Tatranská Kotlina, malebná osada ležiaca v severozápadnej časti Popradskej kotliny na úpätí Belianskych Tatier, je obľúbeným cieľom turistov hľadajúcich pokoj a krásu prírody. Osada sa nachádza 3 km od obce Lendak, v nadmorskej výške 749 m n. m.
Podnetom na založenie rekreačnej a kúpeľnej osady Tatranská Kotlina (vtedy úradne Barlangliget, resp. Höhlenhain = Jaskynný park, háj) bolo znovuobjavenie a sprístupnenie Belianskej jaskyne vo svahu Kobylieho vrchu (1109 m).
Jaskyňu 22. júla 1881 objavili Ján Britz a Július Husz zo Spišskej Belej a 6. augusta 1882 bola slávnostne otvorená hlavne zásluhou majiteľa garbiarne Augusta Kaltsteina (1858-1922) a učiteľa Imricha Verbovszkého. Otvor do jaskyne objavili už v roku 1826 Vavrinec Gulden zo Spišskej Belej a zlatokop Fabry z Kežmarku, ale nevstúpili do jaskynných priestorov. Jaskyňu navštívili až spomínaní Britz a Husz v roku 1881, no našli tu už nápisy starších návštevníkov z rokov 1713 a 1731.
Pôvodný, pre návštevníkov jaskyne nepohodlný vchod bol vo výške 972 metrov. Už v roku 1885 nechal August Kaltstein preraziť poniže starého, kúsok na severozápad vo výške 890 m nový vchod, čím sa ulahčila cirkulácia návštevníkov. Pôvodne sprístupnená jaskyňa merala 1078 metrov.
Na jeseň 1882 a počiatkom roka 1883 objavili Kaltstein, Verbovszky a Britz ďalšie priestory, ktoré sprístupnili umelými drevenými schodíkmi a zábradliami, čím celková dlžka jaskyne vzrástla na 5088 m. Firma Eger na riečke Belá postavila aj malú vodnú elektráreň, vďaka ktorej bola jaskyňa 29. novembra 1896 elektricky osvetlená, po Dobšinskej ľadovej jaskyni ako druhá na území Slovenska.
Záujem o jaskyňu podnietil vznik novej turistickej osady pod jaskynným vchodom. V blízkosti mlyna, horárne a malej drevárskej osady, ležiacej v kotline potoka Belá vedľa cesty do Lendaku, ktorá mala podhalianskogoralský charakter, vznikli na pozemkoch patriacich Spišskej Belej v roku 1883 aj prvé objekty pre turistov, hlavne zásluhou Augusta Kaltsteina a budapeštianskeho politika Imricha Ivánku (1818-1890).
Mesto Spišská Belá dalo v roku 1890 postavit' aj budovu tzv. Kasína, v ktorej bolo popri veľkej novej reštaurácii pre 500 stravníkov aj 7 hosťovských izieb, kaviareň, tanečná sála s javiskom, čitáreň, biliardová a klavírna miestnosť a správa kúpeľov. Vo februári 1930 Kasíno poškodil požiar a vtedajší majitel' osady PhMr. Ctibor Zelený dal budovu v nasledujúcom roku prestavať a zmodernizovať a jej juhovýchodné a severozápadné krídlo zväčšil nadstavbou poschodí.
Popri letoviskách súkromných prominentov postavilo aj mesto Spišská Belá pre ubytovanie turistov a letných hostí niekoľko veľkokapacitných hotelov a menších nájomných viliek. Severozápadne od Kasína, popri vozovej ceste vedúcej do Ždiaru, v roku 1894 vznikol hotel Vaskapu (vo voľnom preklade Skalné vráta) s 29 izbami. Súbežne s vozovkou, juhovýchodne od niekdajšieho Kasína stojí už od roku 1889 bývalý 50 izbový hotel Concordia (Svornosť), po roku 1920 známy ako hotel Zelené pleso. Obidva hotely vznikli podľa projektov Gedeona Majunkeho.
