O Ježišovej rodine toho veľa nevieme, no evanjeliá nám hovoria aj o Ježišových bratoch a sestrách, a zdá sa, že sú, podľa židovskej tradície, veľmi zjednotenou rodinou. V čase, keď sa táto epizóda odohrala (Mk 3,20-35), mal Ježiš asi tridsať rokov a z jeho rodičov sa zdá, že žila iba jeho matka.
Z kontextu evanjelia sme pochopili, že Ježiš diskutoval v dome so zákonníkmi a farizejmi, ale členovia jeho rodiny zostali vonku a hľadali ho. Ježišova reakcia však nie je taká, akú by sme od Neho mohli očakávať.
Kto je moja matka a moji bratia?
To ako v skutočnosti Ježiš odpovedá, sa môže zdať dokonca neúctivé, urážlivé, škandalózne … On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?“ Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka.
Ježiš to určite nehovorí z neúcty alebo pohŕdania svojou rodinou. Dodržiava prikázanie, ktoré hovorí: „Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!“ (Exodus 20,12). Ešte pred smrťou na kríži zveril Ježiš starostlivosť o svoju matku svojmu učeníkovi Jánovi. „Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.“ (Jn 19,27). Tá istá kresťanská komunita pod vedením Jakuba, Ježišovho brata, bude hostiť Máriu: „Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi. “ (Sk 1,14).
No Ježiš hovorí, že je ešte niečo dôležitejšie ako rodina. Ježiš tu načrtáva priority, rebríček hodnôt: Boh je na prvom mieste! Rodinné väzby, dokonca aj tie medzi matkou a dieťaťom, akokoľvek dôležité, nie sú absolútne. Poslušnosť voči rodičom je dôležitá, ale ak je v rozpore s poslušnosťou voči Bohu, treba ju ignorovať: Boh je na prvom mieste!
Ježiš navrhuje inovatívny model rodiny, ktorý prekonáva kmeňové a pokrvné zväzky a navrhuje nové vzťahy založené na duchovnej spriaznenosti, na vedomí, že sme deťmi toho istého Otca. Podmienkou stať sa členmi Božej rodiny, je byť pozornými poslucháčmi Slova a hľadať a plniť Božiu vôľu v našich životoch.
Plnenie Božej Vôle
Koľkokrát sme už počuli túto vetu: „plniť vôľu Božiu“. A takmer nikdy v kontexte radosti alebo dôvery, ale skoro vždy v ústach ľudí, ktorí sa nám prišli zdôveriť v ťažkom, nepochopiteľnom období, plnom bolesti a prekážok, dlhých životných príbehov … Ale pozor! Božia vôľa v Biblii je vždy a len vôľa konať dobro, túžba po úspechu! Ježiš to výslovne hovorí: „Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život“ (Jn 6,40).
Môže sa to zdať paradoxné, ale niekedy Boh nie je schopný uskutočniť svoju vôľu v našich životoch, lebo sme, v absolútnej dobrej viere, tak uviaznutí vo svojich pozíciách, že nevidíme dobro a zmenu, v ktorú Boh dúfa a chce v našich životoch urobiť!
Ešte chcem vyzdvihnúť jednu vec: v Ježišovej odpovedi nie je nedostatok úcty voči jeho matke a jeho rodine. Ježiš nechce znižovať svoju Matku, ale chce, aby sme sa na ňu pozerali zo správnej perspektívy.
Je Matkou nielen vďaka privilégiu krvi, ale tým, o čo sa snažila počas svojho života: počúvať a konať Božiu vôľu. To, čo robí Máriu Matkou, je jej Áno projektu, ktorý pred ňu kladie Boh. Pre Máriu je toto Ježišovo vyhlásenie v skutočnosti najväčšie uznanie, pretože ona sama je dokonalou učeníčkou, ktorá vo všetkom poslúchla Božiu vôľu.
Aj my môžeme byť Ježišovou matkou, bratom a sestrou nie kvôli osobným údajom, DNA alebo vďaka nejakým privilégiam, ale kvôli slobodnej voľbe „plniť vôľu Božiu“. Vedomie, že sme Jeho a že Mu patríme nám pomáha čeliť aj tým chvíľam, keď máme pocit, že sme sami a nevypočutí … dokonca aj Jeho zdanlivej neprítomnosti v našich životoch alebo zjavnej ľahostajnosti voči našim problémom a ťažkostiam.
