Rímskokatolícka farnosť Rimavská Sobota: História a súčasnosť

História farnosti Rimavská Sobota je bohatá a siaha až do stredoveku. Prvý kostol bol postavený už v 11. storočí na námestí mesta, v čase, keď bolo obyvateľstvo prevažne katolícke. Vývoj farnosti bol ovplyvnený reformáciou, obdobím bojov medzi katolíkmi a kalvínmi, ako aj vládou Márie Terézie, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri výstavbe súčasného kostola.

Stredoveký kostol a obdobie reformácie

Pôvodný gotický kostol v Rimavskej Sobote pochádzal pravdepodobne zo 14. storočia. Dôkazom toho sú základy staršej gotickej stavby, ktoré sa našli počas archeologického výskumu námestia v rokoch 1994 až 1997. V 15. storočí Ján Jiskra z Brandýsa opevnil kostol hradbami.

Významným obdobím pre farnosť bola reformácia. V roku 1524 sa vysokopostavený predstaviteľ cirkvi, katolícky kňaz Em. Bebek, oženil a nariadil prijať učenie Luthera. V roku 1594 tu boli nasledovatelia Jána Kalvína vo väčšine. V čase reformácie v rokoch 1592 až 1769 patril kostol takmer 177 rokov kalvínom. Veriaci chodili na sväté omše do kaplnky Panny Márie, ktorá stála pri kostole a pochádzala z polovice 16. storočia alebo sa modlili na cintoríne.

Boje o kostol a vláda Márie Terézie

Kostol, ktorý stál na námestí, bol pôvodne katolícky, ale po reformácii ho používali kalvíni. V roku 1769 prebiehali boje medzi katolíkmi a kalvínmi o prinavrátenie kostola. Zmena nastala až počas vlády Márie Terézie. Kráľovský súd 9. apríla 1771 rozhodol v prospech katolíkov.

Po skončení súdu sa György Karaba stal prvým katolíckym farárom. Pôvodný kostol bol už starý a poškodený, hrozilo jeho zrútenie. Preto Mária Terézia v roku 1774 alebo 1775 dala zbúrať a postaviť nový kostol, ktorý stojí dodnes. Mária Terézia na kostol postupne darovala 800, neskôr 6 938 a 4 000 forintov. Kostol vysvätil 30. septembra 1792, na prvú nedeľu po Turíciach, Andrássy Antal rožňavský biskup.

Architektúra a vybavenie kostola

Kostol je postavený v štýle neskorého baroka. Do ozdobného mramora vložili klinovaný obraz na hlavnom oltári. Obraz je umeleckým dielom viedenského učiteľa a dvorného maliara Fishera. Mária Terézia odkúpila tento obraz za 75 zlatých. Obraz zobrazuje sťatie hlavy sv. Jána Krstiteľa.

Vpredu, na pravej strane stojí vedľajší oltár sv. Jána z Nepomuku, od neznámeho autora. Na ľavej strane je zase oltár sv. Terézie z Avily. Vzadu napravo je umiestnený vedľajší oltár sv. Ondreja, ktorý namaľoval umelec z Levoče, Jozef Zauzig v roku 1834. Nad hlavným oltárom sa nachádza nástenná maľba, ktorá zobrazuje smrť uhorského kráľa svätého Štefana. Obraz na pravej strane znázorňuje uhorského kráľa svätého Ladislava ako zázračne vyviera vodu zo skaly pre svoj sprievod, podobne ako Mojžiš.

Kostol bol renovovaný v roku 1878. Kostolná veža je trojposchodová. Zvony dali vyrobiť v roku 1779, o čom svedčí aj nadpis nad bránou. Pôvodná kamenná krstiteľnica patrila prvému katolíckemu kostolu a ako vzácna pamiatka sa nachádza v Gemersko-malohontskom múzeu.

Súčasnosť farnosti

Život farnosti je bohatý a aktívny. Farníci sa stretávajú na svätých omšiach, modlitbách a rôznych podujatiach. Farnosť sa tiež zapája do charitatívnych aktivít a pomáha ľuďom v núdzi.

Rímskokatolícka farnosť v Rimavskej Sobote vás srdečne pozýva na EVANJELIZAČNÝ SEMINÁR s katolíckym misionárom Josephom Sunnym a jeho tímom z Anglicka, ktorý sa uskutočnil v dňoch 14.9.2022 a 15.9.2022 v kostole sv. Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote.

