História farnosti Duplín

Obec Duplín leží v Nízkych Beskydách, v doline rieky Ondava a patrí medzi najstaršie osídlené územia Slovanmi v tomto regióne. Duplín čerpá dodnes zo svojej strategickej polohy na cestnej spojnici medzi Svidníkom a Stropkovom. Obec Duplín je členom Združenia mikroregiónu Ondava.

Najstaršie správy o Duplíne sú v listinách z roku 1379, ktoré vznikli pri výmene vlastníkov panstva Stročín. Podľa dohody, ktorú potvrdil kráľ Ľudovít I., šľachtici Ákošovci dali stročínske panstvo šľachticom Cudarovcom. Jeho majetkovou súčasťou bol aj Duplín. Je evidentné, že jestvoval aj pred rokom 1379.

V písomnostiach od 14. storočia sa táto dedina vyskytuje iba pod názvom Duplín, hoci vo viacerých pravopisných obmenách. Je pravdepodobné, že patrí k početnej skupine názvov starobylých slovenských sídlisk, ktorých názvy boli odvodené od osobného mena a zakončené koncovkou - ín. Taký výklad názvu vedie k predpokladu, že Duplín, spolu so susedným Stročínom boli najstaršími sídliskami v doline hornej Ondavy, jestvujúcimi už pred 11. storočím.

Zemepáni makovického panstva dali v Duplíne postaviť mýtnicu a zaviedli vyberanie mýta od prevážaných tovarov. Najstaršia správa o tunajšom mýte je z roku 1506. Vyberanie mýtnych poplatkov treba predpokladať aj v 15., prípadne 14. storočí. Táto skutočnosť nepriamo, ale nezvratne dokazuje obchodnú frekvenciu po krajinskej ceste tiahnúcej sa údolím hornej Ondavy v 15. - 16. storočí.

V roku 1427 boli duplínske sedliacke domácnosti zdanené daňou kráľovi od 40 port. Duplín patril k veľkým dedinám nielen v doline hornej Ondavy, ale v Šariši vôbec. 16. V 16. storočí bolo šoltýstvo v Duplíne tradičnou inštitúciou a tamojší obyvatelia užívali zákupné, roľnícke právo. Napriek pestrému sídliskovému a právnemu vývinu v 14. - 15. storočí zostal Duplín aj v 16. storočí dedinou so slovenským obyvateľstvom, ktorého hlavným zamestnaním bolo roľníctvo. 2. pol. 16. V 2. polovici 16. storočia v Duplíne žilo 5 - 7 želiarskych domácností. Koncom 16. storočia bol Duplín stredne veľkou dedinou s poddanským obyvateľstvom.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a časť lesným hospodárstvom. Obyvateľstvo obce je prevažne slovenské, rímskokatolíckeho vierovyznania. Veľkosť katastra je 903,2 ha. V obci je kultúrny dom, základná škola pre I.

Spomína sa rok 1379, keď ju Cudarovci získali výmenou od rodu Akoš. Patrila panstvu Makovica. Obec založili na zákupnom práve.

Najvzácnejšou historickou pamiatkou obce je rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža. Postavili ho v roku 1861. Duplín je farnosťou, pod ktorú spadajú dve okolité obce. Obec je splynofikovaná, je tu zavedený verejný vodovod. Funguje tu tak materská ako aj základná škola s telocvičňou. Rozvoju športových aktivít napomáha zriadenie futbalového ihriska v obci. K pravidelným kultúrnym akciám v dedine patria oslavy Nového roka, oslava Dňa úcty k starším, oslavy 1. mája a obľúbený športový deň, ktorý sa koná v auguste.

Duplín leží v Nízkych Beskydách v doline Ondavy. Nadmorská výška v strede obce je 195 m n. m. a v chotári 190-326 m n. m. Mierne zvlnený pahorkatinný povrch chotára tvoria flyšové súvrstvia a náplavy Ondavy.Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. Komentár: Motív upozorňujúci na lesné hospodárstvo podľa obecného pečatidla z r. 1788. Prijatý r. Obecná vlajka má podobu piatich pozdĺžnych pruhov modrého, žltého, bieleho, žltého a modrého. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami obecného erbu.

V najsevernejšej časti košickej arcidiecézy sa nachádza starobylá farnosť Duplín. Kostol je srdcom dediny, a v tej prirodzenej sfére žije so životom rodín i jednotlivcov. Kostol je historickým svedkom ultúrneho života. On je vlastne Božím domom. Tu začal sv. krstom náš život ako božích detí. Je to dom modlitby, dom Božieho slova, kde poznávame pravdy viery a učíme sa žiť podľa Božích prikázaní. Je to dom Božieho milosrdenstva, kde nám Boh odpúšťa hriechy vo sviatosti zmierenia.

