Púchov, mesto s bohatou históriou, sa v písomných záznamoch prvýkrát objavuje v roku 1243 v listine kráľa Belu IV. Bohaté archeologické nálezy dokladajú, že vznik Púchova treba hľadať už v dávnejšej minulosti a poloha Púchova je taká významná, že lokalita jednoducho nemohla byť neosídlená.
Žiaľ, z historických pamiatok sa zachovalo len veľmi málo. Medzi ďalšie pamiatky patrí katolícky kostol, katolícky kostol v Horných Kočkovciach, evanjelický kostol, baroková kaplnka Panny Márie na Komenského ulici, pomníky z hrobky Marczibányiovcov a dvojvežová kaplnka neďaleko železničnej stanice.
V roku 1650 strávil v Púchove šesť dní J. A. Komenský, ktorý prišiel opakovane za moravskými exulantmi. Medzi málo pôvodnými domami, ktoré prežili demoláciu mestského centra, sa zachovala aj stará evanjelická fara. Fara sa má po renovácii stať jednou z bášt púchovskej kultúry; mesto ju chce premeniť na múzeum.
História evanjelického kostola
1. novembra 1786 bol posvätený evanjelický tolerančný chrám v Púchove. Ten si púchovskí evanjelici postavili po vydaní tolerančného patentu. O tomto chráme nemáme veľa informácií. Útržkovite sa o ňom dozvedáme z rôznych písomností a dobových správ. Jeho stavba podliehala pravidlám stavby tolerančných chrámov - z ktorých najznámejšie sú, že kostol nesmel mať vežu, vchod nesmel byť od ulice a pod.
Jediným záznamom o podobe tohto kostolíka je plán od staviteľa Urbánka (datovaný 18. 10. 1863), na ktorom zachytil pôdorys tohto kostola, ktorý sa mal obostavať múrmi nového - nášho účastného - chrámu. Veľkorysosť návrhu novej stavby bola ovplyvnená touto skutočnosťou, aby starý kostol mohol slúžiť svojmu účelu počas výstavby nového. Tento tolerančný kostol bol postavený z nepálenej tehly, kameňa a dreva.
Materiály, rýchlosť výstavby, či povodne v Púchove sa podpísali pod rýchlu degradáciu stavby, ktorá bola po polstoročí v zlom technickom stave. Významnejšia rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1851 za pôsobenia farára Rudolfa Okrutského, kedy sa ku kostolu pristavila i nová veža, hoci nie úplne podľa plánov. O okolnostiach výstavby veže i chrámu si môžete prečítať v príspevku o farárovi Rudolfovi Okrutskom.
V rámci historického spracovania života Rudolfa Okrutského, vznikol aj triptych - trojica obrazov, zobrazujúca púchovský tolerančný chrám v troch podobách:
- tolerančný chrám okolo roku 1850: Charakterizovala ho pôvodná architektúra a zlý technický stav. Kostol nemal vežu, okná rozmiestnené podľa pôdorysu na Urbánkovom náčrte a dvere zo severnej strany. Pri kostole bola len drevená šibenička s jedným zvonom, ktorý bol však puknutý.
- tolerančný chrám po oprave 1851: ku kostolu sa pristavila veža, do ktorej sa zadovážili dva nové zvony. Múry kostola sa zvonku podopreli a podobne - podopretím - sa opravil aj interiér.
- začiatok výstavby nového kostola 1865: nový kostol sa začal stavať okolo pôvodného, aby sa tento mohol stále používať. V roku 1865 zomiera kňaz Rudolf Okrutský, v tom čase mohla vyzerať situácia práve tak, ako ju zobrazuje tretí obrázok.
