. Na obraze vyviera ako kľukatý potôčik z Ježišovho srdca prameň živej vody.

Zlaté pozadie ikony, symbolizujúce večný a nemenný svet nebeskej Cirkvi, preteká barokovými špirálami po stĺpoch symbolizujúcich apoštolov do časného sveta - putujúcej Cirkvi. Nie náhodou sa práve na rozhraní týchto dvoch svetov objavuje kríž.

Pamiatky v Ružinove

Okrem samotného Kostola sv. Vincenta de Paul, Ružinov a jeho okolie ponúkajú množstvo ďalších pamätihodností:

• Kostol evanjelickej cirkvi a. v. Prievoz: Kostol z roku 1925 v centre Prievozu, sakrálna architektúra medzivojnového obdobia.
• Historická radnica v Prievoze: Vzácna ukážka funkcionalistickej architektúry z roku 1932 so sochárskou výzdobou Alojza Rigeleho.
• Masarykova kolónia obytných domov v Trnávke: Súbor domov postavený v 20-tych rokoch 20. storočia na vejárovitom pôdoryse.
• Obytný súbor - Dulovo námestie: Jedinečný urbanisticko-architektonický komplex námestia z konca päťdesiatych a začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia.
• Obytný súbor - bytová kolónia na Trenčianskej a Miletičovej ulici: Kolónia združuje 11 voľne stojacich štvorpodlažných domov so 400 bytmi.

Tieto pamiatky svedčia o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve Ružinova a okolia.

Prehľad Pamätihodností

Kostol sv. Vincenta de Paul v Bratislave - Ružinove

Navštívte Kostol sv. Vincenta de Paul a spoznajte jeho históriu a poslanie.

tags: #farnost #sv #vincenta #de #paul