Vo Svätom písme môžeme nájsť rôzne situácie, ktoré nám môžu pomôcť pochopiť, ako sa správať v ťažkých chvíľach. Jednou z nich je dobrý postoj judského kráľa Ezechiáša, ktorý dostal výhražný list od asýrskeho kráľa.
Dôvera, s akou sa Ezechiáš obracia na Boha, je prekvapujúca. Pravdepodobne bol zvyknutý chváliť Boha, vzdávať mu vďaky, a to ho vedie k tomu, aby sa na neho takto obrátil aj v čase najväčšej núdze. A príbeh pokračuje rozprávaním o tom, ako v tú istú noc Pánov anjel zasiahol stoosemdesiatpäťtisíc mužov v asýrskom tábore.
Boh na nás vždy čaká; čaká, že sa s ním podelíme o svoje potreby, najmä o prejav svojej lásky. Ale nie preto, že by ju potreboval, ale preto, že tento postoj v nás vypestuje svätú „bázeň pred Bohom“, ktorá uznáva jeho veľkosť.
Božie kráľovstvo na zemi
„VEĽKÝ JE PÁN a hoden každej chvály v meste nášho Boha,“ hovorí žalmista. „Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, je celej zemi na radosť. Vrch Sion, tajomný príbytok, je mestom veľkého kráľa“ (Ž 47, 2-3). Tieto verše nám hovoria o meste, ktoré sa my kresťania usilujeme založiť na zemi, o meste postavenom na Božej láske k ľuďom.
Svätý Augustín na sklonku svojho života napísal traktát, v ktorom túto tému podrobne rozoberá, rovnako ako svätý Tomáš More. Oba prípady nám pomáhajú uvedomiť si, aké dôležité bolo pre svätých rozjímať o povahe Božieho kráľovstva na zemi a o spôsobe, akým by sme sa k nemu mali vzťahovať, aby sa stalo skutočnosťou.
Svätý Josemaría v tejto súvislosti hovorí: „Pravda a spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. To je Kristovo kráľovstvo: božské pôsobenie, ktoré prináša spásu ľuďom a ktoré vyvrcholí na konci čias, keď Pán zo svojho najvyššieho miesta na nebesiach príde, aby definitívne súdil ľudstvo“.
Kristovo kráľovstvo na zemi sa vzťahuje predovšetkým na spôsob, akým je prítomný v ľudských srdciach. Ak je Kristus stredobodom našej duše, naše konanie medzi bratmi a sestrami bude v súlade so spôsobom, akým Boh uvažuje o druhých, a v súlade so spôsobom, akým chce kraľovať vo svete.
Kresťanský život je vždy životom spoločenstva, a nie cestou, po ktorej treba kráčať individuálne. Cirkev ustanovená Kristom je jeho vlastné mystické telo, ktorého súčasťou sú všetci kresťania. Jej činnosť, a teda aj jej vláda, sa rozširuje na všetky miesta, kde sa nachádzajú jej členovia.
„Na rozdiel od ľudskej spoločnosti, kde je tendencia sledovať vlastné záujmy nezávisle alebo dokonca na úkor iných, spoločenstvo veriacich sa vyhýba individualizmu, aby podporovalo zdieľanie a solidaritu. V duši kresťana nie je miesto pre sebectvo“.
Znakom prítomnosti Božieho kráľovstva bude táto jednota solidarity medzi všetkými deťmi.
V EVANJELIU má Ježiš slová, ktoré opisujú, čo sa môže stať, keď sa Božia veľkosť dostane do kontaktu s tými, ktorí nie sú v najlepšom rozpoložení na jej prijatie: „Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás“ (Mt 7, 6). To neznamená, že existujú ľudia, ktorým Božie kráľovstvo nie je určené; naopak, každý ho môže prijať, každý je povolaný vstúpiť do tohto šťastia, ale musíme zvážiť, ako sa čo najlepšie podieľať na tomto pozvaní.
Preto Pán ďalej hovorí: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im“ (Mt 7, 12). Ide o to, aby sme hľadali najvhodnejší spôsob pre každého človeka, aby sme našli spôsob, ako sa prispôsobiť situácii druhého.
Ako sa môžeme lepšie pripraviť na túto sladkú radosť z evanjelizácie? Svätý Josemaría navrhuje modliť sa za každého: „Nemyslite len na seba: otvorte vaše srdcia a zahrňte do nich celé ľudstvo. Myslite predovšetkým na tých, ktorí vás obklopujú - na príbuzných, priateľov, kolegov - a hľadajte možnosti, ako by ste ich mohli priviesť k hlbšiemu priateľstvu s naším Pánom. Ak sú to ľudia priami a čestní, schopní stále viac sa približovať k Bohu, potom ich osobitne zverte do starostlivosti Najsvätejšej Matky. A proste aj za všetky neznáme duše, ktoré nepoznáte, pretože všetci ľudia sme spoločne na tej istej lodi“.
„Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“ (Mt 7, 14), pokračuje Ježiš. Iste, cesta bude úzka, ak chceme ísť do života v sprievode toľkých ľudí okolo nás. „Veľkodušnosť, to je veľký duch, široká duša, do ktorej sa zmestia mnohí,“ opakoval svätý Josemaría. „Je to sila, ktorá nás pripraví vyjsť zo seba samých a vykonať veľké činy v prospech druhých“.
Svätá Mária je azda prvou osobou, ktorá pochopila Božie kráľovstvo a prijala, že v ňom bude žiť.
V dnešnom Božom slove ma zaujala postava Jozefa. Jozef bol človek spravodlivý a nechcel Máriu vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť.
Jozef chcel zo všetkého vycúvať, ale zároveň chcel pre Máriu to najlepšie. Vtom prišiel Pánov anjel a „dohovoril mu“. Nie vždy sú naše rozhodnutia správne, aj keď sa nám také môžu zdať. Boh vidí všetko iným zrakom ako my a nechce, aby sme prišli o jeho požehnanie, preto nám posiela anjelov v rôznej podobe, aby nám „dohovorili“. Na rozhodovanie nám však dal slobodnú vôľu. Nechávame sa v rozhodovaní viesť Duchom Svätým? Snažíme sa byť citliví na anjelov, ktorých nám posiela?
Dnešné evanjelium nám ponúka možnosť zastaviť sa nad Ježišovým rodokmeňom, teda rodostromom Spasiteľ, ktorý prišiel na tento svet a narodil sa z panny menom Mária. Vymenovanie jednotlivých ľudí a generácií nám ukazuje, ako je Božie dielo pretkané a zasadené do ľudských dejín a ako Boh koná v tajnosti a tichu každého jedného dňa.
Duch Svätý záhadne a pre nás asi nepochopiteľne spôsobil vtelenie Božieho syna v lone panenskej Matky Márie. Ale toto vtelenie predchádzalo dlhé sledovanie ľudských dejín až našlo cestu vedúcu k Panne Márii. „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.“ (Mt 1,23).
Na Panne Márii si môžeme všimnúť jej jemné duchovné vnímanie, jej srdce a vôľu, ktoré museli svoju pozornosť upútať na Nebeského Otca. A tým, že si ju Boh vyberá spomedzi všetkých žien na svete, stáva sa matkou toho, ktorý je „Bohom medzi nami a s nami“, toho, ktorý nám prináša nadprirodzené svetlo milosrdenstva a milosť vykúpenia. Všetky tieto spomenuté rozmery nás majú viesť k tomu, aby sme prostredníctvom modlitby kontemplovali, obdivovali a uctievali veľkosť, veľkorysosť a jednoduchosť božského konania.
No zároveň si môžeme všimnúť v dnešnom Božom slove, ako Panna Márii prijíma pozvanie, aby počala a stala sa matkou Božieho Syna, Spasiteľa ľudstva. Majme pritom všetkom pred našimi očami, že toto dievča, táto panna a Ježišova matka, prijíma pozvanie a úlohu byť aj našou matkou.
Špeciálne vyvolenie Márie: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.“ (Lk 1,42), nás pozýva k tomu, aby sme obdivovali Božiu nežnosť k nám ľuďom; pretože Pán nás nevykúpil - takpovediac - „lusknutím prstov“, ale úzkym prepojením s našou rodinou a našou históriou.
Prijímam Pannu Máriu za svoju nebeskú matku? Ako je to s mojím rodokmeňom? Modlím sa za svojich predkov?
Pane Ježišu Kriste, ktorý si sa narodil z Nepoškvrnenej Panny Mrie, položil si život za spásu ľudí a stal si sa Večným kňazom. Prosíme ťa za našich spolubratov, seminaristov Spoločnosti Božieho Slova, ktorí dnes obnovujú svoje zasvätenie zložením rehoľných sľubov a pripravujú sa na kňazskú službu. Udeľuj im aj naďalej svoju milosť, vzdiaľ od nich všetky pokušenia a posilňuj ich vo svätosti, aby ochotne a oddane poznávali teba, a tak sa pripravovali na dôstojnú službu v tvojej Cirkvi. Ukáž im zmysel a hodnotu povolania, aby ťa sami čoraz viac milovali a zjednocovali sa s tebou.
1. V 2. Krn 30. kapitole jeuvedený príbeh o jednej udalosti zo života kráľa Chizkiju (Ezechiáša). Chizkija nastupuje na trón po svojom otcovi Achazovi v svojich 25 rokoch. Kráľ bol celkom oddaný Pánu Bohu a preto sa staral aj o duchovný rast národa. S reformou začal od prvého mesiaca svojej vlády.
Chizkija chcel prekonať starý rozkol medzi severným a južným kráľovstvom a zjednotiť celý Izrael, preto pripravuje spoločnú slávnosť Paschy - aram. (Pesach - hebr.
