Kostol sv. Jána Krstiteľa v Kremnických Baniach: História a zaujímavosti

Geografický stred Európy s kostolom sv. Jána Krstiteľa patrí medzi vyhľadávané a navštevované turistické atrakcie v okolí starobylého baníckeho mesta Kremnica. Aj napriek tomu, že v Európe nájdeme viacero miest, ktoré majú tabuľu, že práve tam je stred Európy, patria Kremnické Bane k tým známejším. Výhodou je, že toto miesto je prístupné prakticky každému.

Kremnické Bane sú malá obec v Kremnických vrchoch, ktorú nájdeme kúsok nad Kremnicou. Pôvodne banícka obec je známa najmä vďaka geografickému stredu v Európe, ktorý nájdeme v blízkosti kostola sv. Jána Krstiteľa.

Osamelo na kopci v katastrálnom území obce Kremnické Bane stojí kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý dominuje svojou zvláštnou osamelosťou a bol už v dávnej minulosti symbolom spolupatričnosti a stretávania sa ľudí z okolitých obcí. História vzniku kostola je spojená s baníckou činnosťou v tejto lokalite. Banícke obce Kremnické Bane, Horný a Dolný Turček, Kunešov a Krahule mali v minulosti malý počet obyvateľov a nemali možnosť postaviť si v každej obci kostol. Preto sa tieto obce dohodli a postavili si spoločný kostol.

Dediny Kremnické Bane, Krahule, Turček sa dohodli že si spoločne postavia kostol. Dlho sa radili, kde kostol postavia, až sa konečne zjednotili na mieste, ktoré vyhovovalo všetkým obciam. Miesto vymerali a vykopali základy. Keď boli základné múry skoro hotové a murári stavenisko navečer opustili, prihodilo sa v noci niečo záhadné. Múry sa zrútili. Murári, ktorí na druhý deň prišli na stavenisko sa domnievali, že to urobili neprajníci kostola. Múry začali stavať nanovo. Po nasledujúcej noci boli múry opäť zbúrané. Nahnevaní murári prišli aj na tretí deň, aby múry opäť postavili, stavali až do noci. Keď sa unavení po tme vracali domov, začuli detský hlas volať: „Váš kostol postavte na inom mieste.“ Načúvali, dívali sa ale nikoho nevideli. Keď chceli ísť ďalej, detský hlas znovu zavolal: „Váš kostol postavte na inom mieste.“. Ako išli ďalej, objavilo sa náhle v tŕňovom kríku dieťa. To im povedalo, aby kostol postavili na tomto mieste. Murári dieťa zobrali zo sebou.

Kedy bol kostol postavený, nie je presne známe. Historici sa zhodujú, že pravdepodobne tu pôvodne bol drevený kostolík. Neskôr románska kaplnka, ktorá časom už kapacitne nepostačovala, a preto bola prestavaná v gotickom slohu na kostol. Tento slúžil po celé stáročia ako farský kostol, postupným rastom počtu obyvateľov v obciach si tieto začali stavať vlastné kostoly. Pri kostole je vybudovaný Kláštor rehole Bratov kapucínov okrem iného i s poslaním dohľadu a ochrany kostola a jeho využitia na cirkevné účely. V súčasnosti je kostol sv. Jána Krstiteľa v správe Rádu bratov kapucínov, ktorí sa starajú aj o kostol sv. Jána Krstiteľa.

Vznik: druhá polovica 13. Rotundu postavili zrejme v druhej polovice 13. storočia na vrchu Johannisberg nad Kremnicou benediktíni, ktorí sa tam usadili. V 15. Zásadná prestavba sa uskutočnila v 16. storočí (uvádza sa aj 15. storočie). Kvôli zväčšeniu kapacity chrámu bola západná časť rotundy odbúraná a na jej mieste postavili trojlodie so západnou predstavanou vežou. Zachovaná časť rotundy sa tak zmenila na svätyňu rozšíreného chrámu. Od roku 1963 má objekt status národnej kultúrnej pamiatky. V 80. rokoch už bez väčšieho využitia chátral. V roku 1988 sa do kostola vlámali vandali a poškodili vnútorné zariadenia, vrátane oltára. Následne sa od roku 1989 začalo s komplexnou obnovou chrámu, ktorá sa skončila až v roku 2007.