V nedeľu 24. septembra 2023 sme v Kružne ďakovali za tohtoročnú úrodu. Biskupi Slovenska pozývajú všetkých k spojeniu sa v modlitbách a k vyjadreniu solidarity s trpiacimi následkom zemetrasenia v Turecku a Sýrii. Dnes (11.12.2022) sa vo farnosti Poltár konala svätá omša, pri ktorej otec biskup vyslal koledníkov Dobrej noviny spolu so svojim požehnaním. V nedeľu 2. októbra 2022 sme v Kružne ďakovali za tohtoročnú úrodu. Prinášame niekoľko fotografií z odpustovej slávnosti Narodenia Panny Márie v kaplnke na Majši. Sv. omšu celebroval farský vikár Mgr.

Dnes po roku sme oslávili svätou omšou a procesiou po námestí krásnu slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Ďakujeme za humanitárnu pomoc Ukrajine. Ešte stále môžete pomôcť v predajni Zdenka, ak by sa niečo doma našlo. Pod záštitou Diecéznej charity v Rožňave organizujeme zbierku pre vojnových utečencov z Ukrajiny.

Dnešná brigáda v našom kostole. Po výmene strechy nad sakristiou sa „zabudlo“ na odstránenie starej krytiny, ktorá si pekne ležala a čakala na dnešný deň, kedy bude z povaly nad sakristiou odstránená, za čo ďakujeme partii našich piatich mužov.

Modlitbový večer našich mužov sa začal o 18.30 h modlitbou posvätného ruženca, ktorý muži-otcovia obetovali za svoje rodiny. Nasledovala sv. omša, v ktorej pán dekan postupne pri týchto stretnutiach rozoberá postavu Dávida. Dnes to bol Dávidov hriech, ale aj uznanie svojej hriešnosti a následné pokánie, ktoré konal.

Aj my sa so Svätým Otcom bez prestania modlíme - je názov najnovšieho slova pastiera, ktoré napísal rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik. Naradovaní sa vráťme do chrámov - je názov najnovšieho slova pastiera, ktoré napísal rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik.

Účet je vedený v Slovenská sporiteľňa, a. s.

V nedeľu 13. 6. 2021 sme sa tešili odpustovej slávnosti Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v našom filiálnom kostole v Kružne. Odpustovým kazateľom bol vdp. Jozef Spišák, farár z Hnúšte. V utorok 25. 5. 2021 sme boli na kontrolnom dni u pána reštaurátora Mgr. Art. Mariana Kelešiho vo Veľkom Bieli. Zreštaurovaný oltárny obraz by sme v plnej kráse mali v našom kostole privítať v septembri 2021.

Dnes sme požehnali nový kríž na Sabovej. Ani nepriazeň počasia nás neodradila od účasti na tomto slávnostnom okamihu, nech nám Kristov kríž, symbol našej spásy pomáha prekonať každú nepriazeň či búrku života.

V nedeľu 19. septembra 2021 sme v Kružne ďakovali za tohtoročnú úrodu.

Sociálna starostlivosť v minulosti

Už v 18. storočí sa v Rimavskej Sobote prvýkrát spomína existencia chudobinca, sídlil v Tomašovej, budovu, kde sa starali o chorých, nemajetných a siroty, by ste však dnes márne hľadali. Rovnako neskoršie sídlo chudobinca na Cintorínskej ulici je v súčasnosti už len zmienkou v historických dokumentoch.

Prvé zmienky o chudobinci v Rimavskej Sobote pochádzajú z roku 1788 a sú zaznamenané v účtovných knihách tohto sociálneho ústavu. Chudobinec bol založený na základe kráľovského rozhodnutia a sídlil v Tomašovej na Poľnej ulici (Mezö utcza) s kapacitou pre 20 osôb. Do chudobinca boli prijatí chudobní, chorí a starí obyvatelia, o ktorých sa nemal kto postarať a neboli schopní sa uživiť vlastnou prácou, iba žobraním.

V chudobinci im bol poskytnutý sociálny azyl, trvalý alebo dočasný príbytok, strava, ošatenie, lekárska starostlivosť, drobné almužny či menšia finančná hotovosť, nakoniec aj dôstojné pochovávanie. Od svojho vzniku bol chudobinec samostatnou rozpočtovou a účtovnou inštitúciou.

V priebehu 19. storočia prostredníctvom chudobinca boli finančne podporované aj mestské rodiny, vdovy, chorí obyvatelia, práceneschopní, ktorí boli odkázaní na sociálnu podporu a sociálnu starostlivosť v zmysle chudobinského práva. Od roku 1897 chudobinec prešiel pod správu mesta a to sa odrazilo najmä na financovaní chudobinca. Za správcu chudobinca bol vymenovaný Tőreky János, nad ktorým stál hlavný dozorca Kóš Ferencz.

