Fatima je mesto v strednom Portugalsku, jedno z najvýznamnejších pútnických centier Katolíckej cirkvi, v ktorom sa nachádza sanktuárium Panny Márie. Až doteraz chýbal obsiahly text, ako vnímajú fatimské zjavenie v samotnom Rusku.
Podľa stredovekých kroník sa počas reconquisty, t. j. vojny za oslobodenie Španielska od arabských dobyvateľov, v roku 1158 neďaleko zámku Alcácer do Sal dostalo do zajatia maurské dievča vznešeného pôvodu, ktoré sa volalo Fatima (arab. فَاطِمَة [Fâṭimaᵗ]). Fatima prijala kresťanstvo a vydala sa za španielskeho rytiera Gonçala Hermiguesa.
Začiatkom 20. storočia bola Fatima neveľkou obcou. V roku 1916 sa malým pastierikom z Aljustrelu Lucii, Františkovi a Hyacinte trikrát zjavil anjel, ktorý sa predstavil ako Anjel pokoja (Anjo da Paz) a Anjel Portugalska (Anjo de Portugal). Vyzval ich, aby sa modlili za obrátenie hriešnikov a hriechy, ktorými ľudia urážajú Boha, a povedal im, že Srdcia Ježiša a Panny Márie chcú ich prostredníctvom prejaviť svoje milosrdenstvo.
Od 13. mája do 13. októbra 1917 boli Lucia, František a Hyacinta svedkami šiestich zjavení Matky Božej, ktoré sa odohrávali vždy v trinásty deň mesiaca okolo poludnia v Cova da Iria, dva a pol kilometra od Aljustrelu, na pozemku patriacemu Luciiným rodičom. V prvom zjavení Matka Božia (deti ju volali Krásna pani) poprosila deti, aby každý mesiac prišli na to isté miesto o tom istom čase, a aby sa každý deň modlili ruženec.
František Pannu Máriu iba videl, ale nepočul, Hyacinta ju videla aj počula a Lucia ju videla, počula a rozprávala sa s ňou. Deti sa rozhodli, že o tom nikomu nepovedia, ale Hyacinta, plná radosti, predsa len povedala svojej matke, že videli Pannu Máriu. Postupne sa správa rozniesla po celej Fatime a okolí a u mnohých vyvolala nielen skeptické reakcie, ale dokonca aj nevraživosť, predovšetkým v cirkevných kruhoch.
Predstavitelia svetskej moci vyvíjali na deti nátlak a nútili ich priznať sa, že klamali. Každý mesiac na miesta zjavení prichádzalo spolu s deťmi čoraz viac ľudí. Počas tretieho zjavenia, 13. júla, Matka Božia prezradila deťom tajomstvo, o ktorom nesmeli nikomu povedať. Všetko úsilie donútiť deti, aby tajomstvo vyzradili, bolo márne. Pred 13. augustom boli deti zatknuté a odviezli ich do Ourému, kde ich vypočúvali, vyhrážali sa im a väznili ich do 15. augusta.
Počas posledného zjavenia vo Fatime, 13. októbra, sa zhromaždilo, napriek daždivému počasiu, v Cova da Iria viac ako päťdesiattisíc ľudí. Deti prišli tesne pred poludním, dav sa pred nimi rozostúpil a začala sa modlitba ruženca. Presne napoludnie deti uvideli žiaru, ktorá obvykle predchádzala zjaveniu, a približujúcu sa Matku Božiu. Počas tohto zjavenia sa im Matka Božia predstavila ako Ružencová Panna Mária a povedala, že na tomto mieste sa má na jej počesť postaviť kaplnka.
František a Hyacinta počas epidémie chrípky ochoreli a zomreli v rokoch 1919 a 1920. Lucia v roku 1921 odišla na štúdiá do Porta. V roku 1926 vstúpila do noviciátu Kongregácie sestier svätej Doroty v španielskom meste Tui a v roku 1948 prestúpila do karmelitánskeho Kláštora sv.
V apríli 1919 sa v Cova da Iria začala stavať Kaplnka zjavení. V októbri 1921 biskup z Leiria, José Alves Correia da Silva, povolil, aby sa na námestí pri kaplnke konali sv. omše. Trinásteho mája 1922 sa otvoril kánonický proces posúdenia udalostí vo Fatime a vznikla špeciálna komisia. V júni 1927 biskup Correia da Silva posvätil zastavenia krížovej cesty, postavenej na ceste do Fatimy, a potom prvýkrát predsedal slávnostnej svätej omši v Cova da Iria. Trinásteho mája 1928 évorský arcibiskup Manuel da Conceição posvätil základný kameň kostola.
Fatimské tajomstvo
Fatimské tajomstvo odhalené deťom vo videní počas tretieho zjavenia Panny Márie pozostáva z troch častí. Sestra Lucia prvé dve časti vysvetlila písomne v roku 1941.