Aj keď je veľký predpoklad o jej existencii už v 14. a 15. stor., prvá správa o jej fungovaní je z roku 1506. V roku 1427 boli duplínske sedliacke usadlosti zdanené kráľovi daňou od 40 port. Čiže bola to veľká obec, s veľkým počtom sedliackych usadlosti. V druhej polovici 16. stor. žilo v Duplíne 5-7 želiarskych domácnosti. Koncom 16. stor. bol Duplín stredne veľkou obcou s poddanským obyvateľstvom. V roku 1599 musel byť skutočne veľký požiar, nakoľko sa jeho následkami zaoberalo zhromaždenie šarišskej župy. V rokoch 1670 a 1678 bola obec majetkom Štefana Baxu a podľa portálnych spisov tam bolo veľa gazdov. Z roku 1788 pochádza najstaršie známe pečatidlo obce. Jeho obraz naznačuje lesné hospodárstvo. Konkrétne je znázornený muž, ktorý drží v pravej ruke strom a v ľavej motyku. Podľa tejto starej predlohy v roku 1998 L. a D.

Najstaršia známa história nám vnucuje názor, že sídlo farnosti treba hľadať pravdepodobne v Stročíne. Do roku 1357 boli na severovýchodnom území Slovenska iba slovenské dediny. Z toho vyplýva, že tu dovtedy nebol východný rýtus, ale latinský. V 15. storočí už stojí, regionálne výnimočný, murovaný chrám v Stročíne, kým v Duplíne len drevený. Stročínsky kostol ako sídlo farnosti patril medzi rokmi 1492-1496 do vranovsko-stropkovského dekanátu. O tom, že v Duplíne žili katolíci, jestvuje zmienka aj z roku 1691. Podľa krátkej správy je jasné, že Duplín spolu so Stročínom bol filiálnou obcou farnosti Mestisko.

Za Rákocziho povstania v roku 1703-1711 boli kostol i fara v Mestisku vypálené kuruckým vojskom. Aj keď si domáci obyvatelia kostol opravili, faru už nepostavili. Tá sa presťahovala v roku 1750 do Radomy, ku ktorej Mestisko pripadlo ako filiálna obec. V roku 1749 v Duplíne bola nasledujúca situácia: Stojí tam drevený kostol Povýšenia sv. Kríža, v ktorom je jeden oltár s patrocíniom, strieborný kalich, 2 kríže, 1 zvon, požehnaný a ohradený cintorín. Kostol má 7 zemí. Kostolníkom je Juraj Faják, hostiteľom Matej Najman.

Keď sa v roku 1787 Duplín so Stročínom a Tisincom oddeľuje od matkocirkvi Radoma, stavia sa pre kňaza v Duplíne skromná drevená budova fary. Táto stála ešte dlho, až do doby farára Régena. Vieme, že farnosť Duplín vznikla v roku 1788, nevieme ale presn deň. Ako do ostatných novovznikajúcich farnosti, či kalepánií, tak aj do Duplína prichádza komisia zistiť situáciu. Pri nej sa zistil alarmujúci stav dreveného kostolíka, na spadnutie. Preto táto komisia: zborovský farár a zároveň vicearchidiakon Jozef Rembetzky a poverenec šarišskej župy Ján Ladomerský z Ladomírovej rozhodla, že sa bude stavať nový, murovaný kostol podľa jednotného vzoru. Zároveň zdôraznili, že sa musí vybudovať v strede obce, na lepšom a významnejšom mieste. Z tejto správy vyplýva, že pôvodný drevený kostolík stál na inom mieste, ako dnešný. Bol umiestnený vedľa starého cintorína. Kostol bol vybavený, no ešte sa muselo zabezpečiť bývanie pre nového kňaza, keďže fara tu nebola.

Vhodný pozemok na budovu fary sa našiel neďaleko starého kostola, oproti cez cestu. Dočasne bolo dohodnuté bývanie farára u miestneho obyvateľa Štefana Humeníka. Po vyriešení týchto otázok bol uvedený do farnosti 1. farár - Silvester Mattyasovszky. Aktuálny stav dreveného kostola, ktorý mohol pojať do 150 duší: hlavný oltár v dobrom stave, medené cibórium pozlátené, strieborný pozlátený kalich, kazateľnica, zvon veľký aj malý, zvonček, atď.

