Spišská Sobota, od roku 1946 mestská časť Popradu, sa nachádza v jeho severovýchodnej časti. Prvá písomná zmienka o nej je z roku 1256. V dejinách patrila k najvýznamnejším z hornospišských miest a v Uhorsku bola okresným mestom Spišskej stolice. Vďaka svojej výhodnej polohe sa vyvinula na trhové mesto a po príchode nemeckých kolonistov konkurovala centrám Spiša, akými boli Levoča a Kežmarok.
Spišská Sobota má do dnešných dní nádherné zachovalé historické centrum, ktoré bolo v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Námestie krášlia gotické, renesančné i barokové meštianske domy. K významným pamiatkam patrí aj kostol sv. Juraja.
Prvá písomná zmienka o Spišskej Sobote siaha až do roku 1256 ako hraničná obec Gánoviec, ale nepochybne existovala už dávno predtým. V roku 1271 boli Spišskej Sobote udelené mestské privilégiá.
Kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote sa stal jubilejným 500. kostolom, ktorý je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Po nedávnej obnove je v dobrom stave. Kostol stojí ako dominanta na námestí v centre miestnej časti. Vďaka vyvýšenej polohe Spišskej Soboty je viditeľný na veľkú vzdialenosť. Kostol je prístupný pre turistov, pokladňa je v neďalekej renesančnej zvonici.
Rímskokatolícky kostol sv. Juraja v popradskej mestskej časti Spišská Sobota vyhlásili za jednu z Kultúrnych pamiatok roka 2011. Výsledky siedmeho ročníka súťaže Kultúrna pamiatka roka 2011 vyhlásili v Bratislave 8. novembra tohto roka. Tento prestížny titul udelila deväťčlenná súťažná porota štyrom slovenským projektom. Išlo o komplexnú obnovu a reštaurovanie mobiliárov rímskokatolíckeho kostola Sv.
„Pri otvorení prehliadkovej sezóny v apríli sme sa verejne zaviazali, že kostol po ukončení určitého cyklu obnovy prihlásime do súťaže, ktorá sa týka obnovy kultúrnych pamiatok. Podľa neho je v Európe zaužívaný zvyk, že ak pamiatka prejde v národných súťažiach, tak potom sa prihlasuje do európskej súťaže. Iniciátori prihlášky kostola sv. Juraja v Spišskej Sobote navrhujú udeliť ocenenia za obnovu a záchranu gotického kostola, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2000 až 2011. Práve v roku 2000 sa začala masívnejšia a sústavná obnova kostola a jeho vybavenia,“ uviedol miestny katolícky farár Michal Lipták.
Kostol v Spišskej Sobote sa chce uchádzať v súvislosti so získaným ocenením na domácej pôde aj o jednu z najprestížnejších európskych cien za ochranu kultúrnych pamiatok s názvom Europa Nostra.
História a architektúra kostola
Kostol postavili približne niekedy v polovici 13. storočia (prvýkrát sa stavba spomína v roku 1276, obec už v roku 1256). Išlo podľa všetkého o typický jednoloďový ranogotický chrám s kvadratickým presbytériom a predstavanou západnou vežou.
V prvej polovici 14. storočia bola loď zaklenutá rebrovou klenbou podoprenou jedným centrálnym pilierom s osembokým prierezom, čím sa dispozične zmenila na dvojlodie. Nie je vylúčené, že už v tejto etape pribudla k severnej strane lode bočná kaplnka sv. Anny.
Krátko po polovici 15. storočia došlo k ďalšej významnej prestavbe. Pôvodné presbytérium bolo nahradené novým s polygonálnym záverom, ktoré je dlhšie ako staršia loď a jeho šírka je takmer rovnaká. Stavbu realizoval Majster Juraj zo Spišskej Soboty. Svätyňa je zaklenutá rebrovou klenbou.
V rokoch 1502 - 1514 sa podľa všetkého uskutočnila prestavba bočnej kaplnky. Reformácia sa dotkla aj Spišskej Soboty a evanjelici využívali kostol v rokoch 1553 - 1674.
V máji 1775 takmer celé mesto vyhorelo a oheň poškodil aj kostol a jeho vežu. Tú následne prefasádovali a ukončili súčasnou cibuľovitou strechou (práce ukončené v roku 1787). V auguste 1813 postihlo mesto zemetrasenie a opravy sa realizovali do roku 1815. Gotická klenba bočnej kaplnky sa zrútila a nahradili ju dvoma poliami tzv. českých placiek.
Na prelome 19. a 20. storočia bol sčasti znížený a sčasti odstránený pevnostný múr okolo kostola. V tomto období, od rokoch 1909 - 1917 sa realizovala regotizačná prestavba. Ďalšie opravy v menšom rozsahu sa uskutočnili aj v druhej polovici 20. storočia.
Zaujímavosti o stavbe:
- Stavba má celkovú dĺžku takmer 33 metrov a šírku približne 16 metrov.