Každý z nás má rodinu. O tom sme už hovorili. Ale predstavte si, že by ste zistili, že ste rodina s nejakou slávnou osobnosťou. Koho rodinou by ste chceli byť? Napr. rodinou nejakého speváka, herca, politika, športovca... To by bolo niečo, však? Mohli by ste všade hovoriť, že tá slávna osobnosť patrí do vašej rodiny. Mohli by ste sa tým chváliť. Viete čo? Mám pre vás jednu dôležitú informáciu: vy ste rodinou najslávnejšej osobnosti všetkých čias. A máte obrovskú rodinu po celom svete.
Je nás toľko, že sa navzájom ani nepoznáme, ale sme rodinou, kde je tým najdôležitejším náš brat a zároveň Pán Ježiš Kristus. Za Ježišom prišla Jeho rodina. Už sme si hovorili, že Mu nie vždy rozumeli. Nevieme, prečo za Ním prišli - možno Ho chceli zmeniť a možno sami pochopili, že Ježiš nie je blázon, ale že hovorí pravdu. Pán Ježiš však na ich príchod reaguje tým, že rozširuje svoju rodinu.
Ježiš teda povedal: to je milé, že prišli, ale ja chcem, aby ste všetci vedeli, že mojou rodinou nie sú iba tí, čo majú rovnakú krv, ale každý, kto poslúcha môjho nebeského Otca je mojou rodinou. A tak sme všetci, aj my, ľudia žijúci 2000 rokov po tejto udalosti, dostali možnosť byť Ježišovou rodinou.
Predstav si, že tvojim bratom je úžasný, jedinečný, najmocnejší a najláskavejší Boh na celom svete. Tvojou rodinou je Ten, kto všetko stvoril, všetko Mu patrí a má v nebi prichystaný domov pre každého z nás. Nie je to úžasné? Tak Mu dnes za to nezabudni poďakovať
Modlitba: Pane Ježiši, to naozaj si môj Brat, keď Ťa poslúcham? Chcem Ťa aj dnes nasledovať a poslúchať, lebo ma máš rád. A aj ja Teba mám rád. Daj, aby som bol hrdý na to, že k Tebe patrím. Amen.
Keď Ježiš vzal na seba telo človeka, zobral na seba zároveň každé fyzické i emocionálne prežívanie situácií, ktoré zažívame každý deň. Hnev, strach, úzkosť, radosť, pokoj, potešenie.
- Ježiš zbadal hrob svojho blízkeho priateľa Lazára a v tejto situácii plače s tými, ktorých miluje a ktorí práve smútia. Táto časť Písma nám pripomína lásku, ktorou nás miluje Boh - ako svojich adoptívnych synov a dcéry, a to, akú bolesť cíti, keď nás vidí trpieť. Ježiš tu preukazuje pravý súcit a trpí spolu so svojimi priateľmi, plače pri pohľade na takú náročnú situáciu. Avšak aj v tejto situácii nájdeme svetlo vo tme.
- Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním a hovoril: „Kiežby si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam. Ježiš zbadal Jeruzalem a tento pohľad mu vohnal slzy do očí, pretože videl hriechy jeho minulosti, prítomnosti i budúcnosti - a to mu zlomilo srdce. Boh ako milujúci Otec nechce, aby sme sa od neho odvrátili, a želá si, aby sme sa k nemu pritisli čo najbližšie. Často však jeho objatie odmietame a volíme si vlastné cesty.
- On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. Podľa Listu Hebrejom boli tieto slzy spojené s autentickou modlitbou, ktorú Boh vyslyšal. Hoci nie je nutné počas modlitby plakať, úprimné slzy nám pripomínajú, že Boh si želá, aby sme mali kajúce a skrúšené srdce. Chce, aby naše modlitby boli vyjadrením toho, kým naozaj sme, a nie aby sa iba kĺzali po povrchu. Inak povedané, modlitba by mala prechádzať celým naším bytím, a teda aj našimi emóciami.
V Nicejsko-konštantínopolskom vyznaní viery cirkvi vyznávajú svoju vieru v „jednorodeného Syna Božieho“, ktorý „mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom“. Otcom obidvoch koncilov, ktoré hovoria o panenstve Božej Matky, zaiste mohlo byť známe, že v Novom zákone v rozličných súvislostiach (porov. napr. Mt 12,46; 13,55n; Mk 3,31-55; 6,3; Jn 2,12; 7,3-5; Sk 1,14; 1Kor 9,5) je s udivujúcou samozrejmosťou reč o Ježišových bratoch a sestrách. Matúš (13,55) a Marek (6,3) uvádzajú aj mená štyroch bratov: Jakub, Jozes (Jozef), Šimon, Júda.
