Obec Svätý Peter, nachádzajúca sa v Nitrianskom kraji, okrese Komárno, má bohatú históriu siahajúcu až do stredoveku. Okrem toho, Svätý Peter, jeden z dvanástich apoštolov Ježiša Krista, zohráva kľúčovú úlohu v dejinách kresťanstva.
História Obce Svätý Peter
Obec Svätý Peter vznikla pri kostole sv. Petra, doloženom z r. 1332-1560. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1332. Obec sa spomína už pod svojím terajším názvom. Obec je doložená z r. 1332 ako Sanctus Petrus, neskôr Szvatý Peter (1773), Svätý Peter (1920), Dolný Peter (1961), maď. Szentpéter. Od svojho začiatku patrila do majetku Komárňanského hradu.
Počas tureckej nadvlády bola natoľko spustošená, že takmer zanikla. Podľa súpisu z roku 1576 tu bolo len deväť obývateľných domov. Po skončení tureckých nájazdov sa dedina postupne zaľudňovala. O jej rozvoj sa zaslúžila predovšetkým grófska rodina Zichyovcov, ktorá ju dostala do vlastníctva darovacou listinou v roku 1659. V r. 1720 ju od eráru vymenili Zichyovci, v r. 1763 časť obce zničilo zemetrasenie.
Miklós Zichy sa postaral aj o rekonštrukciu katolíckeho kostola, postaveného v roku 1730, ktorý o tridsať rokov neskôr, tak ako aj celú obec, poškodilo ničivé zemetrasenie. Pôsobenie Zichyovcov vo Svätom Petre dodnes pripomína budova kaštieľa i park so zákonom chráneným platanovým stromom, ktorý dala vysadiť grófka Margita s manželom pri príležitosti narodenia ich dcéry. Kaštieľ slúžil neskôr aj ako župný dom, v ktorom sa konali župné snemy.
V r. 1715 mala vinice a 50 domácností, v r. 1787 mala 223 domov a 1779 obyvateľov, v r. 1828 319 domov a 1869 obyvateľov. V 19. storočí tu pracovala pálenica, začiatkom 20. storočia tehelňa. V r. 1909 si tu založili úverné družstvo. Obyvatelia boli roľníci, ovocinári, hrnčiari. Po r. 1918 si obec zachovala poľnohospodársky charakter. V r. 1921 bola založená MO KSČ, ktorá viedla štrajky na miestnom veľkostatku. V r. 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Po r. 1945 odsunuli obyvateľov maďarskej národnosti a osadili tu repatriantov z Maďarska, Juhoslávie a Rumunska.
V r. 1953 bola k Hlohovcu pričlenená obec Svätý Peter, ktorá sa prvýkrát v písomných prameňoch spomína v 13. st. Ležala na sever od Hlohovca, na ľavom brehu Váhu. Písomné pramene do začiatku 17. st. sú pomerne skúpe na informácie o obci. Z r. 1297 je známa dohoda, podľa ktorej si vtedajší zemepáni Hlohovca Aba, syn Abov a Abrahám Rufus vymenili majetky. Táto dohoda je pre dejiny obce Sv. Peter dôležitá tým, že sa tu spomína kostol sv. Petra, ktorý bol zrejme vo Sv. Petri. V období feudalizmu obec patrila do hlohovského panstva ; jedným z prameňov, ktoré nás o tom informujú, je napr. darovacia listina z r. 1453, ktorou uhorský kráľ Ladislav V. daroval Mikulášovi Ujlakymu hrady a panstvá Hlohovec a Tematín - z nej sa dozvedáme o tom, že Sv. Peter bol súčasťou hlohovského panstva. Z r. 1461 existuje zmienka o tábore bratríkov pri Sv. Petri. Niekedy v 1. polovici 16. st. bol kastelánom na hlohovskom hrade istý Mikuláš zo Sv. Petra. Kanonická vizitácia z r. 1559 uvádza, že kostol sv. Trochu viac informácií o samotnej obci nám poskytuje urbár hlohovského panstva z r. 1617 - podľa neho bolo vtedy v obci 80 domov, existovali tu 2 mlyny, obyvatelia sa venovali prevažne poľnohospodárstvu a vinohradníctvu.
