Požiar Kostola v Malej Hradnej: Príčina a Dôsledky

V Malej Hradnej, malebnej obci v okrese Bánovce nad Bebravou, došlo k tragickej udalosti. Plamene zachvátili interiér miestneho kostola, ktorý je považovaný za jeden z najstarších na Slovensku. Táto udalosť vyvoláva množstvo otázok a otvára diskusiu o histórii a význame tejto vzácnej pamiatky.

Človek nemusí byť historik, aby si všimol isté súvislosti. Kostol stojaci na kopci, viditeľný zo širokého okolia, v blízkosti miesta, kde v minulosti stál kamenný, starobylý hrad, o ktorom vieme tak málo a to všetko v obci, ktorej názov je prinajmenšom nápadný - Hradná - Garadna.

Požiar objavil kostolník, ktorý po otvorení dverí zistil, že interiér je plný hustého dymu. "Následne sme zavolali policajtov a hasičov," potvrdila obyvateľka obce Jana Vavrová. "Keď sme prišli, ohniská už boli vychladnuté. Prieskumom sa nezistilo žiadne bočné zahorenie ani nič také," povedal veliteľ zásahu zo Záchranného a hasičského zboru v Bánovciach nad Bebravou Stanislav Ondrejka.

Podľa doterajších zistení začala horieť spovednica, z ktorej zostala len kopa popola. Sálavé teplo a hustý dym poškodili aj vzácne obrazy a sochy. "Je to jeden z najstarších kostolov na Slovensku. Nachádza sa v ňom osem pamiatok, je to nevyčísliteľná škoda," potvrdila starostka obce Malá Hradná Mária Jandáková. "Fresky sú zadymené. Poškodený je aj organ, kde sú zničené píšťaly, ktoré sálavým teplom sa roztopili," dodala obyvateľka obce.

Kostol z 13. storočia pritom pred štyrmi rokmi rekonštruovali. Šťastím bolo to, že sa požiar nerozšíril na ďalšie drevené zariadenie. Pravdepodobnou príčinou vzniku požiaru bol elektrický skrat.

Na zodpovedanie týchto otázok je potrebné urobiť dôkladný archívny, ale najmä archeologický výskum. A práve naň Malá Hradná v minulosti šťastie nemala.

Pri úprave kostola bol vykonaný iba povinný, povrchový prieskum, ktorý nepriniesol významnejšie objavy. Po rekonštrukcii exteriérov kostol stratil typický stredoveký ráz. Hladké fasády nahradil brizolit, okolie kostola bolo "vydláždené" betónovými panelmi. Interiér získal novú maľovku.

Cieľom rekonštrukcie bolo, vytvorenie bezpečného a estetického miesta pre slávenie bohoslužieb, s orientáciou na budúcnosť, nie na minulosť. A práve preto nevieme odpovedať na množstvo otázok.

Pre pripomenutie, existencia kamenného kostola v M. Hradnej sa spomína v roku 1329. Súčasný stav kostola nám nedovoľuje zaradiť ho medzi stavby veľko a poveľkomoravského obdobia. Ďalším znakom starobylých kostolov je apsida, zväčša polkruhový alebo podkovovitý výklenok na východnej strane kostola, v ktorom býval umiestnený oltár. V našom prípade je kostol ukončený mohutným polygonálnym - viacuholníkovým uzáverom.

A práve na základe týchto faktov môžeme jednoducho konštatovať, že pôvodná apsida bola odstránená pri zväčšovaní lode v r. 1758 alebo skôr. Zväčšenie lode je rozpoznateľné najmä v interiéri. Rovný strop v západnej časti lode kostola prechádza do pruskej klenby.

Zachovaný obraz Piety v spodnej časti zachytáva podobu kostolného návršia okolo roku 1600, s kostolom sv. Kostol uprostred končí polkruhovým, resp. viac uholníkovým malým výbežkom-znakom dokazujúcim príslušnosť k 9. až 12. storočiu. Ďalším znakom dokazujúcim románsky pôvod kostola je empora.