- Z najstaršieho obdobia sa zachovalo obvodové murivo lode a veľká časť veže.
- Dôkazom je predovšetkým južný portál do lode, ktorý má ešte ústupkovú formu s jedným vloženým stĺpikom na každej strane a polkruhovým tympanónom. V hornej časti je doplnený vlysom zdobeným reliéfom listov.
- Z južného portálu do lode pochádzajú drevené dvere datované do 13. storočia a upravované v 15. storočí.
- Kamenná krstiteľnica polygonálneho tvaru zdobená reliéfom trojlistov pochádza z prvej polovice 14. storočia.
- Na severnej strane presbytéria je osadené kamenné pastofórium z obdobia okolo roku 1460 so záclonovým tympanónom a pôvodnou tepanou mriežkou.
- V interiéri sa dodnes nachádza hneď päť drevených krídlových oltárov z 15. a 16. storočia.
Kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote
Interiér a oltáre kostola
V interiéri kostola sa nachádza päť drevených krídlových oltárov z 15. a 16. storočia:
- Oltár sv. Juraja: Datovaný do roku 1516, na ktorého vytvorení sa podieľala aj dielňa majstra Pavla z Levoče.
- Oltár Panny Márie: Zo 60. rokov 15. storočia, ktorý je najstarším zachovaným oltárom v kostole.
- Oltár sv. Mikuláša, biskupa: Vznikol koncom prvého desaťročia 16. storočia.
- Oltár sv. Anny: Určený pôvodne pre bočnú kaplnku, vytvorený v spišskokapitulskej dielni začiatkom 16. storočia.
Hlavný oltár sv. Juraja
Hlavný oltár z roku 1516 pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. V predele je výjav z Poslednej večere. Svätý Juraj vystupuje ako ochranca kresťanstva, práv a slobôd. Ukrižovanie je osadené na drevenom tráme v hornej časti víťazného oblúka, tvorené Kristom na kríži a dvoma lotrami po jeho stranách a pod nimi sú plastiky Panny Márie a sv. Jána Evanjelistu.
Oltár Panny Márie
Oltár Panny Márie, ktorý sa nachádza pri severnej stene presbytéria (na tzv. evanjeliovej strane), je najstarším zachovaným oltárom v kostole. Spiš zo Sliezska v 2. polovici 14. storočia. Vznikol v dielni Majstra Jána signovaný na levočskom oltári sv. Jakuba z r. 1508.
Oltár sv. Antona Pustovníka
Pre kaplnku sv. Jozefa bol zhotovený oltár sv. Antona Pustovníka, ktorého autorom bol Jozef Lerch, ktorý pôsobil v Levoči. Tento oltár je jedným z vzácnych kusov mobiliára kostola.
Oltár sv. Anny
Oltár sv. Anny bol pôvodne určený pre kaplnku sv. Anny. Pred postavením nového oltára sv. Antona Pustovníka do tejto kaplnky okolo rokov 1779-80 preniesli oltár sv. Mikuláša k bočnej stene kaplnky. Kazateľnica bola vytvorená podľa štítu oltára sv. Mikuláša.
Oltár sv. Mikuláša biskupa
Oltár sv. Mikuláša biskupa sa nachádza v lodi na južnej strane pri víťaznom oblúku. Vznikol pravdepodobne v rokoch 1507 - 1510. Obrazy namaľoval Imrich Jagušič. Gotický oltár sv. Mikuláša má rokokovou dekoráciou. Jeho stredom je maľba Smrť sv. Mikuláša a modliacej sa Panny Márie.
Ďalšie pamiatky v Spišskej Sobote
Okrem kostola sv. Juraja sa v Spišskej Sobote nachádzajú aj ďalšie významné pamiatky:
- Renesančná zvonica z konca 16. storočia
- Mariánsky stĺp - Immaculata
- Bývalá radnica
- Barokovo-klasicistický kostol ev. a. v.
Pri kostole stojí renesančná zvonica z konca 16. storočia. Visia v nej štyri zvony, z toho dva ešte stredoveké - jeden z polovice 14. storočia.
V roku 1647 udelil panovník Ferdinand III. Spišskej Sobote právoplatný mestský erb s postavou sv. Juraja na štíte, ako typ hovoriaceho erbu, podľa latinského a nemeckého názvu mesta - Mons Sancti Georgi, Georgenberg, teda Jurajov vrch.
Spišská Sobota má do dnešných dní nádherné zachovalé historické centrum vyhlásené v roku 1950 za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Námestie krášlia gotické, renesančné i barokové meštianske domy.
Charakteristickými znakmi spišskosobotskej meštianskej architektúry sú hladké fasády niekedy členené rímsami a pilastrami zhora ukončené sedlovou strechou so štítom a podlomenicou vysunutou nad chodník, s vysunutými žľabmi a chrličmi. U väčšiny meštianskych domov sa zachovala pôvodná goticko-renesančná dispozícia s prejazdom.