Z vizitácie Nitrianskej stolice z r. 1778-1779 sa dozvedáme , že v obci boli 2 mosty (jeden kamenný, druhý drevený), 3 mlyny; že obec mala vlastný cintorín a bola fíliou (dcérocirkvou) hlohovskej farnosti; že obyvatelia platili poplatky z obrábania miestnych polí, viníc a lúk a že sa podieľali i na oprave lokálnych ciest. O počte obyvateľov sme informovaní od 18. st. - napr. v r. 1787 žilo vo Sv. Petri 496 obyvateľov; po tomto dátume počet obyvateľov striedavo rástol i klesal, až sa nakoniec v r. Z 18. st. poznáme i pečať obce - je na nej zobrazený sv. Z obdobia napoleonských vojen zo začiatku 19. st. existuje z obce Sv. Peter zaujímavý doklad - je to nález cca 1550 medených mincí (3- a 6-grajciarov Františka II. z r. 1799 a 1800). Mince, ktoré boli objavené v r. 1995, boli uložené v hlinenej nádobe opletenej drôtom - ukryté boli pravdepodobne niekedy medzi rokmi 1803-1809. Keďže celková hodnota týchto mincí bola značne vysoká (150-160 zlatých), zdá sa pravdepodobné, že mince boli majetkom nejakého bohatšieho občana obce alebo mohli tvoriť súčasť nejakej vojenskej pokladnice z tej doby. Mimochodom, za sumu 150-160 zlatých by sa v tej dobe dali kúpiť napr. 2 voly alebo 2 kone, čo bol značne veľký majetok. Poklad mincí zo Sv. Petra je počtom kusov najväčší poklad 3- a 6-grajciarových mincí Františka II.
V r. 1813 postihlo obec nešťastie v podobe veľkej povodne, ktorá zničila mnoho domov a tiež kostol sv. Petra. V priebehu 19. st. si však obyvatelia obce postavili zvonicu, ktorá mnoho rokov patrila k výrazným dominantám obce. Žiaľ, dnes už neexistuje ani táto stavba - môžeme ju obdivovať už len na starých pohľadniciach a fotografiách. Ako bolo spomenuté už v úvode príspevku, samostatnou obcou bol Sv. Peter do r.
Svätý Peter Dnes
Obec Svätý Peter je dnes známa najmä ako región pestovania vínnej révy. Poloha obce je na pestovanie viniča mimoriadne vhodná. Tradícia pestovania vínnej révy, spracovania hrozna a výroba vína tu má viac ako storočnú históriu a dodnes vo veľkej miere ovplyvňuje život v obci. Najviac sa pestuje odroda Rizling vlašský. Každoročne sa tu organizujú súťaže vín a tradičný medzinárodný Vínny festival Rizlingu vlašského.
Podpora a Rozvoj Obce
Obec Svätý Peter plánuje pokračovanie realizácie projektu s názvom Občianska Poriadková Služba Svätý Peter, ktorý bol v obci realizovaný od 09/2019. Projekt súvisí s globálnym cieľom OP ĽZ, prioritnej osi 8. V rámci špecifického cieľa 8.1.1 Podpora obnovy po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a príprava zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva je pre túto výzvu oprávnený nasledovný typ aktivity: Poskytovanie individualizovanej podpory a asistenčných služieb s cieľom zmierniť socio-ekonomické dopady na osoby ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením, vrátane osôb z prostredia MRK.
Obec Svätý Peter má podľa Atlasu rómskych komunít (2019) 2743 obyvateľov, pričom k MRK prislúcha 1-10% obyvateľstva, čo tvorí reálne 215 obyvateľov. Plánovaný počet MOPS predstavuje 4 členov hliadky. Z MRK to budú minimálne 2 členovia. Hlavným cieľom projektu je prevencia a zmierňovanie sociálneho vylúčenia obyvateľov marginalizovanej rómskej komunity v obci Svätý Peter prostredníctvom občianskej poriadkovej hliadky a v spolupráci s pracovníkmi zo sociálneho poradenstva, pracovníkmi Obecnej polície Svätý Peter, Policajným zborom SR a obcou Svätý Peter. Špecifickým cieľom je zlepšovanie rizikového správania, ochrany vlastníckych práv a dodržiavanie pravidiel občianskeho spolunažívania, zníženie kriminality, záškoláctva, sociálnopatologických javov, zníženie chudoby prostredníctvom týchto hliadok.
| Údaj | Hodnota |
|---|---|
| Prvá písomná zmienka | 1332 |
| Počet obyvateľov (Atlas rómskych komunít 2019) | 2743 |
| Podiel MRK | 1-10% (cca 215 obyvateľov) |
| Hlavná oblasť | Pestovanie vínnej révy |
Svätý Peter: Apoštol a Jeho Význam
Dejiny svätého Petra s Davidom Suchetom (prvá časť) | Naša história
Svätý Peter, jeden z dvanástich apoštolov Ježiša Krista, zohráva kľúčovú úlohu v dejinách kresťanstva. Jeho život, služba a mučenícka smrť v Ríme formovali základy katolíckej cirkvi a dodnes inšpirujú milióny veriacich po celom svete.
