Žiadosť o požehnanie v katolicizme a aktuálne výzvy Cirkvi

V katolicizme požehnanie predstavuje dôležitý akt viery a zbožnosti. Poľskí biskupi napríklad žiadajú vyhlásiť sv. Jána Pavla II. za učiteľa Cirkvi a patróna Európy. Arcibiskup Stanisłav Gądecki, predseda Biskupskej konferencie Poľska, poprosil pápeža Františka, aby vyhlásil sv. pápeža Jána Pavla II. za učiteľa Cirkvi a spolupatróna Európy. Túto prosbu podporuje aj kardinál Stanisłav Dziwisz, dlhoročný osobný sekretár sv. Jána Pavla II.

Vo vyhlásení sa uvádza: „V roku 2020 oslávime 100. výročie narodenia sv. Jána Pavla II. ako aj 15.“ Kardinál Stanisłav Dziwisz uviedol: „Odkaz pápeža Wojtyłu je bohatou, mnohostrannou a kreatívnou syntézou rôznych ciest ľudského myslenia. Niet pochýb, že je to naďalej dôležitý a obsiahly projekt kultúrnej obnovy a na dlhý čas ním zostane.“

Myšlienky Jána Pavla II. sú rozhodne moderné, originálne a kreatívne, no zostávajú aj šľachetne klasické. Táto náročná línia medzi tradíciou a modernou vo Wojtyłovi dodala životu Cirkvi a tým aj ďalším univerzálnym priestorom kultúry, politiky a vede mocný čerstvý vietor. Bohatstvo pontifikátu sv. Jána Pavla II. vyvrelo z bohatstva jeho osobnosti. Poukázal aj na to, že veľkým výdobytkom pontifikátu sv. Jána Pavla II. bolo ohlasovanie Evanjelia sv. Cyrilom a sv. Metodom, ako aj sv.

Avšak, v súčasnosti sa objavujú aj znepokojujúce udalosti, ktoré vyvolávajú otázky ohľadom smerovania Cirkvi. To, čo nám hlásajú horliví šíritelia tzv. amazonského posolstva, o tom je teraz už absolútne evidentné, že to nemá s katolíckou vierou nič spoločného. Myslím si, že spadnú mnohým klapky z očí a že si uvedomia, že tu nie je niečo v poriadku. Je dobre, že sa aspoň trošku tie kalné vody vnútri Cirkvi začínajú číriť.

Kňaz začal kázeň práve udalosťou sošiek - modiel z Ríma… Čakal som, čo povie. Odsúdil synkretizmus, politickú korektnosť a náboženskú neutralitu. Citoval Pánove slová: Kto nie je so mnou, je proti mne. Potešilo ma to. Vyznávať Krista a uznávať - tolerovať animistický kult v katolíckom kostole je modloslužba, zneuctenie posvätna.

Kardinál Gerhard L. Müller zdôraznil, že modloslužba je podľa prvého prikázania ťažký hriech. Z vyjadrení kardinála je jasné, že on tieto domorodé sošky, ktoré sa viackrát objavili aj pri liturgických úkonoch pápeža Františka, zaraďuje ako „modly“. „Modly sa nesmú miešať s kresťanskou liturgiou. Liturgia vo vatikánskych záhradách 4. októbra v prítomnosti pápeža Františka obsahovala isté uctievanie, ba klaňanie sa modlám - teda porušenie prvého prikázania, pretože Ježiš Kristus prítomný vo sviatostiach je jediný Vykupiteľ!

My máme obrázky svätcov, no my sa im neklaniame, ale si iba uctievame obrázky predstavujúce tieto sväté osoby. Poklona nepatrí človeku, ani stvoreniu nijakým spôsobom,“ zdôraznil kardinál Müller a poukázal na teológiu sv. Kardinál ďalej v interview na otázku reagoval, že návrh, aby ženy mohli prijímať sviatosť kňazstva, jasne odmieta. „Samozrejme, že príslušná výpoveď sv. „Viri probati a otázky žien - to nemá nič spoločné so situáciou a potrebami kresťanov a katolíkov amazonského regiónu.

