Obec Hrhov (maď. Tornagörgő) leží cca 20 kilometrov západne od Moldavy nad Bodvou pri ceste spájajúcej Rožňavu a Košice. Kostol tvorí výraznú dominantu obce a vďaka svojej polohe je viditeľný zďaleka.
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, je však spravovaná z farnosti v Jablonove nad Turňou. Je v pomerne dobrom stave, pred niekoľkými rokmi sa riešilo vlhnutie obvodových múrov staršej časti. Prípadná obnova by mohla vrátiť minimálne staršej časti chrámu veľa z jej stredovekej podoby.
Bohoslužby: v nedeľu o 11.00 hod.
História a Vývoj
Kostol postavili niekedy okolo polovice 13. storočia. S obcou sa stretávame v písomných prameňoch už od roku 1263, kedy sa spomína pod názvom Gurgeu. V 15. storočí už kostol prestával stačiť potrebám rozrastajúcej sa farnosti, a preto sa okolo roku 1500 pristúpilo k jeho rozšíreniu. Západné priečelie ranogotickej lode bolo zbúrané a miesto neho bola pristavaná podstatne dlhšia i širšia neskorogotická loď, ktorú sprístupnili portálom zo západnej strany.
Počas nepokojného obdobia tureckých vojen a stavovských povstaní bol chrám v prvej polovici 17. storočia poškodený. V priebehu prvej štvrtiny 19. storočia (uvádzajú sa roky 1814 - 15 i rok 1823) bolo kostol klasicisticky prestavaný. V interiéri dostal nové klenby, okenné otvory boli zväčšené a fasáda upravená. Status národnej kultúrnej pamiatky má od roku 1963.
Pôvod kostolíka bol dlhé obdobie nejasný, Súpis pamiatok z roku 1967 hovoril o stavbe postavenej na starších základoch v roku 1500. Neskôr sa už predpokladalo, že zrejme pôjde o starší objekt, v niektorých prameňoch sa kládol jeho vznik až do 11. storočia. Až archeologický výskum v roku 2009 definitívne potvrdil starší pôvod východnej časti kostolíka a datoval jeho výstavbu do polovice 13. storočia.
Pôvodný kostolík postavili bez základov, priamo na kamennom podloží. Stavebným materiálom boli opracované kvádre z tufu miestneho pôvodu, čo naznačuje, že išlo o významnejšiu stavbu, keďže zvyčajne sa využíval len lomový kameň.
Architektonické detaily a zaujímavosti
- Ešte v roku 1968 bol v južnej stene staršej lode viditeľný zamurovaný polkruhový portál vytvorený z kamenných kvádrov, ako aj zamurované štrbinové okno na východnej stene presbytéria.
- Na pravej strane triumfálneho oblúka medzi staršou a novšou loďou je zamurovaný náhrobok Juraja Bubeka, ktorý zomrel v roku 1390, blízky o niečo mladšiemu náhrobnému kameňu Ladislava Bubeka v kaplnke kostola v Plešivci z roku 1401. Nie je celkom jasne, prečo sa jeho náhrobok nachádza práve v kostolíku v Hrhove, v tej dobe okrajovej časti bubekovského panstva.
- Pevnostný múr zo 17. storočia.
- Nad obcou boli v roku 1990 odkryté zvyšky kamennej veže datovanej do 12. - 13. storočia, ktorá mohla byť súčasťou kráľovskej kúrie spomínanej už v roku 1245. Tá mohla zohrať úlohu pri úteku kráľa Bela IV. po porážke uhorského vojska Tatármi pri rieke Slanej. Význam lokality potvrdzuje aj nález zlatého pečatného prsteňa z 13. storočia.
Významné udalosti a osobnosti
Predkladaná monografia sa zameriava na vybrané momenty z dejín známeho šľachtického rodu Bubekovcov z Plešivca. Títo v priebehu 13. až 16. storočia významne zasiahli do dejín Gemera a svojim pôsobením na kráľovskom dvore aj do dejín celého Uhorska. Autorka prenáša čitateľa do obdobia stredoveku a raného novoveku a na pozadí dôležitých politických, hospodárskych a kultúrnych momentov z dejín Uhorska predstavuje osudy niekoľkogeneračného rodu. Tento je výnimočný najmä tým, že po celý čas, aj napriek aktívnemu pôsobeniu v politickej a hospodárskej správe kráľovstva, sa neustále vracal k svojim rodovým majetkom v Gemerskej župe a priľahlých územiach, kde si premyslene budoval svoju majetkovú doménu.
Monografia Moniky Tihányiovej prináša nie celkom tradičné vedecké spracovanie genealógie šľachtického rodu, keďže pri jeho sledovaní sa zameriava predovšetkým na tie momenty z dejín rodu, ktoré mali vplyv na hospodárske a kultúrne aktivity v priestoroch jeho rodovej domény. Autorka má za sebou niekoľkoročný systematický výskum stredovekých dejín Gemerskej župy, vrátane výskumu tunajších šľachtických rodov a vývoja svetskej a sakrálnej architektúry. Čiastkové výsledky týchto výskumov priebežne publikovala vo viacerých vedeckých monografiách, časopisoch a zborníkoch. Tieto poznatky, doplnené o najnovšie zistenia a vzájomne prepojené do ucelenej podoby, v ktorej je ťažiskom rod Bubekovcov, kompletizuje v predkladanej monografii.
Podnetom na spracovanie genealógie rodu Bubekovcov so zameraním sa na jeho stavebné aktivity boli v poslednom období stále nové objavy v archívnych materiáloch ako aj hmatateľných umeleckých pamiatkach, ktoré čakali na svoj návrat pred zraky súčasného konzumenta umenia.
Čo ROBILA Kráľovná Čachtického Hradu S Mladými Dievčatami? BRUTÁLNE Rituály, Ktoré Vás ŠOKUJÚ
Odkazy a zdroje
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Tajkov, P.: Archeologické výskumy stredovekých kostolov v Čečejovciach, Turni nad Bodvou, Kysaku a Hrhove. In: Východoslovenský pravek IX, Nitra 2009, str.
- Tajkov, P.: Sakrálna architektúra 11. - 13. storočia na juhovýchodnom Slovensku.
- Súpis pamiatok na Slovensku. Zv. 1, A - J.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
Za informácie ďakujeme pánovi P. Tajkovovi.
tags: #kostol #reformovanej #krestanskej #cirkvi #hrhov