Život a Povolanie
Jeho pôvodné meno bolo Šimon, ale podľa evanjelistov Ježiš mu dal prezývku Kéfa, po aramejsky Kefas, po grécky Πέτρα (v mužskom rode Πέτρος), čo znamená skala. Bol synom Jonáša a pochádzal z mestečka Betsaida, kde sa živil ako rybár. Keď sa ako mladý muž oženil, presťahoval sa aj s bratom Andrejom o niekoľko kilometrov ďalej do rybárskej dediny Kafarnaum na brehu Tiberiadského jazera. Tu sa jedného dňa stretol s potulným kazateľom menom Ježiš z Nazaretu, ktorý hľadal učeníkov ochotných nasledovať ho. Tento zaujímavý tridsaťročný chlapík ohlasujúci po celej Palestíne úplne iné náboženstvo než to, ktoré dovtedy Židia vyznávali, lákal nových nasledovníkov vábivým prísľubom: „Urobím z vás rybárov ľudí“. Bratia Šimon a Andrej, ďalej Jakub a Ján a niektorí iní sa rozhodli všetko zanechať a ísť za týmto mužom, ktorý o sebe vyhlasoval, že je Božím synom.
Nielen evanjelista Ján, ktorý v prvej kapitole svojho evanjelia opisuje prvé stretnutie Šimona-Petra s Ježišom, ale aj iné novozákonné texty ho predstavujú ako vedúcu osobu medzi dvanástimi apoštolmi. Už svojimi výnimočnými osobnostnými črtami ̶ fyzickou zdatnosťou a horlivosťou bol priam predurčený na túto vodcovskú funkciu. Takýto sa javí napríklad v scéne, keď učeníci uprostred Genezaretského jazera „zbadali Ježiša, ako kráča po mori a veľmi sa naľakali“ (Jn 6, 16-21).
Peter v Novom Zákone
Peter sa ocitá uprostred diania v osudovom momente veľkonočného týždňa; bol to práve on, kto vo chvíli, keď Ježiša zatýkali v Getsemanskej záhrade „vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho“ (Mt 26, 47-55; Lk 22,47-51; Jn 18,10, 11). No o niekoľko hodín nato, keď rímski vojaci obkľúčili aj jeho, aby ho zatkli, trikrát zopakuje, že tohto dovtedy velebeného Ježiša nepozná. V tej chvíli sa rozpamätal na to, ako mu Učiteľ predpovedal, že „kohút ešte nezaspieva a tri razy ho zaprie“ (porov. Jn 13, 38). Vo veľkonočnú nedeľu to bol zase on, ktorý spolu s apoštolom Jánom pribehli k hrobu, aby sa presvedčili, že je pravda to, čo im vyrozprávali ženy (porov. Jn 20, 1-9). Evanjelista Lukáš píše: „Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo” (Lk 24, 12). Apoštolom sa Ježiš zjavil potom: najprv Petrovi a potom Dvanástim (porov. 1 Kor 15, 5). Teda Peter, povolaný posilňovať vieru svojich bratov, vidí Zmŕtvychvstalého skôr ako oni a na základe jeho svedectva spoločenstvo zvolá: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi“ (Lk 24, 34; porov. KKC: 448, 641).
Týmto spôsobom Ježiš dal najavo, že Petrovi odpustil jeho predchádzajúce zlyhanie. No ešte väčšmi ho Ježiš vyznamenal, keď mu v prítomnosti ostatných apoštolov slávnostne povedal: “Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 18-19). Tieto Ježišove slová predstavujú prvotný základ, na ktorom spočíva dodnes katolícka cirkev. Zároveň nimi ustanovil Petra za jej viditeľnú hlavu a prvého pápeža. O zásadnom význame tohto výroku pre dejiny kresťanstva svedčí aj to, že v skrátenom alebo úplnom znení býva vytesaný na nespočetných podstavcoch, na ktorých sa týčia sochy tohto apoštola. Jeho latinská mutácia v kruhopise zdobí aj dolný okraj kupoly Baziliky svätého Petra: TU ES PETRUS ET SUPER HANC PETRAM AEDIFICABO ECCLESIAM MEAM ET TIBI DABO CLAVES REGNI CAELORUM (porov. Mt 16, 18-19).