Kostolík stojí v kopcoch nad obcou Kremnické Bane hneď pri ceste z Kremnice do Krahúl. Stojí v opevnenom areáli, ktorý býva otvorený. Kostolík patrí pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Kremnických Baniach a slúži ako kláštorný chrám neďaleko sídliacej komunite kapucínov.

Architektonické zaujímavosti:

• Pôvodná rotunda predstavuje u nás pomerne zriedkavý typ s vnútornými arkádami, z ktorých tá východná predstavuje plytkú svätyňu. Podobnú svätyňu má rotunda v Bíni.
• Arkád v Kremnických Baniach bolo podľa všetkého šesť (okrem východnej apsidy).
• Gotický sloh pripomína okrem klenby rotundy viacero architektonických detailov.
• V interiéri sa v minulosti nachádzala aj kamenná gotická krstiteľnica z 15.
• V roku 1764 kostolík navštívil neskorší cisár Jozef II.

Viaceré stredoveké sakrálne stavby sa zachovali priamo v Kremnici. Okrem Kostola sv. Kataríny je to v areáli hradu neskororománsky karner a bývalá gotická kaplnka - Banícka bašta, značne prestavaný špitálsky kostol v meste a neprezentovaná lokalita zbúraného, tiež gotického farského kostola na námestí.

Pravdepodobne v 12. alebo 13. storočí prišli do oblasti Kremnických vrchov Nemci. Na území dnešného Slovenska vytvorili tri enklávy. V Bratislave (Pressburg) a okolí bol tzv. „bratislavský jazykový ostrov“ (Pressburger Sprachinsel), veľké osídlenie bolo na Spiši (Zips), jeho centrom bol Kežmarok (Käsmark) s tretiu enklávu tvorilo okolie Kremnice (Kremnitz) a Turca, tzv. Hauerland. Sem patrili aj Kremnické Bane (Johannesberg, Berg, Piargy) . Táto obec patrila k „zlatému a minciarenskému mestu Kremnici“ (Gold und M?nzstadt Kremnitz). Veľmi skoro po svojom príchode si postavili kostolík. Niektoré pramene uvádzajú, že tu nemeckí osadníci už našli drevenú kaplnku na klčovisku (Kahlschlag) - pravdepodobne rotundu, ktorá stála na mieste, kde bol neskôr postavený drevený sedliacky dom a ktorá mohla byť dielom benediktínov z Hronského Beňadika. Teda začiatkom 13. storočia, alebo priamo roku 1200, postavili románsku kaplnku zasvätenú Narodeniu sv. Jána Krstiteľa.

V polovici 15. storočia bola táto románska kaplnka prestavaná v gotickom slohu a k nej bola pristavaná loď. Takže z kaplnky vzniklo presbytérium kostola. Začiatkom 16. storočia bolo do ľavej steny presbytéria vbudovaný ranorenesančný kamenný bohostánok. Krátko nato, roku 1529 začali kostol a farnosť spravovať protestantskí pastori, najskôr kremnickí, avšak od roku 1566 mala farnosť vlastného pastora. Protestantská správa trvala až do roku 1673. Počas tohto obdobia bola koncom 16. storočia pristavaná veža. Nápis „1588“ na kamennej tabuli (80 x 65 cm) nad vchodom do veže, by mohol byť rokom postavenia veže. Roku 1674 sa začalo obdobie rekatolizácie. Pre túto úlohu boli do Kremnice povolaní františkáni z Hlohovca, ktorí chodili aj do svätojánskeho kostola až do roku 1698, odkedy tu pôsobili diecézni farári. Roku 1714 bol vybudovaný hlavný oltár v rokokovom slohu. Oltárny obraz (olejomaľba, 250 x 135 cm) predstavuje stretnutie mladého Ježiša s mladým Jánom Krstiteľom. Od 11. do 17. júla 1755 tu konal kanonickú vizitáciu prepošt bratislavského Dómu sv. Martina gróf Jozef Battyáni. 27. júla 1764 navštívil svätojánsky kostol kráľ a neskorší cisár Jozef II. so svojim bratom Leopoldom, keď sa vracali z Trnovníka (Dornstein) do Kremnice, kde boli na oficiálnej návšteve.