Nový kostol, dokončil až v roku 1880 Ľudovít Ladislav Žambokréthy. Svedkami všetkých týchto udalostí je náš oltár z roku 1643, ktorý bol zhotovený pre evanjelikov do kostola (dnešného katolíckeho), kedy bol Púchov evanjelický. Po protireformácií bol premiestnený do bočnej lode, odkiaľ ho evanjelici získali do svojho tolerančného chrámu. Z tohto chrámu pochádza i kamenná krstiteľnica, ktorá sa nachádza v ľavej sakristií pod schodmi.
Veríme, že aj týmito ilustráciami sprítomníme kus histórie púchovských evanjelikov, ktorí v neľahkých časoch bojovali o svoje sebaurčenie. Pred 370 rokmi vyrobili v obci Lednica pravdepodobne moravskí majstri oltár, ktorý sa dnes nachádza v kostole evan. cirkvi a. v. v Púchove.
V nábožensky a politicky turbolentných rokoch reformácie a protireformácie, od konca 16. storočia až do r. 1673, bol katolícky kostol v rukách protestantov. I tým získalo toto vierovyznanie v meste dočasne dominantné postavenie. V roku 1674 sa katol. kostol dostal „do rúk“ opäť katolíkom, no situácia o prevzatí chrámu evanjelikmi sa zopakovala i na prelome 17. a 18. storočia. Od r. 1710 patrí kostol opäť katolíckej cirkvi.
Ale späť k oltáru. Ten bol po vyrobení nainštalovaný v katolíckom kostole až do r. 1709. V tom čase prebiehalo v Uhorsku protihabsburské povstanie Františka II. Rákociho (1703-1711) a po jeho potlačení a prevzatí chrámu katolíkmi tu bol oltár schovaný (azda presunutý do bočnej lode) až do r. 1785. Ako hlavný oltár bol nahradený oltárom z kaplnky rodu Marczibányovcov. V poslednom spomínanom roku si „skrytý“ oltár z katolíckeho kostola vyžiadali evanjelici od grófa Lyendel d´ Aspremonta, keďže už v r. 1784 bol postavený najmä z dreva prvý evan. chrám v meste.
Oltár je vyrobený v rokokovo-renesančnom slohu z lipového dreva a v strede mu dominuje obraz Krista ako ženícha a cirkvi ako jeho nevesty so svadobným sprievodom. Nad obrazom sa nachádza latinský nápis: IN HONOREM DEI TRINUI, PATRIS FILII ET SPIRITUS STI, IN ORNAMENTUM DEQUE TEMPLI ET IN EXTERNAM COMMONEFACIONEM PLEBIS HAEC ARA ERECTA EST, UT EXPLOSA ANTICHRISTI IDOLATRIA ET SPRETA FANATCORUM KAKAZELIA AD. EAM VERBUM DEI PURE ET INTELLIGIBILITER POPULO PRAELEGATUR, SACRANTA ADMINISTRETURET BENEDICTIONE GREX DEI IMBUATUR. VENI, VIDE ET AUDI ANNO XTI MDCXLIII (v preklade: Ku cti Boha trojjediného, Otca, Syna i Ducha Svätého, na ozdobu a okrasu chrámu a ku zovňajšiemu napomenutiu pospolitého ľudu je postavený tento oltár, aby pri ňom - zavrhnúc modlárstvo antikristovo a nešetriac falošnú horlivosť fanatikov - slovo Božie čiste a zrozumiteľne bolo predčitované ľudu, sviatosti prisluhované a stádo Božie žehnaním usplňované. Poď, viď a čuj! Roku Krista 1643).
Pod obrazom sa nachádza iný latinský citát z druhej kapitoly proroka Ozeáša: DESPONSAVI TE MIHI IN IUSTITIA, IN IUDICIO ET IN MISERATIONIBUS (zasnúbil som ťa v spravodlivosti, v súde a v milosrdenstve). Pod hlavným obrazom oltára sa nachádza menší o Pánovej večeri. Na vrchole je obraz ukrižovania a po stranách (zľava do prava) obrazy štyroch evanjelistov a stĺpmi zakryté obrazy sv. Petra a Pavla.