Účinkovanie po Ježišovej smrti
Sväté Písmo nám o jeho ďalšom účinkovaní poskytuje iba kusé informácie. Vieme, že v predvečer Turíc vystupuje v mene všetkých v prvej kázni ̶ katechéze (porov. Sk 2, 14-39), ktorou otvoril cestu, aby sa evanjelium dostalo asi k iným národom. Na inom mieste sa dozvedáme, že rozkázal pokrstiť stotníka Kornélia bez toho, aby bol najskôr obrezaný podľa Mojžišovho predpisu (porov. Sk 10, 1-48). Keďže dovtedy mohli byť pokrstení iba obrezaní Židia, týmto rozhodnutím sa dvere do Cirkvi otvorili aj pohanom.
Výnimočné Petrovo postavenie medzi apoštolmi potvrdzujú aj slová apoštola Pavla v Liste Galaťanom, ktorými opisuje, ako po svojom obrátení počas cesty do Damasku nadviazal spojenie s vedením Cirkvi: “Potom… som sa vybral do Jeruzalema oboznámiť sa s Kefasom, a zdržal som sa u neho dva týždne. Iného z apoštolov som ani nevidel okrem Jakuba, Pánovho brata.” (Gal l,18n.) Tu získal základné informácie o kresťanstve a stal sa tak jeho najhorlivejším ohlasovateľom.
Zo Skutkov apoštolov vieme, že Peter bol určitý čas ústrednou postavou prvotnej jeruzalemskej Cirkvi, ktorej rozhodnutia riadil veľmi jednoducho, ale autoritatívne. Pred svojim odchodom z Jeruzalema poveril jej vedením svojho príbuzného apoštola Jakuba Mladšieho. Na prvom koncilovom zhromaždení, ktoré sa konalo okolo roku 50 v Jeruzaleme, dáva rozhodujúce smernice ohľadne prijímania pohanov do Cirkvi: jeho zásluhou sa vtedy prijalo dejinné rozhodnutie, že židovský Zákon (povinná obriezka) nie je záväzná pre kresťanov pochádzajúcich z nežidovského prostredia, čiže pre pohanokresťanov (porov. Sk 15; Gal 2, 1-14). Výsledkom bolo teda zrovnoprávnenie týchto kresťanov a židokresťanov.
Skutky apoštolov neuvádzajú presne, kam Peter odišiel z Jeruzalema, ale z niektorých nepriamych novozákonných odkazov na starokresťanských autorov (z listov sv. Pavla) sa dozvedáme, že pôsobil v Ponte, Galatii, Kapadócii, Bitýnii, Antiochii a v Korinte. Presný čas jeho príchodu do Ríma nie je síce známy, ale stalo sa to zrejme okolo roku 60 alebo 62. Svedectvá historikov sú v tomto ohľade dôveryhodné; opierajú sa o skutočnosť, že v Ríme existovala už v tomto čase početná kresťanská cirkev, ktorej jadro tvorili židovskí prisťahovalci z Východu. Vďaka tomto faktu sa Peter mohol stať hlavou nových stúpencov Kristovej náuky a mohol začať formovať život a štruktúru nového náboženského spoločenstva, aj keď v tomto období sa ešte výslovne neoznačoval ako rímsky biskup a už vonkoncom nie ako pápež.
Mučenícka smrť a hrob
Počas panovania cisára Nera, ktorý potreboval nájsť obetného baránka za požiar Ríma, sa viac vystupňovalo ich kruté prenasledovanie. Jedným z nich bol apoštol Peter. Ako hovorí tradícia, Peter bol na vlastnú žiadosť ukrižovaný dolu hlavou, pretože sa nepovažoval za hodného zomrieť rovnako ako jeho Majster. Rímske zákony dovoľovali, aby bol pochovaný na pohrebisku blízko miesta jeho popravy; učeníci uložili jeho pozostatky do hrobu nachádzajúcom sa tesne vedľa cesty tiahnucej sa medzi východným úpätím vatikánskeho pahorku a Nerónovým cirkusom. Až vďaka archeologickým výskumom, ktoré začali v centrálnej časti Baziliky svätého Petra už na jar roku 1939 a v päťdesiatych rokoch sa znova rozbehli z rozhodnutia pápaža Pia XII., sprístupnili pre najširšiu verejnosť najdôležitejší úsek podzemného pohrebiska. V zložitom bludisku hrobiek z rôznych období a s rôznym architektonickým stvárnením boli objavené vo výklenku tzv.