Podľa biskupa je Cirkev zamestnaná niečím iným ako svojou „srdcovou misiou“, ktorou je privádzanie ľudí ku Kristovi a získavanie spásy a odpustenia za hriechy. Keď sledujete tlačové konferencie zo synody počúvate vždy rovnaké tóny: nové cesty, načúvanie domorodcom, klimatické zmeny a matka Zem. Nikto akoby ani nespomenul zásadné problémy. Je v Amazónii nedostatok kňazov? Áno, je. Ale to isté platí pre Afriku, Čínu, Stredný Východ. No to nie je ten pravý predmet synody.

Spomínané mantry sa už opakujú denne a katolícky slovník už takmer neexistuje. Kardináli a biskupi diskutujú o životnom prostredí, dvíhaní sa hladiny morí a najmä hovoria, že máme počúvať - ako politici s rovnakou lacnou rétorikou. Je zvláštne, že tento druh tém sa diskutuje na synode. To nie je srdcová misia našej Cirkvi, ani naša perspektíva. Chceme byť očividne relevantní na úkor našej identity. … Náš slovník obsahoval kedysi slová ako „naša Matka Cirkev“, „pekelný oheň“ a „cnosti“ - teraz je to o matke Zemi, amazonských požiaroch a ekológii.

A iná vec - misionári sú zrazu vykreslení ako imperialisti, ktorí nanútili svoje hodnoty domorodcom. Znamená to, že nikdy nechceli pre nich nič urobiť? Oni riskovali životy, aby hlásali Evanjelium. Koľko je tam mučeníkov! Išli do džungle, aby poslúchli Ježišov príkaz ísť do končín Zeme. Misionári si dobre uvedomovali fyzické potreby amazonských národov. Bojovali s chudobou, stavali nemocnice a školy. To vzbudilo zvedavosť ľudí, čo im chcú v skutočnosti povedať.

Misionári vedeli, že Boh nehovorí cez stromy, ako spomenuli niektorí na synode. Aj že obetovanie detí je strašná vec. Ukázali domorodcom cestu z temnoty a strachu a dali im sviatosti. Tvrdiť, že ich nezaujímalo blaho ľudí a boli hnaní imperialistickými motívmi je naozaj bizarné. To nemá nič do činenia s cítením s domorodcami. Stále jasnejšie sa ukazuje, že synoda sa zneužíva na presadenie skrytej agendy. Ide o celibát, ktorý je vraj nepochopiteľný pre domorodcov a dôvody, prečo zaviesť ženatých kňazov.

Zvláštne, viac ako tisíc rokov ľudia všetkých čias, rás a kultúr prijímali celibát, no amazonské národy nie sú schopné to pochopiť? Sú príliš hlúpe? Aký druh diskriminácie je toto? A samozrejme je tu aj snaha otvoriť kňazstvo ženám. Je to tak? A čo Japonsko, kde 250 rokov nebol kňaz? A po 250 rokoch bola vitalita japonských kresťanov stále úžasná. Katechéti robili vynikajúcu prácu! V skutočnosti to nie sú katolíci z Amazónie, čo to žiadajú, ale západní kardináli a biskupi.

Mimochodom, prečo títo predstierajú, že národy v Amazónii všetky žijú v džungli a uctievajú stromy? Veď 80 percent! domorodej populácie žije vo veľkých mestách ako vy a ja. Ak vaše srdce chce naozaj vyjsť v ústrety Amazónii, tak budete hovoriť pravdu - a síce, že je to Ježiš Kristus, ktorý ľudí spasí. To je dôvod prečo hlásate nesfalšované Evanjelium. Výzva k pokániu a prísľub odpustenia s tým spojený - či to nie je súhrn celej Biblie? Ale slovo „hriech“ nevyšlo z nijakých úst, ani odpustenie, ani milosť. Ba, hovorili o tom raz - o hriechu voči matke Zemi. Životné prostredie sa považuje za dôležitejšie. Táto synoda je najviac politicky korektným stretnutím všetkých čias. Stará sa vôbec ešte niekto naozaj o spásu duší?