Prvá časť tajomstva ukazuje peklo. Druhá časť hovorí o rozšírení úcty k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie na celom svete na záchranu hriešnikov pred peklom; o tom, že prvá svetová vojna sa čoskoro skončí, ale ak ľudia neprestanú urážať Boha, za pontifikátu ďalšieho pápeža (t. j. Pia XI.) sa začne nová, oveľa strašnejšia vojna; o prenasledovaní Cirkvi, o tom, že pápež bude veľa trpieť a niektoré národy budú celkom zlikvidované.
Ďalej Matka Božia povedala: „Aby sa tomu zabránilo, prídem požiadať o zasvätenie Ruska môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Ak splníte moje želanie, Rusko sa obráti a nastane mier.
Tretia časť tajomstva bola zachovaná v tajnosti. Obsah tohto tajomstva, ako zdôrazňovala sestra Lucia, bol „určený iba pápežom“. Na prelome rokov 1943 a 1944 ťažko chorá sestra Lucia na žiadosť leirijského biskupa G. de Oliveira zapísala tretiu časť tajomstva a odovzdala mu ju v júni 1944. Dokument bola uchovaný v trezore biskupského archívu, potom ho previezli do Ríma, kde ho prvýkrát v roku 1960 prečítal pápež Ján XXIII. a prefekt Kongregácie Svätého ofícia kardinál Alfredo Ottaviani, potom bol uložený vo Vatikánskom tajnom archíve. V roku 2000 sa pápež Ján Pavol II. rozhodol odtajniť obsah tretej časti fatimského tajomstva a k jeho zverejneniu došlo 26.
Zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie
Trinásteho mája 1931 portugalský episkopát uskutočnil prvé zasvätenie Portugalska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Počas osláv dvadsiateho piateho výročia fatimských zjavení, 31. októbra 1942, pápež Pius XII.
Trinásteho mája 1946 na námestí pred bazilikou vo Fatime, za účasti päťstotisíc pútnikov, pápežský legát kardinál Benedetto Aloisi Masella korunoval sochu Matky Božej na znak toho, že Fatimská Panna Mária je Kráľovnou sveta. V roku 1948 pápež Pius XII.
Od 13. mája 1946 do 4. marca 1948 putovala socha Panny Márie Fatimskej po Európe (Španielsko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko) a od mája 1948 do októbra 1955 putovala socha Panny Márie Fatimskej po celom svete (okrem komunistických a islamských krajín). Púť, ktorá trvala takmer osem rokov, sa zavŕšila 2.
Trinásteho mája 1956 slúžil slávnostné sväté omše vo Fatime benátsky patriarcha kardinál Angelo Roncalli (budúci pápež Ján XXIII.). Trinásteho mája 1981 na sviatok Panny Márie Fatimskej bol na Námestí svätého Petra v Ríme spáchaný atentát na pápeža Jána Pavla II. Pápež neskôr povedal, že za záchranu života vďačí Panne Márii Fatimskej.
Socha Jána Pavla II. vo Fatime
Dvadsiateho piateho marca 1984 na Námestí svätého Petra pred sochou Matky Božej, privezenej z Kaplnky zjavení, Ján Pavol II. zasvätil Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie Rusko a celé ľudstvo. Práve v tento deň bolo podľa svedectva sestry Lucie dôsledne splnená prosba Panny Márie Fatimskej.
Trinásteho mája 1982 pápež Ján Pavol II. uskutočnil púť do Fatimy, aby sa osobne poďakoval Matke Božej za záchranu života, a 13. mája 1991, na desiate výročie atentátu, svoju ďakovnú púť zopakoval. Ján Pavol II. spájal tento atentát s videním z tretej časti fatimského tajomstva, v ktorom bol „biskup v bielom“ zastrelený pri podstavci veľkého kríža. Guľku, ktorú mu vybrali z rany, pápež odovzdal ako votívny dar svätyni vo Fatime. Spomienky a úvahy na túto tému obsahuje jeho kniha Pamäť a identita. V roku 2000, počas tretej púte do Fatimy, Ján Pavol II.
V októbri 1991 skupina ruských katolíkov na čele s arcibiskupom Tadeuszom Kondrusiewiczom uskutočnila púť do Fatimy. V rokoch 1996 - 1997 sa konalo desaťmesačné putovanie sochy Panny Márie Fatimskej po Rusku, Kazachstane a Strednej Ázii. Siedmeho decembra 1996 kňazi Josif Zanevskij, Grigorij Cioroch a ďalší priniesli sochu na Červené námestie a pomodlili sa pred ňou ruženec.