2. Kráľ Chizkija sa rozhodol, že slávnosť Paschy bude sláviť v druhom mesiaci (v.4) i keď podľa Mojžišovho zákona sa má slávnosť začaťv prvom mesiaci (14-teho Nissana). V spomínanom prípade bola slávnosť odložená pre nedostatok kňazov a krátkosť času. Je aj tento argument akceptovateľný pre Pána Boha?
3. Keď Izraeliti, ktorí prišli do Jeruzalema, sa zúčastnili slávnosti Paschy, hoci neboli očistení - kráľ Chizkija ich zato nevykázal zo spoločenstva, ani ich za to nehrešil.
4. Elen G. White v knihe Proroci a králi (180) píše: „Sviatok nekvasených chlebov sa zvyčajne slávil sedem dní. Keďže tých 7 dní rýchlo ubehlo, ľud sa rozhodol, že ďalších sedem dní venuje na lepšie poznávanie Hospodino-vých ciest (v. 23). Urobí resp. Výsledkom týchto „ústupkov“ je, že v Jeruzaleme zavládne veľká radosť a „Potom povstali levítski kňazi a požehnali ľud.
5. Učeníci idú v sobotu cez obilné pole a keďže boli hladní trhajú klasy a jedia. Samotné počínanie učeníkov nebolo v rozpore s Mojžišovým zákonom, len sa nesmelo nič odniesť domov v nádobe alebo vo vreci. Problém bol v tom, že sa to stalo v sobotu. Pán Ježiš to však vidí aj interpretuje inak.
6. Niekedy sa však modlíme bez toho, aby sme si plne uvedomovali, čo hovoríme. Fráza „Otec, nech sa stane Tvoja vôľa“ by nemala byť len akýmsi mimochodom vysloveným výrokom.
Modlitba Pána (vzor modlitby)
Kým sa začneme modliť za to, aby sa v nejakej situácii udiala Božia vôľa, najprv si zisti, aká tá vôľa je. Nie je to niečo, čo vyslovíš akoby mimochodom. Nemôžeš len tak povedať: „Nech sa stane Tvoja vôľa…“ - potrebuješ vedieť, aká je to vôľa.
Je rozdiel medzi vôľou a túžbou. To, že je niečo Božou vôľou v konkrétnom čase, neznamená, že je to i Jeho túžbou. Napríklad, v Starej zmluve Boh viedol Izraelcov do niekoľkých bitiek a vybojoval pre nich niekoľko vojen, ale Biblia nám hovorí, že On je Bohom pokoja. Je nazývaný Bohom pokoja častejšie než akýmkoľvek iným menom v Biblii. A to nám odhaľuje Jeho túžbu - to, čo skutočne chce, je pokoj, nie vojna.
Uvediem ti príklad z Biblie. V knihe proroka Izaiáša Biblia rozpráva príbeh o kráľovi Ezechiášovi, ktorý ochorel. Boh k nemu poslal tohto proroka, aby mu oznámil, nech kráľ usporiada svoj dom, pretože o chvíľu má zomrieť.
Po prijatí tohto posolstva od proroka sa Ezechiáš obrátil tvárou k stene a s plačom sa modlil k Bohu. Nato Biblia hovorí: „Vtedy sa stalo slovo Hospodinovo k Izaiášovi povediac: Iď a povieš Ezechiášovi: Takto hovorí Hospodin, Boh Dávida, tvojho otca: Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy.
Keby Ezechiášovou odpoveďou na oznámenie, že zomrie, bolo: „Buď vôľa tvoja, Pane,“ bol by zomrel. On však vedel, že toto nie je Božím želaním. Vedel, že Boh ho stvoril na svoju chválu.
Keď sa modlíš za naplnenie Božej vôle v nejakej záležitosti, zisti, nakoľko je táto vec v súlade s Jeho charakterom. Až potom budeš vedieť, ako sa za ňu najlepšie modliť.
Drahý Otec, inšpiruje ma pravda Tvojho Slova, Tvoja láska a večná dobrota, ktorá nám odhaľuje Tvoju túžbu, aby sme prospievali a boli zdraví, ako prospieva naša duša. Aj teraz sa posilňujem vo svojej dôvere a smelosti modliť sa, keď viem, že je Tvojou radosťou počuť a vypočuť moje modlitby. Som dnes plný radosti, istý si Tvojou láskou a mocou, ktorá vo mne pôsobí, v mene Ježiš.
„A toto je pevná dôvera (istota, výsada smelosti), ktorú k Nemu máme: [sme si istí], že ak o čokoľvek prosíme (vznesieme akúkoľvek žiadosť) podľa Jeho vôle (v súlade s Jeho vlastným plánom), On nás počuje a vypočuje.“ (1. Jánov 5:14, z angl.)
TIP NA DNES: Pomodlím sa za svoje rozhodnutia a za to, aby som bol citlivý na Boží hlas.
„Ezechiáš vzal písmo z rúk poslov a prečítal ho, potom vystúpil do Pánovho domu a Ezechiáš ho rozprestrel pred Pánom. Potom sa Ezechiáš modlil pred Pánom: Pane zástupov, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Bohom všetkých kráľovstiev zeme; ty si urobil nebesá i zem.