Páter Alojz Gutheinz SJ, pôvodom z Tirolska, ktorý pôsobí 60 rokov v Ázii, upozornil na pretrvávajúce prenasledovanie kresťanov v Číne. „Dohoda medzi čínskou vládou a Vatikánom z r. 2018 síce viedla správnym smerom, no čínsky prezident Xi Jinping by žiaľ chcel teraz celú čínsku katolícku cirkev urobiť úplne nezávislou od všeobecnej Cirkvi. „Dohoda upravuje predovšetkým menovanie biskupov, ...

Medzitým, v severnej Sýrii utekajú kresťania pred tureckými oddielmi a ich spojeneckými milíciami, prichádzajú z Turecka správy, že kresťanská menšina sa modlí za víťazstvo tureckej armády. Viedenský politológ a expert na Blízky Východ Thomas Schmidinger píše v novinách „Standard“ z pondelka, že s Kurdami uteká zo sýrskeho pohraničia aj kresťanské obyvateľstvo. V nedeľu sa kurdské jednotky a civilisti stiahli napríklad z pohraničného mesta Ras al-Ain a s nimi ušli aj kresťania: sýrsko-pravoslávni, sýrsko-katolícki, asýrski aj arménski. A ušli i z mesta Tall Abyad.

Rozšírenie sýrskej pravoslávnej cirkvi v Sýrii

Aj v mestách Qamishli a Derik - v „bezpečnostnej zóne“ Turkov už kresťania majú zbalené kufre. Po tureckom bombardovaní opustili kresťania aj dediny pozdĺž tureckej hranice. Čo je veľmi tragické - sú to potomkovia Arménov, ktorí dokázali prežiť genocídu Turecka v r. Vojna ostatných rokov už veľmi zdecimovala arménske skupiny. No aj tak žijú dodnes v kurdskej autonómnej oblasti tisíce Arménov a tvoria tam uznávanú súčasť obyvateľstva.

Tragická podľa Schmidingera je aj nedávna história arménskeho spoločenstva v Tal Abyade. Keď IS dobyl mesto museli kresťania ujsť. Máloktorí zostali a tí museli platiť daň z hlavy jizya. Tamojší Kostol sv. kríža znesvätili a vypálili už v r. 2013. Po oslobodení mesta Kurdami z YPG - dnes súčasti Sýrskych demokratických síl SDF - kostol s pomocou Kurdov znova vybudovali. Mnohí ušlí Arméni sa potom vrátili. A teraz musí komunita opäť mesto opustiť! Tureckí dobyvatelia postavili do kostola zástavy PKK a urobili fotografie „na dôkaz“, že kostol znesvätila YPG.

Odkedy Turecko ovláda mesto, už tam znova nie je miesto pre kresťanov. V nedeľu sa asi 30 veriacich v Turecku uznaných kresťanských menšín muselo zhromaždiť v sýrsko-pravoslávnom kláštore Deyruzzafaran v blízkosti frontu na „modlitbu za tureckú vojenskú operáciu v Sýrii“! Kláštor leží neďaleko juhotureckého mesta Mardin pri hraniciach so Sýriou. Opát kláštora Saliba Özmen zdôraznil pred kamerami, modlitby kresťanských menšín v Turecku za „bojovníkov na severovýchode Sýrie“. Aj sýrsky pravoslávny biskup z Istanbulu, Yusuf Cetin, sa na videovom posolstve modlil za „úspech a blaho tureckých vojakov“.

tags: #mozem #poziadat #o #pozehnanie