Symbolika kľúčov svätého Petra
Skrížené kľúče sv. Petra sú obrátené zubami von, nad nimi je pápežská tiara zo štátneho vatikánskeho znaku. Oba kľúče pripomínajú slová Evanjelia sv. Matúša (Mt 16,13-19):19 Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“
Dva kľúče - tradične predstavujú jedno zlato, jedno striebro - predstavujú dve ríše, dva rôzne svety. Zlatý kľúč symbolizuje nebeskú autoritu, božské povolanie odpustiť, učiť, odomknúť. Symbolizuje moc viazať a rozväzovať v nebi (duchovná, nebeská moc). Strieborný kľúč poukazuje na pozemskú autoritu, to znamená praktické riadenie ľudskej Cirkvi, plniacej Božie prikázania.
Tieto kľúče vyjadrujú, že Peter (a jeho nástupcovia - pápeži) má plnú moc učiť, riadiť a posväcovať v mene Krista. Sv. Peter takmer nikde nie je zobrazený bez týchto kľúčov, červenou stužkou spojené kľúče sú symbolom jednoty Neba i zeme. Dôležité je, že kľúče sa nemajú vnímať ako dar za „Petrove cnosti“, Sväté Písmo úprimne hovorí o všetkých Petrových chybách, zlyhaniach či chybách, vrátane katastrofálneho pokusu chodiť po vode.
Kľúče, ktoré boli dané sv. Petrovi nie sú odmenou za dokonalosť, ale sú servisnými nástrojmi pre niekoho, ktorý dobre pozná svoju slabosti, pády a nesmierne a nezaslúžené milosrdenstvo zo strany Krista. Kľúče v rukách sv. Petra nie sú kľúčmi, ktorých cieľom je strážiť, ale treba ich vnímať skôr pozvaním, odpustením a otváraním. Mentálny obraz sv. Petra vo Svätom Písme ako nebeského kľúčiara je tiež zaujímavý. Ukazuje na skutočnosť, že cesta do Neba nie je priamočiara, cesta do Neba je plná pochybení a hriechov.
Bazilika svätého Petra
Bazilika sv. Petra, chrám chrámov, veľkolepý a majestátny. Stojí na posvätnom mieste, kde bol apoštol Peter ukrižovaný a pochovaný. Najnavštevovanejšie turistické miesto vo Vatikáne dal postaviť pápež Sixtus IV. v rokoch 1473 - 1484. Pôvodne pápežova súkromná kaplnka vznikla podľa plánov Giovanniho de Dolciho a Baccia Pontelliho.
Fresky zobrazujúce výjavy zo Starého zákona, ale najmä Michelangelov Posledný súd pokrývajúci celú oltárnu stenu kaplnky, je považovaný za jeden z najveľkolepejších autorových umeleckých diel v dejinách maliarstva. Pod nádhernou Michalangelovou freskou sa od roku 1513 konajú pápežské voľby. Obdivuhodná výzdoba interiéru Baziliky sv. Petra patrí k ďalším úžasným Michelangelovym dielam so známou Pietou a Berniniho stolcom.
Hlavná loď s interiérovou časťou kupoly sa vznáša nad štyrmi arkádami, bronzovým baldachýnom a hlavným oltárom. Nad Hlavným oltárom, ktorý je umiestnený nad hrobom sv. Petra, sa vypína Berniniho baldachýn nesený štyrmi bronzovými točitými stĺpmi, kde slúži svätú omšu iba pápež. Sv. Bronzová socha sv. Petra od Arnolfa di Cambia pochádza z 13. storočia.
V krypte pod bazilikou tzv. Confessio, bohato ozdobenej intarzovaným mramorom, sa nachádza okrem hrobu svätého Petra viac ako sto hrobov pápežov, katolíckych panovníkov a niektorých ďalších významných osobností. Výstavba baziliky trvala takmer dve storočia, na ktorej sa podieľali Bramante, Raffael, Giuliano da Sangallo a samotný Michelangelo, ktorý navrhol aj kupolu chrámu, jednu z výrazných dominantných stavieb Ríma.
Nádherné maľby majstrov v kupole baziliky osvetľuje prenikajúce svetlo cez šestnásť veľkých okien. Umelecké diela zobrazujú pápežov pochovaných v chráme, obrazy panny Márie, Ježiša, sv. Jozefa a ďalších apoštolov. Katedra sv. Petra je z pozláteného bronzu. Umelecké dielo pochádza tiež od Berniniho.
V nikách pilierov sú umiestnené sochy: sv. Longinus od Berniniho, sv. Helena cisárovná od Andrea Bolgio, sv. Veronika od Francesca Mochiho a sv. Andrej od Francoisa Duguesnoya.