Oltár v kostole Dr. Martina Luthera vo Vrútkach
Z rôznych písomne zaznamenaných prameňov sa dozvedáme, že už začiatkom 16. storočia (Bardejov) a najmä v polovici 16. storočia sa dostali reformačné myšlienky aj do Raslavíc. Rímskokatolícky farár z Uhorských Raslavíc, Gergely, prijal a podpísal v r. 1564 tzv. Confessio Pentapolitana - vyznanie piatich východoslovenských miest, zostavené rektorom chýrnej evanjelickej bardejovskej školy Leonardom Stöckelom.
Spomínaný farár Gergely bol farárom pre Uhorské Raslavice, Slovenské Raslavice, Abrahámovce a Lopúchov. Bol to teda on, ktorý evanjelickým spôsobom vysvätil kostoly v Uhorských i Slovenských Raslaviciach, Abrahámovciach a Lopúchove. Stúpencami reformačných myšlienok spolu s farárom Gergelym sa stali aj všetky zemianske rodiny v Raslaviciach - Raslaviciovci a Fejerváryovci a s nimi všetky im patriace usadlosti, teda aj Lopúchov. História zaznamenáva, že pri vysvätení kostola v Lopúchove bolo vyše 100 veriacich. Kostol bol drevený.
Gergely nechal v kostoloch všetky sväté obrazy. Lopúchov hneď po vysvätení kostola začal pomýšľať stať sa matkocirkvou. Šírenie reformácie a jej diela v hornom Uhorsku zastavila krutá protireformácia. Prišla aj do Šariša, prišla aj do Raslavíc.
Prišla aj do Šariša, prišla aj do Raslavíc. Raslavický zeman Žigmund Raslavici ktorý proti vôli ostatných Raslaviciovcov a Fejerváryovcov prestúpil do rímskokatolíckej cirkvi, keď si za manželku vzal tuhú katolíčku. Iste na jej podnet využil čas, keď ostatní zemani odišli na vinobranie, a pomocou drábov, privezeného rímskokatolíckeho farára a mníchov odobral evanjelikom obidva kostoly v Raslaviciach aj kostol v Abrahámovciach. Evanjelického farára Samuela Bodoroviniho vyhnal z fary. Ten sa uchýlil do Lopúchova a tu za pomoci zemianskych rodín Bálinta, Alexandra a tiež rodiny Fejerváryovcov založil v roku 1734 samostatný cirkevný zbor evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
O živote tohto cirkevného zboru svedčia viaceré materiály, ale najmä zápisnice i matriky písané po maďarsky, nemecky, slovensky i šarišsky. V týchto materiáloch okrem zemanov Raslaviciovcov a Fejerváryovcov sa spomína aj zemianska rodina Bánó z Kukovej. Táto rodina darovala Lopúchovu dubové drevo na stavbu fary, komory a stodoly.
Okolo roku 1745 sa Lopúchov pustil do stavby dreveného kostola, ktorý bol postavený za výdatnej podpory Adama Fejerváryho. V roku 1754 ho chcel odobrať raslavický farár. Lopúchovski evanjelici, ktorí boli na to upozornení, sa ozbrojili kyjmi, vidlami, cepmi a kamením, postavili sa pred chrám na odpor a blížiaceho sa farára, ktorý sa zdráhal aj s pandúrmi ustúpiť, hodili aj s monštranciou do potoka a jeho sprievod rozohnali. Za tento čin boli postavení pred stoličný súd. Mali však dobrého obhajcu vo Františkovi Raslavicim, takže sa nikomu nič nestalo.
