Dnešné obdobie nám prináša mnoho významných otázok týkajúcich sa alokácie verejných finančných prostriedkov. Jednou z diskutovaných tém je financovanie cirkvi zo štátneho rozpočtu. Táto otázka nie je len záležitosťou náboženskej slobody, ale aj dôležitým faktorom v kontexte štátneho hospodárenia.
Vzťah medzi cirkvami a štátom je pravidelne diskutovanou témou na slovenskej politickej scéne. Odborníci sa často zamýšľajú nad otázkou, či by malo dôjsť k odpojeniu cirkví od verejnej správy a či by mala byť ich finančná podpora zo strany štátu zachovaná.
Finančné pravidlá pre cirkvi na Slovensku majú svoje zakorenenie v zákone z roku 1949, ktorý odvtedy prešiel niekoľkými novelizáciami. Jedným zo základných aspektov je poskytovanie dotácií na mzdy duchovným a príspevku na operatívne náklady biskupských úradov zo strany štátu. Toto ustanovenie platilo až do konca roku 2019.
Zdroj: projektn.sk
Okrem existujúcich finančných pravidiel pre cirkvi na Slovensku, je dôležité spomenúť Základnú zmluvu so Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná v roku 2000 a odvtedy prešla viacerými dodatkami, ktoré boli ratifikované vládou. Vatikánske zmluvy v podstate regulujú právomoci rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Táto nevypovedateľnosť vychádza z absencie klauzuly v zmluve, ktorá by určovala postup pre jej ukončenie.
V roku 2015 sa Vatikánske zmluvy stali predmetom diskusie, najmä v súvislosti so zmenami v financovaní. V tejto dobe sa začalo aj hovoriť o možnej odluke štátu od cirkvi.
História financovania cirkevných inštitúcií
História financovania cirkevných inštitúcií v Slovensku ponúka fascinujúci pohľad na vývoj a transformácie, ktoré prešli cez rôzne obdobia. V období feudalizmu a stredoveku bola cirkev jedným z najväčších vlastníkov pôdy, čo poskytovalo príjmy z prenájmu a daní. Neskôr, v období reforiem a náboženských zmien, sa menili aj štruktúry financovania. V 19. a 20. storočí dochádzalo k rôznym zmatkom v dôsledku politických zmien a svetských režimov. V období komunizmu bol často pokus o odluku cirkvi od finančnej podpory štátu. V súčasnosti, so zmenami v legislatíve a vzťahmi medzi štátom a cirkvami, je dôležité sledovať, ako sa vyvíja financovanie cirkevných inštitúcií a aký vplyv to má na ich nezávislosť a misiu.
Súčasný systém financovania
Súčasný zákon umožňuje iba registrovaným cirkvám a náboženským organizáciám zdieľať si príspevok zo štátneho rozpočtu. Z celkového počtu 18 registrovaných cirkví sa štyri rozhodli dobrovoľne vzdať nároku na štátne financovanie. V rámci prideľovania finančných prostriedkov z verejných zdrojov vedie rímskokatolícka cirkev s najväčším počtom veriacich, pričom tento rok dostane najvyššiu sumu presahujúcu 40 miliónov eur. Väčšina príspevku, konkrétne viac ako 90 percent, je zvyčajne vyčlenená na financovanie platov duchovných a laikov. Z týchto finančných prostriedkov sa následne kryjú odvody. Zvyšná časť tejto sumy je využívaná na podporu bohoslužobných a charitatívnych aktivít, ako aj na hradenie nákladov spojených s energiou, stravovaním a inými potrebami. Dôležité je zdôrazniť, že cirkev má samostatné rozhodovacie právo týkajúce sa alokácie týchto príspevkov; štát nezasahuje do konkrétnych rozhodnutí o ich využití.
Do konca roku 2019 bola financovanie cirkví zamerané na počet duchovných, pričom hlavným cieľom bolo zabezpečiť finančné prostriedky na mzdy kňazov a duchovných v rámci cirkevných organizácií. Platové štruktúry pre duchovných boli stanovené tabuľkovo a záviseli od ich pozície a odpracovaných rokov v duchovnom povolaní.
Náboženská organizácia informovala, že priemerná mzda duchovných hradená zo štátneho príspevku dosiahla výšku 684 eur, podľa ich správy o hospodárení. Farári evanjelickej cirkvi mali v minulom roku priemerný mesačný príspevok zo štátu vo výške 700 eur.
Je dôležité zdôrazniť, že cirkvi nie sú výlučne závislé na štátnych finančných prostriedkoch. Môžu prispievať na mzdy svojich zamestnancov aj z vlastných zdrojov, či už ide o príjmy z podnikania, členské príspevky alebo výnosy z cenných papierov.
V roku 2019 poskytlo Ministerstvo kultúry cirkvám celkovo viac ako 47 miliónov eur. Z tejto sumy viac ako polovica bola pridelená Rímsko-katolíckej cirkvi. Na druhom a treťom mieste sa umiestnili Gréckokatolícka a Evanjelická cirkev s kombinovanými prostriedkami v hodnote necelých piatich miliónov eur.