Na prelome 19. a 20. storočia mesto vynaložené finančné prostriedky na podporu chudobinca získavalo z pokút, z vyvlastnenia majetkov, z úrokov v bankách a zanechaných pozostalostí. V Rimavskej Sobote začiatkom 20. storočia na sociálnej starostlivosti o chudobných a núdzou trpiacich obyvateľov spolu s mestskou správou participovali známe rimavskosobotské dobročinné spolky : Uhorský červený kríž, Biely kríž a Ženský spolok.

Po vzniku 1. ČSR roku 1918 bol chudobinec z Tomašovej presťahovaný do mesta na Cintorínsku ulicu. Za správcu chudobinca bol stanovený Ján Szőke. Finančný rozpočet chudobinca sa začlenil do celkového rozpočtu mesta. Do chudobinca boli naďalej prijímané fundácie od dobrodincov a za celodennú opateru boli povinní chorí a starí prispievať zo svojich dôchodkov.

Chudobní boli do chudobinca prijatí na základe rozhodnutia mestskej rady a správy chudobinca. Starých a chorých navrhoval umiestniť do chudobinca sociálny kurátor, mestský lekár a prípadne súd. Mestská správa sa aj v 20. rokoch dvadsiateho storočia naďalej snažila riešiť núdznu situáciu poskytovaním individuálnych sociálnych podpor najmä chudobným, vdovám, starcom, práceneschopným, chorým, či invalidným občanom mesta. Organizovali sa rôzne zbierky, ošacovacie a stravovacie akcie pre deti nezamestnaných rodičov, uhrádzali sa liečebné náklady pre deti z chudobných rodín, prideľovali sa sezónne práce pre nezamestnaných.

V roku 1931 bolo v Rimavskej Sobote 354 nezamestnaných obyvateľov. V Rimavskej Sobote bola v roku 1925 zriadená Ľudová kuchyňa, v ktorej mestská rada financovala obedy, nákupy potravín, výdavky na palivo a platby pre personál. Chudobní na prídel dostávali vo štvrtok a v nedeľu polievku a prívarok. Počas ostatných dní im bolo vydelené 10 dkg mäsa, 10 dkg chleba na jednu osobu.

Chudoba v Rimavskej Sobote prestávala byť len „tradíciou chudobných“ (nemajetní, siroty, vdovy, vdovci, slepí alebo postihnutí), dôsledkom hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia zasahovala stále širší okruh obyvateľstva a vytvoril sa rámec novej chudoby v podobe nezamestnanosti.

Mesto Rimavská Sobota sa počas druhej svetovej vojny nachádzalo v zlom finančnom stave. Napriek neľahkým podmienkam mestská rada roku 1940 odsúhlasila uhrádzanie výdavkov na základné potraviny mesačnou zálohou vo výške 300 pengó pre mestský chudobinec. V chudobinci platili prísne pravidlá zásobovania a regulácie dávkovania potravín, ktorými sa nemohlo plytvať. Jedálny lístok bol vypracovaný tak, aby podávaná strava bola energeticky vyvážená, lacná a najvhodnejšia pre chudobné a staré osoby. Na jednu osobu dávka základných potravín bola určená vo výške 1 pengó a nemohla byť prekročená.

Počet chudobných obyvateľov v meste stále vzrastal, preto sa vyžadovalo, aby budova chudobinca rozšírila svoju kapacitu a zmodernizovala sa. Mesto vlastnilo budovu hostinca „Gondűző“ , ktorá sa mala prestavať na chudobinec, to však pre nedostatok financií nebolo možné zrealizovať. Do roku 1940 bola budova chudobinca dimenzovaná len na 12 lôžok a nová rekonštrukcia bola plánovaná na 25 lôžok s modernejšou a funkčnejšou výbavou.

Po druhej svetovej vojne zosilnela intenzita štátnych zásahov. Nový štát na začiatku svojej budovateľskej dekády zrušil všetky konkurenčné formy sociálnej starostlivosti. Od dobrovoľného milosrdenstva, lásky k blížnemu a humanity sa so vstupom štátu prešlo k racionalizácii a systematizácii, ale aj k byrokratizácii, pričom štát začal určovať podmienky ako aj zameranie soc. starostlivosti.

Rímskokatolícka cirkev farnosť Rimavská Sobota vás všetkých srdečne pozýva na organový recitál HYELIN LEE do farského kostola sv. Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote, ktorý sa uskutoční 27.

tags: #rimskokatolicka #farnost #rimavska #sobota