Kostol je obklopený cintorínom. Do konca 18. storočia to bol jediný cintorín vo farnosti a preto sem pochovávali mŕtvych zo všetkých obcí, dokiaľ si tieto nezriadili vlastné cintoríny. Cintorín je uzavretý kamenným múrom a vedú doň dve brány. Na severnej strane cintorína stála kostnica a súčasťou komplexu bola aj fara v neskorománskom slohu. Oproti južnej bráne (dnešná hlavná) stál drevený sedliacky dom. Už roku 1582 v ňom bola škola a to až do roku 1860, kedy bola škola zriadená v obci. Potom tam býval hrobár so svojou rodinou. Za krížom pri dvoch lipách bol (dnes symbolicky obnovený) prameň nazývaný Johannesbrunnen. Až do druhej polovice 19. storočia stála nad prameňom kaplnka s oltárom.

V súčasnosti je kostol sv. Historický schematizmus slov. Kostol sv. 1980-1992 pričl. k o. Farnosť je starobylá. Hoci sa v Pazmáňovom katalógu nenachádza, bola iste založená v dobe predreformačnej. Reformačné hnutie sem preniklo z Kremnice. R. 1673 bola farnosť odovzdaná katolíkom. Prví duchovní správcovia boli pátri františkáni z Kremnice, ktorí už od svojho založenia vykonávali duchovnú správu pre katolíkov. Za Tököliho bol vypovedaný farár Langner a nastúpil evanjelický. Od začiatku 18. st. 24. júl 1720 17. 7. október 1722 12. 22. apríl 1724 + 2. 28.

Kremnické Bane (zast. Piargy) sú obec na Slovensku v okrese Žiar nad Hronom. V súčasnosti je známa hlavne neďalekým geografickým stredom Európy.

Polohopis:

Kremnické Bane sú malá obec, nachádzajúca sa v Kremnických vrchoch, asi 4 km severne od mesta Kremnica. Rozprestiera sa v doline, vo výške medzi 700 a 800 m n. m. Prvá písomná zmienka obci je z roku 1361. Prvými obyvateľmi obce boli nemeckí kolonizátori, ktorí prišli na územie Slovenska v 13. storočí, kvôli tomu, že sa v Kremnických vrchoch začalo ťažiť zlato a iné drahé kovy.

Dejiny:

Kremnické Bane sú pôvodne nemecká banícka osada spomínaná už v roku 1361. Obec mala počas svojej histórie rôzne názvy, ako Johanesberg, Piargy a terajší Kremnické Bane. Až do konca 2. svetovej vojny tu žili predovšetkým obyvatelia nemeckej národnosti, keď na základe Benešových dekrétov bolo veľa z nich vysťahovaných do Nemecka.

Vo svojej histórii bola obec buď samostatná alebo patrila pod mesto Kremnica. Naposledy bola miestnou časťou Kremnice medzi rokmi 1980 a 1991. Odvtedy je opäť samostatná.

Pamiatky:

• Kostol sv. Jána Krstiteľa: Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, trojloďová gotická stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z druhej polovice 13. storočia. Pôvodne vznikla ako románska rotunda. Nachádza sa v kopcoch nad dedinou. V 15. storočí bola realizovaná nová hviezdicová rebrová klenba rotundy, tá sa z veľkej časti zachovala dodnes. Západná časť rotundy bola odbúraná pravdepodobne v 16. storočí, kedy k nej bolo pristavané gotické trojlodie a zväčšila sa tak kapacita stavby. V rokoch 1529 až 1673 bol kostol evanjelický, z tohto obdobia pochádza aj vročenie 1588 na portáli v podveží. Kostol prešiel obnovou po poskodení vandalmi v rokoch 1989-2007.
• Kaplnka Narodenia Panny Márie: pôvodne baroková kaplnka z roku 1726. V roku 1910 bola prestavaná v neogotickom štýle s kvadratickým ukončením presbytéria. Je zaklenutá štukovou rebrovou klenbou. V interiéri sa nachádza neogotické zariadenie a ľudová drevorezba sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia. Fasády kaplnky sú hladké, členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža kaplnky je ukončená ihlancovou helmicou.
• Súbor baníckych domov: ide o prízemné či dvojpodlažné stavby s valbovou strechou pokrytou šindľom z 18. až 19. storočia.