Od roku 2020 došlo k zmenám vo financovaní cirkví a ich politike. Ministerstvo kultúry teraz poskytuje cirkvám finančný balík a umožňuje im väčšiu autonómiu pri rozhodovaní o jeho využití. Celková suma finančných prostriedkov bude každoročne rásť v závislosti od valorizácie a rastu miezd vo verejnej správe a inflácie v ekonomike, pričom tento nárast bude distribuovaný v pomere 80/20.
Získanie informácií o celkovej hodnote majetku cirkví je takmer nemožné, pretože majú rozdrobenú vlastnícku štruktúru a takmer každá farnosť vedie vlastné účtovníctvo. Na portáli Finstat, ktorý zverejňuje informácie o finančných výsledkoch firiem, sú evidované viac ako 3,7 tisíca cirkevných organizácií. Príkladom je gréckokatolícka cirkev na Slovensku, ktorá štátny príspevok rozdeľuje medzi tri podriadené organizácie: Bratislavskú eparchiu, Košickú eparchiu a arcibiskupstvo v Prešove. Evanjelická cirkev svoju dotáciu delí na päť častí, zodpovedajúcich jej štruktúre. Najväčšia katolícka cirkev je zastúpená ôsmimi biskupstvami a arcidiecézami, Slovenskou katolíckou charitou, Konferenciou vyšších rehoľných predstavených a Konferenciou biskupov Slovenska (KBS).
Základom bohatstva cirkví sú nehnuteľné majetky získané cez dva reštitučné zákony po páde totality. Tieto majetky zahŕňajú sakrálne stavby, kultúrne pamiatky, lesy a pôdu. Pred jedenástimi rokmi ministerstvo kultúry vykonalo sčítanie cirkevných majetkov, ktoré odhalilo, že cirkvi vlastnia celkovo takmer 10-tisíc nehnuteľností a 120-tisíc hektárov pôdy a lesných pozemkov.
Alternatívne modely financovania
Často sa spomína ako argument za odluku cirkvi od štátu to, aby štát neplatil cirkvi aj z daní neveriacich. Na to väčšinou zaznieva protiargument, že štát platí aj divadlá a koncerty na ktoré tiež nechodí každý.
Cirkvi na Slovensku by pravdepodobne bez štátneho financovania neprežili, avšak charakter financovania sa dá zmeniť. Nehovoriac o tom, že napríklad majetky rímskokatolíckej cirkvi sú trošku záhadou. O nich sa síce dozviete z katastra nehnuteľností, avšak kto už videl mapu katastra, tak asi vie že to je úloha na niekoľko dlhý večerov.
Keby sme chceli tému odluky cirkvi po finančnej stránke uzavrieť, tak dobrým príkladom modelu financovania je v zahraničí, napríklad v Nemecku alebo Rakúsku, kde existuje tzv. cirkevná daň či príspevok alebo v Taliansku, kde je tzv. asignácia z daní. V Nemecku a Rakúsku vyrubujú cirkevnú daň či príspevok cirkvi a náboženské spoločnosti voči svojim členom. V Rakúsku je to približne 1 % z príjmu mesačne. V Nemecku je to 8 až 9% z dane z príjmu. To znamená, že najprv sa vypočíta daň z príjmu z vašej mzdy a následne cirkevná daň, ktorá sa k vyrubenej sume pripočíta. V Taliansku sa platí cirkvi tzv. asignáciou z daní. Od roku 1990 sa môže v Taliansku každý platiteľ dane z príjmu rozhodnúť či 0,8 % z dane poukáže niektorej cirkvi.
V západných krajinách sa po odluke cirkvi od štátu zaviedli tzv. „cirkevné dane“, ktoré platia iba registrovaní členovia cirkví.
V Rakúsku je priemerný ročný príspevok katolíka 112 Eur ročne. Študenti a dôchodcovia majú možnosť platiť nižšie príspevky.
Podľa januárového prieskumu NMS market research odluku cirkví od štátu podporilo 61 percent respondentov, v augustovom prieskume agentúry AKO 55 percent opýtaných.
Platy duchovných
Platy duchovných sú stanovené nariadením vlády SR. Ich výška sa odvíja od počtu odpracovaných rokov a hodnosti. Katolícky kaplán začína s platom približne 340 Eur mesačne. Platy farárov sú približne 400 Eur mesačne.
Evanjelický farár Ján Kysucký uviedol, že nástupná základná hrubá mzda kaplána sa rovná minimálnej mzde 580 €. Duchovný v najvyššom platovom stupni, ktorý je v kňazskej službe viac než 30 rokov, má základnú hrubú mzdu 645 €. K tomu treba ešte pripočítať funkčný príplatok a kvalitatívny príplatok.
Odporúčané zdroje pre video:
Majetok cirkvi
Ako ukázala analýza Pravdy, slovenské cirkevné subjekty sú aktívne zapojené do podnikania, niektoré z nich dokážu úspešne hospodáriť so svojím rozsiahlym a rozmanitým majetkom.
Štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti nemajú povinnosť podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré sú oslobodené od dane. Náboženské organizácie ale ťažia financie aj z iných zdrojov, preto povinne zverejňujú aj informácie o svojich hospodárskych výsledkoch. Účtovne závierky troch najväčších cirkvi na Slovensku naznačujú, že celková hodnota ich majetkov sa blíži k 800 miliónom eur a vlastné príjmy ročne presahujú sumu 13 miliónov.
Ročne z prenájmu vlastných majetkov vie katolícka cirkev zarobiť vyše sedem miliónov eur, ďalší necelý milión tvoria príjmy z poskytovania vlastných služieb, vyplýva z účtovných závierok jednotlivých biskupstiev. Gréckokatolíci tiež časť svojich majetkov využívajú na nájom, zarábajú však menej, vlani z nájmov dostali okolo milióna eur. Podnikali napríklad na vlastných lesných pozemkoch a mali príjmy nad 160-tisíc eur z predaja dreva.
Ďalším zdrojom financovania cirkví sú organizácie, ktoré boli nimi zriadené. Evanjelická a katolícka cirkev napríklad prevádzkujú niekoľko desiatok gymnázií a lýceí. Každá táto inštitúcia tiež samostatne zabezpečuje svoje financovanie, napríklad zbieraním príspevkov či dotáciami na chod škôl, ktoré si nárokujú od ministerstva školstva. Gréckokatolícka cirkev prevádzkuje napríklad aj cestovnú kanceláriu, ktorá okrem pútnických zájazdov predáva aj all inclusive pobyty vo štvorhviezdičkových hoteloch vo vyhľadávaných gréckych letoviskách, ako je ostrov Rodos. Ďalším cirkevným biznisom je lekáreň v Prešove.
Analýza výdavkov troch najväčších cirkví naznačuje, že ich najväčšie položky v podstate platí štát. Hlavné náklady náboženských organizácií totiž tvoria mzdy a odvody duchovných, ktoré dotuje štátny rozpočet. Významné investície na opravy a rekonštrukcie budov, či už náboženských, alebo iných, cirkvi často spolufinancujú prostriedkami z eurofondov.
Takmer polovica náboženských organizácií je podľa ich účtovných závierok stratová. Najprospešnejšie z tohto pohľadu je Nitrianske biskupstvo katolíckej cirkvi, ktoré má v správe druhý najväčší majetok v hodnote 180 miliónov eur. Vlani dokázalo zarobiť 3,5 milióna eur, primárne z prenájmu majetku, ďalších 135-tisíc na úrokoch. Okrem toho predalo cenné papiere v sume 2,6 milióna eur a ešte 4,7 milióna si pripísalo z predaja majetkov.
Na stole tak je otázka, či by cirkvi nemali hospodáriť efektívnejšie, čo by im umožnilo svoj chod financovať z vlastných príjmov. Tento názor je medzi Slovákmi celkom populárny, odluku cirkví od štátu totiž podporuje nadpolovičná väčšina obyvateľov.
Zmeny vo financovaní od roku 2020
Od 1. januára sa zvýšila doterajšia výška dotácie podľa valorizácie platov vo verejnej správe a miery inflácie v pomere 80:20. Tento pomer zohľadňuje použitie doteraz poskytovaného príspevku na prevádzkové výdavky (cca 20 percent) a mzdové výdavky (cca 80 percent).
Zvýšenie dotácie sa jednotlivým cirkvám rozdelí podľa počtu ich veriacich zisteného pri sčítaní obyvateľov. Zákon súčasne štátu ponecháva právo vykonávať kontrolu hospodárenia s príspevkami. Na druhej strane cirkvi musia každoročne predložiť správu o hospodárení s poskytnutým príspevkom štátu, ktorú ministerstvo kultúry zverejní na svojich webstránkach.
Príspevok štátu na cirkvi a náboženské spoločnosti v roku 2020 bol 51 697 671 eur, v druhom roku platnosti zákona to bolo 54 106 782 eur, 56 411 731 eur v roku 2022 a 58 938 977 eur v roku 2023. V štátnom rozpočte je pritom na každý z rokov 2020 až 2023 zaistených 49 536 036 eur. Rozpočtovo nekryté prostriedky sa budú riešiť pri príprave rozpočtu na daný rok. Príspevok sa má jednotlivým cirkvám rozdeľovať podľa toho, koľko dostali tento rok.
Cirkvi môžu použiť príspevok štátu na výdavky súvisiace s bohoslužbami, výchovnou, sociálnou a kultúrnou činnosťou, vrátane miezd a prevádzkových nákladov.
Jednou z hlavných zmien tak je, že štát už nebude prispievať na platy duchovných podľa doterajších tabuliek. Po novom registrovaným cirkvám poskytne celkový balík peňazí podľa počtu veriacich. Väčší dôraz sa bude klásť na samostatné a nezávislé hospodárenie cirkví.
| Rok | Príspevok štátu (v eurách) |
|---|---|
| 2020 | 51 697 671 |
| 2021 | 54 106 782 |
| 2022 | 56 411 731 |
| 2023 | 58 938 977 |