Ikona Kazanskej Matky Božej a Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky
Istú analógiu a spojenie s fatimskými zjaveniami predstavuje udalosť, ktorá sa udiala v Rusku v 16. storočí, a to nájdenie ikony Kazanskej Matky Božej. Ikona sa skutočne našla na uvedenom mieste v hĺbke asi jedného metra. Deň zjavenia Kazanskej ikony - 8. júl 1579 - je dnes sviatkom Ruskej pravoslávnej cirkvi.
V noci 29. júna (12. júla) 1904 z Kláštora Presvätej Bohorodičky ikonu Kazanskej Matky Božej spolu s ikonou Spasiteľa ukradli. Obe ikony boli zdobené šperkami. Zlodeja chytili: bol ním Varfolomej Čajkin, ktorý tvrdil, že šperky a kovanie ikon predal, a ikony rozštiepal a spálil v peci.
Ikona Kazanskej Matky Božej sa ocitla v zahraničí: v roku 1950 ju do svojej zbierky získal anglický archeológ Frederick Mitchell-Hedges (1882 - 1959). V roku 1964 ju vystavili na Svetovej výstave v New Yorku. V roku 1970 o ikonu prejavila záujem americká katolícka organizácia laikov Modrá armáda Fatimskej Božej Matky. Vďaka jej finančnej podpore sa ikonu podarilo odkúpiť a odovzdať do Fatimy, kde bola umiestnená v katolíckom kostole - špeciálne postavenom pre túto ikonu - v ktorom sa slúžili omše podľa východného obradu. Predstaveným chrámu bol ruský katolícky kňaz východného obradu Pavel Bliznecov. Od marca 1993 sa ikona nachádzala v súkromných izbách pápeža Jána Pavla II.
Ikona Kazanskej Matky Božej
Túto „vatikánsku“ ikonu do Moskvy dopravila delegácia na čele s kardinálom Walterom Kasperom a 28. augusta 2004 bola v Chráme Zosnutia presvätej Bohorodičky v moskovskom Kremli slávnostne odovzdaná patriarchovi Alexejovi II., ktorý ju umiestnil vo svojej rezidencii. V júli 2005 patriarcha Alexej II.
V roku 2007 bol rokom osláv 90. výročia fatimských zjavení. Dvanásteho októbra 2007 vtedajší štátny tajomník Vatikánu kardinál Tarcisio Bertone posvätil vo Fatime nový chrám Najsvätejšej Trojice. Dvanásteho októbra 2011 spolu s pútnikmi z Ruska navštívil Fatimu arcibiskup Paolo Pezzi, ktorý je v súčasnosti na čele arcidiecézy Matky Božej v Moskve.
Počas sv. omše arcibiskup v uvítacej reči oslovil veriacich v portugalčine a okrem iného povedal: „Prišli sme sem ako pútnici z rôznych krajín sveta. Ja som prišiel z Ruska, veľmi veľkej krajiny! Časový posun medzi Kaliningradom a Vladivostokom je desať hodín! Ale aj celý náš život je putovanie... Sme pútnici, lebo sme stále na ceste k nášmu cieľu: náš domov je na nebesiach (Kol 3, 1-4 a 2 Kor 5, 2)...
Vieme, že rok 1917 bol pre ľudstvo osudový. A priznávajú to nielen kresťania, ale aj komunisti. Keď som bol malý, učili nás, že najdôležitejšou udalosťou ľudských dejín bola Veľká októbrová socialistická revolúcia, čiže práve tá revolúcia, ktorá sa uskutočnila v októbri 1917. Podľa tejto komunistickej tradície teda október vôbec nebol zasvätený Panne Márii, ale bol venovaný revolúcii.
Podľa svedectva Lucie dos Santos počas týchto zjavení Matka Božia spomenula našu vlasť - Rusko. Mnohí historici, ktorí sa usilujú nazerať na dejiny z kresťanského hľadiska, to nepovažujú iba za obyčajnú náhodu, ale vidia v tom istý zámer: fatimské zjavenia sa stali v čase, keď sa naša krajina nachádzala v prelomovom období, skutočne prežívala ,revolúciu‘, teda výmenu starých tradícií za nové.
Po takmer tisíc rokoch teokratickej vlády (veď cár bol považovaný za pomazaného Bohom a podľa všeobecnej mienky vládol Rusku s Božou pomocou) bola v roku 1917 v Rusku nastolená svetská vláda. To isté sa v podstate stalo vo Francúzsku počas Veľkej francúzskej revolúcie. Pre Rusko bol rok 1917 skutočne prelomový, tak ako rok 1789 pre Francúzsko.
Ak prijímame svedectvo Lucie dos Santos, potom Matka Božia povedala toto: ,Rusko sa zrieka Boha, a ak Západ nezačne konať pokánie a nebude sa za Rusko modliť, Rusko rozšíri svoje bludy do celého sveta a mnohé národy zmiznú z tváre zeme.‘ Ďalej však Matka Božia hovorí: ,Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí, Rusko sa obráti a vo svete zavládne mier.‘ Práve v takomto optimistickom duchu sa končí posolstvo Fatimy.