Turizmus:

Nad obcou sa nachádza symbolický Stred Európy pri gotickom Kostole svätého Jána, z ktorého strechy tečie voda na jednu stranu do Váhu a na druhú do Hrona. Neďaleko kostola je aj najvyšší bod chotára, skala Trnovník (nem. Johannesberg a kostol sv. Jána Krstiteľa. Hrb nad Ľubietovou (okres Banská Bystrica). geografický stred Európy sa však považuje stred veže kostola sv. Krstiteľa v Kremnických Baniach (okres Žiar nad Hronom). Kostol sv. polovici 14. storočia. pamiatka. lokalite. v čase svojho vzniku nemali možnosť postaviť si samostatné kostoly. bola k nemu rovnaká vzdialenosť. Slovenskej republiky. (1 317 m n. iba ako o jednom zo stredov Európy. fakt, že je ťažké presne vymedziť hranice Európy ako kontinentu.

Navštívte geografický stred Európy!Na kopci nad obcou Kremnické bane stojí Kostol sv. Jána Krstiteľa. Spoločnými silami ho postavili banícke obce ako Kremnické Bane, Kunešov, Horný a Dolný Turček a Krahule, ktoré nemali dostatok obyvateľov pre postavenie vlastného kostola. A tak si postavili jeden kostol na mieste, ktoré je od každej dedinky približne rovnakej vzdialenosti. Povedľa je vybudovaný Kláštor rehole Bratov kapucínov, ktorý má dnes kostol v správe a drží ochranu nad týmto vzácnym miestom.

Stred Európy označuje pamätný balvan s tabuľkou pripomínajúcou významné historické medzníky vzniku Slovenskej republiky. Je nutné však podotknúť, že vzhľadom k nejednoznačnému vyznačeniu hraníc nášho kontinentu je toto miesto len jedným z minimálne ôsmich „stredov Európy“ rozhádzaných po rôznych štátoch od Nemecka až po Litvu a Ukrajinu. To mu však rozhodne neuberá na jeho atmosfére.

Kostol sv. Jána Krstiteľa stojí osamelo na miernom kopci. Jeho poloha je približne rovnako vzdialená od okolitých obcí Krahule, Kremnické Bane a Turček. Už od dávnej minulosti bol symbolom spolupatričnosti a stretávania sa ľudí z okolitých obcí. História vzniku kostola je spojená s baníckou činnosťou v tejto lokalite. Banícke obce Kremnické Bane, Turček a Krahule mali v minulosti malý počet obyvateľov a nemali možnosť postaviť si v každej obci kostol. Preto sa tieto obce dohodli a postavili si spoločný kostol.

Počas baníckeho rozmachu prišli do okolia Kremnice mnohí Nemci, ktorí si na vrchu Johannisberg postavili v roku 1200 románsku kaplnku zasvätenú Narodeniu sv. Jána Krstiteľa. V polovici 15. storočia bola prestavaná v gotickom slohu a bola k nej pristavaná loď, takže z kaplnky vzniklo presbytérium kostola. Zásadná prestavba sa uskutočnila v 16. storočí, kedy bola postavená aj veža. V roku 1714 bol vybudovaný hlavný oltár v rokokovom slohu.

Strecha, ktorá rozdeľuje povodia Biely kostolík stojí osamelo na kopci, ktorý rozdeľuje povodia. Z jednej strany strechy tečie voda do Váhu a z druhej strany strechy do Hrona. Kostol sv. Jána Krstiteľa a pri ňom vyznačený geografický stred Európy je v katastri obce Kremnické Bane.

V 80 rokov minulého storočia kostol už značne chátral. Začiatkom 90 rokov, na podnet nemeckých rodákov a príhovore u vtedajšieho banskobystrického biskupa Baláža, prichádza k obnove tohto kostola. Biskup Baláž v tom čase oslovil rehoľu kapucínov s tým, či by sa neujali tohto kostola. Tí v roku 1998 založili pri kostole svoj kláštor. Kostol dostali od biskupa Baláža do svojej správy.

Tabuľka: Významné udalosti v histórii kostola

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Kremnických Baniach

Geografický stred Európy

tags: #kostol #sv #jana #krstitela #kremnicke #bane