Prvý kúpeľný dom vznikol popri najstarších budovách osady v blízkosti hotela Spišská Belá už v roku 1885. V roku 1890 ho nahradil nový objekt so studenou vodoliečbou, ktorý stál na opačnom konci osady na záveternej lesnej čistine, asi 500 m južne od Kasína. Kúpeľný lekár Dr. Gustáv Karay v ôsmich kúpeľných kabínach poskytoval očistné, slané, kosodrevinové a rašelinové kúpele. Aj ked' sa kúpele odporúčali na liečenie nervových ochorení, chudokrvnosti a srdcových chorôb, nemohli konkurovať lepšie dostupným Smokovcom a ostatným osadám v centrálnej časti Tatier. Možno preto mesto svoje objekty v roku 1920 predalo viedenskému Čechovi Josefovi Ondřichovi, ktorý sa časť kapacít snažil využiť ako liečebný ústav železničných zamestnancov, pod odborným dohľadom MUDr. Eugena Steinfesta. V roku 1926 sa majiteľom kúpeľov stal PhMr. Ctibor Zelený, ktorý ich zmenil na liečebňu TBC pre menej zámožných pacientov. Okrem objektov patriacich niekedymestu Spišská Belá a neskôr Josefovi Ondřichovi, nový majiteľ odkúpil. alebo postupne prenajal aj ďalšie súkromné vilky a prispôsobil ich potrebám kúpeľnej prevádzky.
Prvou budovou osady pod rázcestím Cesty slobody s hradskou vedúcou zo Spišskej Belej, je niekdajší penzión Hubertus, ktorý vznikol začiatkom 30. rokov na mieste bývalých kasární finančnej stráže. Pôvodne mal kapacitu 25 postelí v 12 izbách. V posledných rokoch tu bola známa reštaurácia Limba, ktorú po nevydarenej privatizácii koncom 90. rokov úplne vydrancovali.
Naproti budove Kasína, po pravej strane cesty vedúcej zo Spišskej Belej do Ždiaru stál od roku 1886 hotel Nezábudka (Nefelejts) s 12 izbami pre verejnosť. Túto peknú zrubovú vilu od mesta Spišská Belá po 1. svetovej vojne odkúpil Roman Sufflay s manželkou Gizelou a prenajímal ho ako penzión. Niekdajšiu vilu Nezábudka zbúrali v polovici 60.
Prvým veľkým objektom, ktorý postavilo mesto, bol 55 izbový hotel Spišská Belá (Szepes Béla) z roku 1886. Pred hotelom zriadili peknú, kameňmi vykladanú kruhovú fontánu, ktorá dotvárala vtedajšie centrum osady. Hotel v roku 1942 vyhorel a nebol viac obnovený.
Vpravo vedľa cesty do Lendaku, bokom od ostatných letovísk, neďaleko starej drevárskej usadlosti zvanej Stará Kotlina, si nechal v roku 1895 postavit' podla projektov Gedeona Majunkeho prekrásny poľovnícky zámok. Na štítoch strechy boli motívy tzv. dračieho štýlu stredovekých nórskych drevených kostolov. Po smrti pôvodného majiteľa ho v roku 1929 Gejza Gretzmacher (1890-1945), Karol Roth a Karol Pavelka zo Spišskej Belej zmenili na 16 izbový penzión Poľovnícky dom. Jeho nájomcom bol spočiatku PhMr. Ctibor Zelený, od roku 1933 Ing. Edmund Souček. Po znárodnení sa z bývalého kniežacieho zámku stalo rekreačné zariadenie Zväzák, patriace mladým budovateľom socializmu. Jeho zánik zapríčinil požiar začiatkom 80.
Ako predposledná budova osady po ľavej strane nad cestou, stojí dodnes vila Mária, aj ked sa dosť odlišuje od podoby na tejto starej pohľadnici. V roku 1886 ju nechal postaviť pre svoju manželku Máriu rod. Németh budapeštiansky občan, iniciátor vzniku Tatranskej Kotliny a jej veľký priateľ Imrich Ivánka.
Drevený kostolík v Tatranskej Kotline
Kostol Nanebovzatia Panny Márie je jedným z najozdobnejších tatranských drevených kostolíkov. Nachádza sa v Tatranskej Kotline. Bol postavený v 19. storočí v neogotickom štýle. Vyznačuje sa hrazdenou konštrukciou a typickými tatranskými motívmi akým je napríklad kvet plesnivca alpínskeho, ktorý možno nájsť nad vstupom do chrámu i na oltári.
Hoci knieža Hohenlohe nebol katolíkom, postaral sa o duchovný život radových pracovníkov svojho pozemkového panstva v Belianskych Tatrách, ktorí boli hlavne rímskokatolíckeho vyznania. V severozápadnej časti osady, pri odbočení cesty do Lendaku dal postaviť pekný drevený katolícky kostolík, ktorého projekty vyhotovil Anton Müller z Levoče. Neogotický kostolík Nanebovzatia Panny Márie, ktorý toho času patrí do lendackej farnosti, bol vysvätený 15.
