Svätý Kamil de Lellis, kňaz a zakladateľ rehole Kamiliánov, sa narodil 25. mája 1550 v talianskom meste Bucchianico pri Pescare v Taliansku. Zomrel 14. júla 1614 v Ríme. Je patrónom chorých a zomierajúcich, patrónom nemocníc a zdravotných sestier.
Svätý Kamil de Lellis
Detstvo a mladosť
Mesto Bucchianico sa nachádzalo v Neapolskom kráľovstve, ktoré sa rozprestieralo na juhu dnešného Talianska a na Sicílii. Narodil sa v maštali (podľa vzoru Nášho Pána Ježiša Krista), jeho matka - šľachtičná Camilla Compelli de Laureto, bola nesmierne pobožná, porodila ho vo veku 50 rokov. Jeho otec bol skúsený žoldniersky dôstojník a slúžil v neapolskej, španielskej a aj francúzskej armáde.
Po smrti matky v mladom veku sa vydal na vojenskú dráhu, no po ťažkej chorobe a duchovnom prebudení sa začal venovať starostlivosti o chorých. Keď mal Kamil devätnásť rokov, pridal sa k svojmu otcovi, žoldnierovi bojujúcemu pre rôzne armády v neustálych regionálnych vojnách. Vo veku 19 rokov chcel stať vojakom. Rozhodli sa vstúpiť do benátskej armády. Približne tri roky bojoval na Balkáne a v egejskej oblasti proti osmanským Turkom.
Kamil bol dieťa šťasteny a ďalšie štyri roky prežil v ošiali hazardu potulkami po celom Taliansku. V istý novembrový deň stál pred kostolom, trasúc sa od zimy, a žobral. Vtedy začul, že miestni kapucíni najímajú robotníkov na stavbu. Prešli dvanásť míľ. Bola noc a Kamil už dlhšie nemohol odolávať Božiemu volaniu. Striasol sa a rozbehol sa naspäť ku kapucínom. „Pamätáš si na sľub, ktorý si kedysi dal?“ ozvalo sa svedomie mladého muža.
Kamil náhle vytriezvel a rozhodol sa viesť lepší život. Dokonca sľúbil, že bude františkánom. Stalo sa to, keď sa Kamil vracal so zásobami do kláštora. Kamil dlho kľačal uprostred prázdnej cesty a vzlykal: „Pane, zhrešil som. Ó, môj Bože, tak dlho som si ťa nevšímal a nemiloval ťa! Od tej chvíle sa Kamilov život stal vyznaním lásky k Bohu i k blížnemu. Objavil modlitbu, pôst a silu milosrdenstva.
Obrátenie a služba chorým
V roku 1574 sa zdravotný stav Kamila z Lellis opäť začal zhoršovať. Stará rana na nohe sa otvorila, finančne bol na tom opätovne veľmi zle. Jediným majetkom, ktorý mu ostal, boli šaty čo mal na sebe. Rana na nohe bola odpudzujúca a neostalo mu iné - musel sa živiť žobraním. Napokon predsa len po niekoľkých mesiacoch získal podradnú prácu ako pomocný robotník pri stavbe kláštora kapucínov v Manfredonii.
Napokon predsa len po niekoľkých mesiacoch získal podradnú prácu ako pomocný robotník pri stavbe kláštora kapucínov v Manfredonii. iné plány. proti pokušeniam. radikálne zmeniť svoj život. Vo veku 25 rokov sa rozhodol stať sa kapucínom. nohe. sa opäť vrátil do nemocnice. hospodárskym vedením nemocnice. navyše ušetril množstvo peňazí. nie za plat, ale z lásky k Ježišovi.
Kamil prvýkrát začal pomáhať chorým práve v jednej z takýchto nemocníc, v rímskej Nemocnici svätého Juraja pre smrteľne chorých, z vďaky za vyliečenie zranenia svojej nohy. Onedlho ho však odtiaľ vyhodili pre neustále šarvátky a hranie kariet. Trikrát sa pokúšal stať sa františkánom, no bol s poľutovaním odmietnutý pre svoje zranenie nohy. „Nový“ Kamil sa vrátil späť do Ríma - do Nemocnice svätého Juraja. Tam si získal takú dôveru, že bol onedlho vymenovaný za správcu a vedúceho nemocnice.
Založenie rehole Kamiliánov
Ako tak o tom uvažoval na sviatok Nanebovzatia Panny Márie roku 1582, konečne našiel riešenie: kongregácia bratov, ktorí by s vľúdnosťou slúžili chorým pre Božiu lásku, a nie pre peniaze. Spolu s ním sa do diela pustilo päť jeho spolupracovníkov a myšlienka sa rýchlo stala skutočnosťou. V prvých náročných rokoch Kamil dvakrát počul Ježiša, ako ho povzbudzuje, aby vytrval: „Prečo sa bojíš, ty zbabelec? Nebolo to spoločenstvo pre malomyseľných.
Kamiliáni sa sľubom zaviazali slúžiť bez ohľadu na možné ohrozenie vlastného života. Roku 1589 priniesli traja túto obetu, keď sa nakazili týfusom od španielskych vojakov v dôsledku nedostatočnej karantény na galejach blízko Neapola. Roku 1590 zomreli ďalší piati v Ríme, keď pracovali uprostred tisícov žobrákov, ktorí sa zhromaždili v jednej z preplnených nemocníc počas hladomoru a moru. V tom roku zomrelo v meste šesťdesiattisíc ľudí, napísal páter Sandro Ciccatelli, ktorý pracoval po boku Kamila a napísal jeho prvý životopis.