Dejiny farnosti v Košickej diecéze (1804-1918)

Duplínska farnosť bola zaradená do zborovského dekanátu v šarišskom archidiakonáte. Je zaujímavé, že Duplín sa ako farnosť priradil k relatívne ďalekému Zborovu, kým do Stropkova je len pár kilometrov. 25.júna 1813 prichádza do novej farnosti na prvú kanonickú vizitáciu prvý košický biskup Andrej Szabo. Pri tejto vizitácii boli zistené tieto fakty: Duplínsky drevený kostol Povýšenia sv. Kríža bol vo veľmi zlom stave ( pred zrútením), nenašli sa žiadne dokumenty, ktoré by prezrádzali jeho vek. Nepodarilo sa zistiť ani kto ho postavil, alebo požehnal ( požehnanie sa len predpokladá). Konsekrovaný nebol, dostal však Apoštolské breve k patronátnemu sviatku, t.j. večné odpustky. Tento malý drevený kostol, ktorý kapacitou nepostačoval pre všetkých veriacich, stál na mokrom mieste, v doline. Ľudia sú však nábožní, denne sa zúčastňujú na sv. omši, spievajú, prichádzajú na katechézy. V tom čase nebol v dedine žiadny neveriaci. Farský komplex bol postavený na náklady sedliakov, stavby boli drevené.

V rokoch 1836-1840 v období 4 rokov postihli Duplín dva silné požiare. Prvý požiar v roku 1846 bol taký silný, že okrem 7 domov všetko ľahlo popolom. Druhý požiar zničil „už“ len 4 domy pod farou. Fara však ostala úplne zničená „deleta est“. Stratiac strechu nad hlavou J. Régen bol nútený odísť do susedného Stropkova, odkiaľ počas nasledujúcich 5 rokov vykonával svoju dušpastiersku činnosť. Ešte za pôsobenia J. Régena boli položené základy na stavbu murovanej fary. V jeseni roku 1853 už bola fara prikrytá.

Po smrti farára Régena ostáva na chvíľu fara prázdna. 4.6.1856 s príchodom do farnosti začal farár Marczényi Andrej s prácami na nedokončenej stavbe fary. Keďže kňaz zatiaľ nemal kde bývať, nasťahoval sa do prázdneho susedného domu nebohého Jozefa Morgoša. Farská budova v roku 1857 bola dokončená, no starý drevený kostol bol na spadnutie. Z toho dôvodu sa posledné 4 roky s dišpenzom slúžili omše na inom mieste. Architektom Jakubom Viteczom sa vypracoval projekt nového kostola a poslal sa spolu so žiadosťou o poskytnutie financií z fondu zbožných základín na biskupstvo. Biskup však tento projekt neschválil. Trvalo 4 roky, kým ho biskup Fábry povolil a zároveň nariadil stavbu realizovať z vlastných zdrojov. Stavba sa zahájila v júli 1860 sabinovským majstrom Jánom Šidelským. Kostol bol dokončený v septembri 1861 a 13.10.1861 bol požehnaný košickým kanonikom a zborovským vicearchidiakonom Karolom Mayerom za hojnej účasti veriacich.

V tom istom roku sú na farskom pozemku za farskou záhradou preliate dva zvony majstrom z Halíča. Na jar 1883 vznikla potreba vymeniť prasknutý zvon 40 kg v Duplíne. Riešil to budapeštiansky zvonolejár František Valser. Duplínsky kostol mal od postavenia zatiaľ stále iba jeden hlavný oltár, preto bolo v roku 1886 povolené, aby sa zabezpečili ešte dva bočné. V roku 1912 bol budapeštianskou kráľovskou firmou opravovaný farský orgán.

V medzivojnovom období Duplínska farnosť patrí stále do dekanátu Toplianskeho v šarišskom archidiakonáte. Kým v 19. storočí bola takmer trvalo obsadená administrátorom alebo farárom, v 20. V roku 1936 v duplínskom kostole bola svätyňa oddelená od lode mrežami. Vo svätyni pred oltárom bolo večné svetlo, pri sakrestii harmonický zvonček, po oboch stranách svätyne stáli dve sochy - z jednej Božské srdce Ježišovo a z druhej strany Škapuliarska Panna Mária. V lodi vedľa Epištoly stál starý oltár s polosochou Ružencovej P. Márie, v oltári bol Boží hrob. Pri oltáriku stal jeden veľký kríž, pri ňom kľačadlo a krabica na misijné príspevky, na druhej strane bola kazateľnica a krstiteľnica. Na jednej stoličke stála socha Panny Márie, veriaci mali drevené lavice opravené v roku 1929. Na chóre bolo harmónium z roku 1930 a vo veži 1 zvon.