Drevený kostol postupom času začal chátrať a nakláňať sa na jednu stranu, čo prinútilo ľudí k stavbe nového kostola z kameňa (kameň je spájaný len hlinou). Stalo sa tak roku 1793 a 12. októbra 1794 kostol už aj posvätil superintendent Samuel Nicolay. Patrónmi a podporovateľmi cirkevného zboru v tom čase boli: Zuzana Raslavici, Alžbeta Tahyová - vdova po Františkovi Raslavicim - a Alexander Smrečáni. O rok neskôr, v r. 1795, bola ku kostolu pristavaná zvonica. Avšak tam, kde bol zvon, bola veža len z dosák. Až v roku 1802, keď bol na vežu daný aj druhý zvon, bola urobená celá veža z kameňa. Sakristia bola pristavaná v r. 1859, keď kostol bol už tretíkrát pokrytý šindľom. Tento kamenný kostol bol v roku 1885 opravovaný a 16. októbra toho roku, pri príležitosti pamiatky posvätenia chrámu, posvätený seniorom Adolfom Urbanom.
O sto rokov po postavení kostola, 17. septembra 1893, bola posviacka nového oltára, miniatúry oltára z Bardejova. Umelecké dielo vyšlo z ruky zdatného akademického rezbára z Bardejova Mórica Holznera. S kazateľňou stál 40 zlatých. Obraz na oltári predstavoval "topiace ho sa Petra ". V rokoch 1947 - 1948 boli drevený oltár i kazateľňa prerobené na dnešnú podobu.
V roku 1802 zemepání kňazovi a učiteľovi darovali 16 siah lesa. V r. 1812 zakúpili do kostola 8-registrový organ. V roku 1906 si cirkev zadovážila nový organ od Alexandra Országha z Pešti. Organ bol opravovaný v rokoch 1925, 1948, 1976, 1992, 2010. /spracoval ThMgr. Ján Jágerský/
Farári, ktorí pôsobili v ev. a. v. 380. Home / História / 380. V tomto roku si pripomíname 380. výročie nášho oltára. Jeho zhotovenie sa datuje k roku 1643. O jeho histórií sa dnes môžeme dozvedieť z viacerých zdrojov, ktoré o ňom pojednávajú. Veď sa jedná o jednu z najstarších pamiatok v našom meste.
Interiér Kostola Všetkých svätých v Púchove
O tom, že oltár bol vyrobený pre potreby evanjelikov, niet pochýb. Zhotovenie oltára pripisujeme moravským exulantom, ktorí sa usídlili po bitke na Bielej hore v Lednici. Bol určený do vtedajšieho púchovského kostola (dnešný rímsko-katolícky kostol). V tom čase bolo naše mesto takmer celé evanjelické. Náboženské trenice a protireformácia však spôsobili to, že v roku 1709 bol oltár odstránený a zrejme presunutý do bočnej lode. Tu zotrval až do roku 1785, kedy si ho evanjelici vyžiadali od grófa Lyendel d´Aspremonta, keďže už v roku 1784 bol postavený z dreva a nepálenej tehly tolerančný evanjelický kostol (na Moravskej ulici). Oltár je vyrobený z lipového dreva v rokokovo-renesančnom slohu. Jeho vzhľad preto nekorešponduje s neogotickou architektúrou chrámu. Ako uvádza zápis z kánonickej vizitácie z roku 1901: Oltár je ešte zo starého chrámu a dľa slohu nešikuje sa do nového chrámu - cirkev robí sbierku na nový.
V zborom archíve sa nachádzajú náčrtky oltára v neogotickom štýle, o ktorom cirkev uvažovala. Pre predstavu - ako príklad takéhoto oltára môžeme uviesť oltár v kostole Dr. Martina Luthera vo Vrútkach, ktorý je postavený v rovnakom štýle ako púchovský. K výmene oltára však nikdy nedošlo. Úvahy o výmene pretrvávali aj v sedemdesiatych rokoch minulého storočia za farára Jána Zaťku, pretože oltár bol vo veľmi zlom technickom stave. Cirkev sa však aj tu rozhodla pre jeho zachovanie a teda aj nákladnú rekonštrukciu v hodnote 500.000Kčs.