Údiv a pochybovanie Ježišových súčasníkov o jeho bohoľudskej osobe sa opakovalo v dejinách v rozličných variáciách a neprestane viesť k odlišným názorom, keď sú ľudia postavení pred otázku, ktorú Ježiš položil svojim učeníkom: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ (Mt 16,13). Ľudia sa podobne ako väčšina Ježišových súčasníkov povrchne, racionálne ľudsky pýtajú: „Vari to nie je Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca a matku poznáme?“ (Jn 6,42). Jeho nazaretskí spoluobyvatelia svoju ohromenosť Ježišovými múdrymi slovami a pôsobením zdôvodňujú odkazom na jeho bratov a sestry: „Nie je to azda ten tesár, syn Márie a brat Jakuba, Jozesa, Júdu a Šimona? A nežijú jeho sestry medzi nami?“ (Mk 6,3).
Úzkoprsosť ľudí, ktorí neprekročia svoj tieň, aby mohli cez prezerané dospieť k celku, Ježiš vysvetľuje predpojatosťou človeka, ktorá bráni objaviť niečo nové v tom, čo je známe a bežné: „Proroka si uctia všade, len nie vo svojej domovine, medzi svojimi príbuznými a vo vlastnom dome“ (Mk 6,4; porov. Mt 13,57; Lk 4,24; Jn 4,44). Aj biblické odkazy potvrdzujú toto príslovie: „Totiž ani jeho bratia neverili v neho“ (Jn 7,5). Bezprostredné Ježišovo okolie ho nechápe.
Ježišovi príbuzní požívajú veľkú vážnosť v ranej Cirkvi a sú stavaní na roveň s apoštolmi. Na to poukazuje aj prijatie „všeobecných listov“ Jakuba a Júdu do kánonu Svätého písma. Osobitnú vážnosť požíval Jakub, ktorý sa stal hlavou Jeruzalemskej cirkvi (Sk 12,17). Podľa Pavla bol považovaný popri Petrovi a Jánovi za „stĺp“ Cirkvi (Gal 2,9). Počas svojej prvej návštevy Jeruzalemskej cirkvi Pavol popri Petrovi nevidel „iného z apoštolov..., iba Jakuba, Pánovho brata“ (Gal 1,19).
Tieto údaje Nového zákona o Ježišových bratoch a sestrách nedovoľujú urobiť nepochybný záver o presnom stupni príbuzenstva, lebo sa spomínajú len rodičia Ježiša, no nie rodičia jeho súrodencov. Preto sa zvyčajne zastupujú tri rozličné názory:
- Mária a Jozef žili po narodení Ježiša ako manželia a mali deti.
- Pojmy bratia a sestry treba chápať v širšom zmysle; myslia bratancov a sesternice.
- Pravoslávna teológia sa prikláňa k vysvetleniu východných a západných cirkevných otcov, ktorí hovoria o Ježišových nevlastných bratoch, o Jozefových deťoch z prvého manželstva.
JE JEŽIŠ BOH? Pochopte, čo hovorí Biblia!
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
Aj pri napomínaní Pán hovorí: Keď sa Tvoj BRAT prehreší… A Pán raz povedal: „Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat, sestra i matka.“ Človek, ktorý túži plniť vôľu Nebeského Otca, lebo ho má rád, je vďačný za rozumné usmernenie od duchovných súrodencov.
Toto evanjelium nás nepozýva k tomu, aby sme prenasledovali svojich blížnych, striehli na každú ich chybu a utekali ich hneď vykričať. Máme nasledovať vo svojom praktickom živote nášho Pána, ktorý povedal: „Ja som dobrý pastier.“ Tento dobrý pastier hľadá každú stratenú ovečku. Aj postoj k pohanom a mýtnikom treba odpozorovať z Pánovho života. On mal s nimi omnoho väčší súcit, ako s ostatnými.
Čiže Pán nás volá nie k odsúdeniu, ale k tomu, aby sme s veľkou pokorou a ochotou vytvárali aj pri napomínaní atmosféru, v ktorej sa budí a prehlbuje túžba po Pánu Bohu. A to dokážeme iba vtedy, keď sme spojení s ním. Veď isto sme skúšali napomínať len vo svojej moci a vieme, ako to dopadlo.
Aj v závere tohto evanjelia Pán povzbudzuje. „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť… dostanú…“. Pánovi záleží na tom, aby sme žili jednotu, nie vnútorné prenasledovanie každého, kto nie je dosť dokonalý.