V súčasnosti sú fatimské zjavenia v Rusku takmer neznáme. Nevie sa o nich nielen v svetskom prostredí, ale ani medzi pravoslávnymi. To isté sa vlastne dá povedať o informáciách o Katolíckej cirkvi vo všeobecnosti. Ničím výnimočným napríklad nie je otázka: „Si katolík alebo kresťan?“ Otázka fatimských zjavení preto zaujíma predovšetkým pravoslávnych polemikov a teológov a nie svetských novinárov.
A vzťah k týmto javom predstavuje veľmi široké spektrum: od úplne negatívneho, t. j. Napríklad 15. septembra 2011 v novinách Pravoslavnyj Krest (č. 18 (42), s. 4-5), vyšiel článok Kto a prečo sa zjavoval katolíckym deťom?, ktorého autorom bol „novic Michail (Zorin)“. V článku sa píše: „Dvadsiate storočie zažilo množstvo pamätihodných a dokonca zázračných udalostí, ktoré dodnes zamestnávajú myseľ našich súčasníkov. Jednou z nich je zjavenie ,Madony‘ v portugalskom mestečku Fatima.
Niektorí spisovatelia, ktorí sa vyhlasujú za pravoslávnych, napríklad zahraničný archimandrita Konstantin (Zajcev) alebo súčasný historik Sergej Fomin, uverili v toto zjavenie a prijali ho ako naozajstný zázrak Matky Božej. Ich názor prevzali a ďalej šírili ďalší autori. V dôsledku toho dnes mnohí pravoslávni nepochybujú o božskom pôvode fatimských zjavení.
Ďalej autor článku píše: „Vzniká tu opodstatnená otázka: vari bez pápežovho zasvätenia Ruska Srdcu Matky Božej spasenie ruského národa nie je možné? Katolicizmus v roku 1054 odpadol od Svetovej Cirkvi a odvtedy nie je nositeľom pravej viery. Musíme tiež poznamenať, že Lucia je typickým príkladom latinského asketizmu, o ktorom svätý Ignatij (Briančaninov) napísal: ,Väčšina askétov, ktorých Západná Cirkev - potom čo odpadla od Východnej Cirkvi a Duch Svätý od nej odstúpil - vyhlásila za svätých, sa modlila a videla zjavenia, ale, samozrejme, falošné... Títo domnelí svätí podľahli strašnému pokušeniu diabla...‘ Tým našim pravoslávnym bratom a sestrám, ktorí sa dali očariť fatimským zázrakom, navrhujeme, aby sa pozorne započúvali do slov nie domnelých, ale skutočných horlivých zástancov zbožnosti - svätých otcov, napr.
Oveľa umiernenejší názor na ne vyslovil ruský vedec, doktor historických vied, profesor Politologickej fakulty Moskovskej štátnej univerzity (MGU) Alexander Ivanovič Jakovlev v knihe Prednášky z dejín kresťanskej cirkvi. Jeho cirkevným konzultantom bol protojerej Valentin Asmus, syn známeho ruského filozofa Valentina Ferdinandoviča Asmusa. A. I. Jakovlev uznáva zázrak zjavenia Matky Božej, avšak zdôrazňuje, že Svätá stolica tieto zjavenia dlho držala v tajnosti.
Svoj názor na fatimské zjavenia vyslovil aj známy pravoslávny publicista diakon Andrej Kurajev, kandidát filozofických vied, v minulosti docent katedry religionistiky Filozofickej fakulty MGU. V jednej zo svojich kníh nazvanej Prečo sú pravoslávni takí? „Pravoslávni vo fatimské videnia neveria... Posledné z fatimských tajomstiev sa podľa vyhlásenia Jána Pavla II. týka jeho samotného. Tajomstvo obsahuje proroctvo, že jedného dňa schody Chrámu svätého Petra zafarbí krv pontifika... Lenže na takéto proroctvo netreba nijaké zjavenie. Stačí aspoň trochu poznať dejiny Vatikánu. Ešte v polovici devätnásteho storočia mal pápež pri sebe špeciálneho kardinála, ktorého povinnosťou bolo prijímať z kalicha pred pápežom, aby skontroloval, či prijímanie nie je otrávené. Túto funkciu zaviedli potom, čo takto jedného pápeža otrávili jeho vlastní koncelebranti...
Kurajev tiež inak interpretoval zmysel zasvätenia Ruska Matke Božej: „V jazyku Biblie zasvätiť niečo niekomu znamená vzdať sa svojich práv. A...
tags: #chram #zosnutia #presvatej #bohorodicky #moskva