24.8.1939 asi o 16,00 hod. vypukol v Duplíne veľký požiar, pri ktorom okrem iného zhorel aj kostol. Keďže čerstvý správca farnosti Gindl Tibor bol momentálne na duchovných cvičeniach v Prešove, zavolali k požiaru stropkovských redemptoristov a stročínskeho gr. kat. kňaza. Vďaka ním sa podarilo zachrániť takmer celý interiér, nevynímajúc sviatosť v cibóriu, ktorá bola prenesená s monštranciou do Stropkova. Z farských budov zhorela prázdna stodola, prázdny sypanec a veľká kopa slamy. Pri hasení požiaru pomáhalo mnoho ľudí, no najväčšiu vďaku prejavil neskorší duplínsky správca Ján Tokár v roku 1948 stropkovčanom, ktorí utekali ako len mohli hasiť do Duplína. Stropkovčania, kým sa dalo, začali rozoberať oltár a vynášali ho von. Takýmto spôsobom zachránili aj bočný oltár, veľký kríž a ešte mnoho iných vecí. Požiar roztopil jediný zvon a v obci Duplín bolo potrebné rýchlo zadovážiť náhradný. Najprv žiadali od tisínčanov požičať jeden, najmenší, nakoľko mali tri zvony. V lete 1940 sa obrátili na biskupa duplínski gréckokatolíci s ponukou, že pomôžu pri reštaurovaní kostola hmotne i prácou. Odmenou zato žiadali raz a navždy povolenie užívať kostol podľa potreby. Biskup po dohode s duplínskym správcom ich ponuku odmietol v zmysle „raz a navždy“. Odkázal ich na dohodu s miestnym administrátorom s tým, že on ako biskup nič nenamieta , aby po dohode s farským úradom mohli užívať kostol na dohodnuté obdobie „napr. V písomnostiach roka 1941 sa oceňuje veľkodušná pomoc p.

Po nedobrovoľnom odchode farára Gindela 24.11.1947 nielen z fary, ale aj z kňazstva, faru odovzdáva do rúk stropkovského administrátora Štefana Vargu. 15.12.1947 v nočných hodinách poňho prišli veriaci z Duplína, aby prišiel urobiť poriadok, lebo vznikol nepokoj, pri ktorom sa zišla celá obec. Tento vyvolali dvaja kurátori, ktorí sa sporili o chybách už neprítomného Gindela. Pri urovnávaní sporu vybral Š. Varga dvoch nových kurátorov, ktorých prijala celá obec. Išlo o Jána Hudáka a Jozefa Stašeľa. Títo dvaja sa osvedčili a zároveň začali stavať novú zvonicu pre zvon.

Písal sa rok 1951, keď ako mladý 34 ročný kaplán kapušianskej farnosti Jozef Šoffa prišiel za správcu do Duplína s filiálkami Tisinec, Stročín a mestečka Svidník. Svoje dušpastierske poslanie v tejto farnosti vykonával 42 rokov. Zo všetkých správcov tejto farnosti to bolo najdlhšie obdobie spravovania. Bol svojim ovečkám dobrým pastierom, ktorý bol k dispozícií každému, kto duchovnú pomoc potreboval a požiadal o ňu, či to bolo vo dne alebo v noci, vo sviatok alebo vo všedný deň. Po príchode nového správcu vdp.

V nedeľu 14. mája 2006 dopoludnia košický arcibiskup metropolita Mons. Alojz Tkáč konsekroval obnovený kostol Povýšenia sv. Kríža. V jednej z najmenších farností žije 850 rímsko-katolíkov spolu s pravoslávnymi a gréckokatolíkmi. Hlavný celebrant v úvode slávnosti poďakoval predkom, ktorí tento kostol postavili, i súčasníkom a nadšencom, bez pomoci ktorých by sa tak rozsiahla generálna oprava nebola uskutočnila. 17.5.2006 sa začalo s výkopom základov a v priebehu jedného roka bola vystavená nová farská budova v blízkosti kostola. Počas výstavby bolo odpracovaných cez 5 300 brigádnických hodín a náklady boli okolo 2,5 mil. Sk. Desaťčlenná ekonomicko-hospodárska rada na čele s vdp.

Prehľad kňazov pôsobiacich vo farnosti Duplín:

tags: #farnost #duplin #cislo