Evanjelický kostol v Púchove bol vybudovaný pre evanjelický zbor podľa návrhu staviteľa Michala Urbánka v rokoch 1864 - 1880. Kostol bol postavený v novogotickom štýle na mieste starého kostola v roku 1880. Nový kostol sa začal stavať tak, že obvodové múry sa stavali okolo starého tolerančného kostola, ktorý sa stále používal. Veža bola nadstavená na povodnej veži, ktorú si evanejlici pristavili k tolerančnému chrámu do výšky približne 15m. Jeho cena bola - zahrnúc všetky vykonané práce - 80000 zlatých. Vnútri je renesančný oltár z roku 1643, ktorý bol vyrobený pre kostol (dnes katolícky), ktorý užívali evanjelici ako majorita.
Architektúra kostola
Neogotika alebo pseudogotika alebo novogotika je jedna z historizujúcich tendencií v umení 19. Storočia vychádzajúca z romantického obdivu k rytierskemu stredoveku a nadväzujúca, najmä v architektúre na tvaroslovie gotiky. Urbánkova architektúra je príkladným vyjadrením sebavedomia, ktoré evanjelici opätovne získali spolu s rovnoprávnosťou po vydaní protestantského patentu.
Púchovský kostol je murovaná, omietaná, voľne stojaca pseudoslohová chrámová trojloďová stavba obdĺžnikového pôdorysu s polygonálnou apsidou. Štvorboká hranolová veža je zasadená do vstupného priečelia. Fasáda chrámovej lode je nad podmurovkou z pieskovcových kvádrov vertikálne členená pilastrami zdobenými vpadlinami v tvare mníšky.
V hornej časti je ozdobená korunnou profilovanou rímsou, pod ktorou je oblučikový vlys zdobený plastickými výrezmi v tvare lomeného oblúka. Okná sú obdĺžnikové, gotizujúce, s polkruhovými záklenkami a rozetkami. V apside sú navyše ozdobené vitrážami. V priečelí od Moravskej ulice sa nachádza hlavný vstup do budovy, ktorý je zvýraznený dvojicou stĺpov po oboch stranách a dvoma fiálami.. Kostol má jeden hlavný a tri bočné vstupy.
Interiér je bohato architektonicky riešený. Klenby hlavnej lode a presbytéria sú zdobené hviezdicami, klenby bočných lodí zdobia kríženia. Klenby sú opreté na šiestich zväzkových stĺpoch s hlavicami zdobenými rastlinným dekorom a štyroch polstĺpoch. Menšie sĺpy ešte nesú bočné pavlače s bohato zdobenými drevenými zábradliami. Steny sú členené pilastrami. Pôvodná pieskovcová dlažba bola neskôr nahradená umelým kameňom. Zariadenie kostola je pôvodné. V presbytériu je umiestnená kazateľnica so strieškou, stôl Pána a dve bočné lavice. Všetko je zdobené rezbami s motívmi z gotiky.
Kostol prešiel počas svojej existencie viacerými opravami. Nikdy sa nepristúpilo k prestavbám, ktoré by ho slohovo narušili. Posledná velká oprava prebehla v roku 2009. Do rozsiahlej opravy fasád sa pustili pracovníci miestnej stavebnej firmy. Najväčším problémom tejto historickej stavby boli vlhnúce múry, ktoré vodu doslova nasávali. Dôsledkom boli vypadávajúce omietky i plesne. Tento problém vyriešilo dôsledné odizolovanie základov a nový systém odvodnenia stavby. Prebehli opravy vonkajších fasád, kde bolo potrebné opravovať i štukovú výzdobu. Najviac práce mali reštaurátori s vežou. Pri začatí prác z nej vypadávali kusy omietok.
Rozmery kostola: 36 x 12 m, klenby sú vysoké 14 m.
tags: #evanjelicky #kostol #puchov