Postil sa, nespal, modlil sa, a opäť sa postil. Nakoniec dostal videnie, pri ktorom k nemu zostúpil Kristus z Kríža, objal ho a povedal mu, aby sa ničoho nebál, aby vytrval a spoľahol sa na jeho pomoc. Podľa sv. Kamila z Lellis mu Náš Pán Ježiš Kristus doslovne povedal: „Prečo sa bojíš, neuvedomuješ si, že to nie je tvoje dielo, ale moje?“ Tieto slová sa stali potom okrídleným heslom kamiliánov.
Sv. Krista nikdy nezradil. kňazom. dopĺňal na gymnáziu. Pripomínal tak sv. si zlepšil latinčinu a aby mohol začať študovať teológiu. 26. odslúžil v nemocničnej kaplnke sv. Jakuba v Ríme. brehu Tiberu, kde založil aj svoju kongregáciu. kongregácie boli síce jednoduché, zato veľmi prísne. v nemocniciach, ale aj v súkromných obydliach. mnohých zbožných katolíkov, rád potvrdil pápež Sixstus V. roku 1586. nakoniec presťahovali do okolia kostola sv. stal ich centrom.
Kamil bol známy svojou horlivosťou, obetavosťou a prísnymi pravidlami, ktoré rehoľa dodržiavala, vrátane špeciálneho sľubu starostlivosti o chorých, aj tých nakazených morom. Počas epidémie moru v Ríme a hladomoru neúnavne pomáhal chorým, pričom mnohí členovia jeho rehole pri tom zomreli.
Svätý Kamil a chorí
Charakter a duchovný život
Kamil si dobre uvedomoval svoje chyby a úprimne bol presvedčený, že je veľký a nehodný hriešnik. Zároveň však bezhranične dôveroval Božiemu milosrdenstvu, ktoré vzišlo z Ježišovej smrti. Aby bol obraz vernejší, Kamil chcel, aby krv namaľovali „krvavo červenú“ a aby jej bolo veľa. Takýto obraz nemusí byť každému po chuti. No jeho vplyv na Kamila vôbec nebol negatívny. Ako sa vyjadril jeden z jeho spolubratov: „Keď sa myšlienkami dotkol drahocennej krvi Ježiša Krista, vytryskla z neho taká nádej!
Milosrdenstvo bolo základom reformy zdravotníctva, ktorú začal Kamil, a on sám bol najlepším príkladom. Reformu začal na prahu vchodu do nemocnice, kde vítal nových pacientov, pričom zvláštnu pozornosť venoval tým, ktorí boli smutní či zúfalí. Objímal ich, umýval im nohy, ustielal lôžka - čokoľvek, aby sa cítili ako doma. Ich duchovné zdravie bolo uňho na prvom mieste. Nezanevreli na Boha? Vedeli, že ich miluje? Chceli sa vyspovedať?
Kamil sa radil z lekármi, aby sa naučil čo najviac o liečení. Naučil sa, aká potrava je vhodná pri rôznych chorobách a čo je nutné urobiť pri vizitách. Pripravil zoznamy úloh, ktoré bolo potrebné urobiť - praktické body týkajúce sa pohodlia a hygieny pacientov. Idúc od postele k posteli upravoval posteľnú bielizeň, obväzoval rany, utešoval, obstrihával nechty, odháňal muchy.
„Otče, odpočiňte si!“ prosili niektorí z chorých Kamila, keď ho videli ukonaného a uboleného. Kamil nikdy nebol od prírody mierny a dokážeme si predstaviť, že jeho vášnivé prejavy lásky k Bohu a blížnemu mohli byť znepokojujúce. Raz sa pohrúžený do modlitby pri posteli pacienta zamotal do závesu visiaceho na ťažkej tyči, ktorá spadla na chorého a ťažko ho zranila.
Úmrtie a odkaz
Sv. Kamil z Lellis do svojej smrti nezabudol ani na to, v akej duchovnej biede často umierajú vojaci na bojiskách, kedy zaťažení svojimi hriechmi, strácajú život večný. Preto venoval značnú pozornosť tým členom rádu, ktorí sa osobitne venovali chorým, raneným a umierajúcim vojakom. ako radový brat. rany, vysluhoval sviatosti. dlhé modlitby na kolenách. jeho smrť je blízko. 14. júl 1614. v rukách prijal natešený viaticum a poslednýkrát vydýchol. sv. Magdalény, ktorý sa stal materským domom celej rehole. sa nehojacu ranu. V chráme sv. socha ukrižovaného Krista, ktorý zostúpil k sv. a objal ho.
Zomrel 14. júla 1614 v Ríme, kde bol pochovaný s veľkou úctou. Kamil sa dočkal tejto odmeny 14. V roku 1885 ho pápež Lev XIII. za patróna chorých a patróna nemocníc.
Sv. Kamil z Lellis v hrobe
Kamiliáni sa ukázali byť nesmierne životaschopným rádom - dnes existuje v 42 krajinách, tvorí ho okolo tisíc kňazov, niekoľko tisíc bratov a množstvo zdravotníkov. Kňazi poskytujú duchovnú starostlivosť chorým, bratia a zdravotníci poskytujú medicínsku pomoc. Doteraz slúžia aj smrteľne chorým a nakazeným pacientom, čo dokázali aj počas pandémie koronavírusu.
Ak ste si niekedy pomysleli, že nie ste predurčení k svätosti, pozrite sa na príbeh svätého Kamila de Lellis. Svätý - patrón nemocníc, ošetrovateľov a chorých -, ktorého spaľujúca láska k Bohu spôsobila reformu ošetrovateľstva.
Jeho život a dielo si cirkev váži dodnes - za svätého ho vyhlásil pápež Benedikt XIV. v roku 1746 a neskôr ho pápež Lev XIII. v roku 1886 vyhlásil za patróna chorých, nemocníc a zdravotníckych pracovníkov.