A práve empora nezvyčajných rozmerov, podopieraná dvomi masívnymi piliermi vytvárajúcimi 3 oblúky, sa nachádza v západnej časti Kostola sv. Vavrinca. Môžeme sa iba domnievať, že dôvodom výstavby empory veľkých rozmerov bola pravidelná účasť majiteľov a obyvateľov hradnianskeho hradu, panstva - vetvy rodiny Poznanovcov, na bohoslužbách a tým aj dokázateľná, v minulosti nevyhnutná spätosť cirkevného a svetského života.

Pri pohľade na západnú časť kostola nás prekvapí umiestnenie veže. Tá nestojí prirodzene v strede, ale k štítu strechy je pristavená asymetricky. Ľavá časť lode smerom od veže je širšia ako pravá. Tento stav je výsledkom rozširovania lode.

Vychádzajúc z obrazu Piety, na ktorom vidieť asymetrické postavenie veže, možno konštatovať, že rozšírenie lode sa uskutočnilo pred rokom 1600, s najväčšou pravdepodobnosťou v čase evanjelickej reformácie, t.j. približne rok 1550.

Keď zhrnieme doterajšie výsledky, prídeme k zisteniu, že z pôvodného kostola zostal jeden - jediný bočný, južný múr a časť zadnej steny, aj keď ich výška pravdepodobne nie je pôvodná, ale v minulosti došlo k nadstavbe, približne 1 meter. Práve tam by sa mala upriamiť pozornosť pri budúcom výskume. Za pôvodnú môžeme pokladať aj vežu, presnejšie jej základ, pretože svoj mohutný ráz získavala storočiami. Pomaly, postupne, aby s rozširujúcim sa kostolom vytvárala určitú harmóniu.

Hradná zohrala v minulosti významnú úlohu. Kamenný kostol na pozemku Štefana Pohana je doložený v roku 1329. Jeho existenciu však môžeme posunúť už do roku 1264. Práve v tomto roku sa zrodila listina, ktorá spomína hradnianskeho archidiakona Jána. Na získanie tohto titulu musela zrejme spĺňať niekoľko požiadaviek. Bola to úzka a dôverná spolupráca s nitrianskym biskupom (vtedajším 17. nitrianskym biskupom Vincentom II.) a ostatnými cirkevnými hodnostármi, bola to spolupráca s miestnymi svetskými stavmi (v blízkosti sa nachádzal hrad Hradná, ktorý vlastnila vetva rodiny Poznanovcov) a pravdepodobne to bola aj istá tradícia - starobylosť a tým prirodzená "nadradenosť".

Okolie kostola je taktiež neprebádané. Vieme teda žalostne málo a na otázky položené v úvode nedokážeme jednoznačne odpovedať.

Požiar kostola v Malej Hradnej je tragickou udalosťou, ktorá zasiahla nielen miestnu komunitu, ale aj širšiu verejnosť. Je dôležité, aby sa príčina požiaru dôkladne vyšetrila a aby sa prijali opatrenia na ochranu podobných historických pamiatok. Zároveň je potrebné venovať pozornosť obnove kostola a zachovaniu jeho kultúrneho dedičstva pre budúce generácie.

Požiar v Malej Hradnej pripomína, aké dôležité je chrániť a uchovávať naše kultúrne dedičstvo. Starobylé kostoly, hrady a iné pamiatky sú svedkami našej histórie a identity. Ich strata by bola nenahraditeľná. Preto je nevyhnutné, aby sme im venovali náležitú pozornosť a ochranu.

Tabuľka: Chronológia udalostí v Malej Hradnej

Rok Udalosť
1264 Prvá zmienka o hradnianskom archidiakonovi Jánovi
1329 Prvá písomná zmienka o kamennom kostole
cca 1550 Rozšírenie lode kostola
1758 Odstránenie pôvodnej apsidy pri zväčšovaní lode
Pred 4 rokmi Rekonštrukcia kostola
[Dnes] Požiar kostola


Kostol svätého Vavrinca v Malej Hradnej.


Kostol svätého Vavrinca v Malej Hradnej.

tags: #mala #hradna #zhorel #kostol