Drevený kostol v Urnes (UNESCO/NHK)
Aktivity a podujatia v Tatranskej Kotline a okolí
Tatranská Kotlina a jej okolie ponúkajú bohaté možnosti pre aktívny oddych a zábavu počas celého roka. Tu je niekoľko tipov na podujatia, ktoré sa v regióne konajú:
- Putovanie za históriou regiónu Vysoké Tatry: Kultúrno-turistická prehliadka s profesionálnou sprievodkyňou, ktorá trvá približne 2 hodiny. VSTUP JE VOĽNÝ.
- Vianočné trhy na Hrebienku: Sviatočná atmosféra v srdci Tatier s vyzdobenými stánkami a vôňou tradičných dobrôt.
- Tatranský advent: Stretnutia Tatrancov pri teplom punči a hrejivej atmosfére počas adventných nedieľ.
- TATRY AKO LIEK - Cvičenie pre zdravie: JÓGA V TATRÁCH pod dohľadom profesionálnej inštruktorky. Cvičenia budú prispôsobené schopnostiam účastníkov a sú vhodné pre všetky vekové kategórie a budú sa konať každý pondelok o 16:00 v Novom Smokovci.
- Filmové večery v termálnej vode: Každý piatok počas večerného kúpania v Thermal parku Vrbov si môžete vychutnať známe filmové príbehy priamo z tepla termálnej vody.
Okrem spomínaných podujatí sa v regióne konajú aj rôzne koncerty, divadelné predstavenia a športové podujatia. Pre aktuálny prehľad podujatí odporúčame sledovať webové stránky miestnych informačných centier a turistických organizácií.
Obec Lendak
Obec Lendak vznikla začiatkom 13. storočia. Obyvatelia boli chýrni bačovia a pastieri, pálili tiež vápno a zaoberali sa plátenníctvom. Po 1. sv. vojne tu bolo rozvinuté pasienkarstvo a ľudová výroba. Roku 1946 veľký požiar zničil viac ako 70% domov. V obci sa nachádza gotický rímskokatolícky kostol zo 14. storočia. Nachádza sa tu tiež neskorogotický oltár z 15. storočia. Pôvodný kláštor bol prestavaný na rodinný dom. Ľudový odev sa tu nosí dodnes.
Z historických udalostí obce
- 1313 - príchod rehoľníkov Strážcov Božieho hrobu
- 1643 prvá matrika
- 1681 prvý záznam o škole
- 1772 - ťažba mramoru a vzácneho alabastru
- 1898 - prvý veľký zničujúci požiar
- 1946 - druhý veľký zničujúci požiar (zhorelo viac ako 70% budov)
- 1958 - elektrifikácia
- 1960 - otvorenie novej základnej školy
- 1961 - výstavba bunkru CO - Božieho hrobu
- 1990 - príchod rehoľných sestier, založenie DDS Gašparko, Založenie klubu, KDMS, vybudovaná vodovodná sieť
- 1991 - prvý počítač v obci na OcÚ, sčítanie ľudí; počet autobusových spojov = 71; dľžka ciest v obci = 8 708 m; počet detí v MŠ = 141; počet detí v ZŠ = 689
- 1996 - plynofikácia
- 1997 - TKR - káblovka, telekomunikačná sieť
- 2001 - sieť Orange, neskôr T-Mobile a O2
- 2004 - ČOV - spustená čistička odpadových vôd I. etapa- zvoz odpadu zo žúmp, zriadené centrum voľného času, montáž bezdrôtového rozhlasu VISO
- 2005 - odovzdaná do používania nová telocvičňa pri ZŠ, zriadená webová stránka obce
- 2006 - zriadená základná umelecká škola, zriadená multimediálna bezbarierová učebňa a internetová knižnica, zriadený informačný terminál (kiosk)
- 2007 - vybudované ihrisko pod Kicorou a nové šatne
- 2009 - vybudovaný informačný systém po obci NAVIGO UNI3, podpísaná dohoda o vzájomnej spolupráci s partnerským mestom v Poľsku (Konstantynów Lódzki)
- 2010 - výstavba spláškovej kanalizácie + II. etapa ČOV