Serafim Sarovský, ruský mních a mystik, ktorému sa prisudzuje čestný titul duchovného učiteľa, sa narodil 19. júla 1759 v ruskom meste Kursk v rodine zbožných a bohatých rodičov Izidora a Agáty Mosninových. Pri krste dostal meno Prochor podľa svätého Prochora, jedného zo siedmych diakonov prvotnej Cirkvi.
Jeho otec Izidor bol čestný človek. V blízkosti Kurska vlastnil tehelne a budoval domy, rôzne budovy a chrámy. V roku 1762 v Kursku začal stavať chrám, avšak náhle zomrel a starostlivosť o dokončenie stavby chrámu sa preniesla na jeho manželku. Ako trojročný prežíva stratu svojho otca.
Jeho matka Agáta sa vyznačovala hlbokou zbožnosťou a konala dobré skutky. Keď žil jej manžel, ale aj po jeho smrti, pomáhala chudobným, hlavne sirotám. Agáta vychovávala svojho syna Prochora v kresťanskej zbožnosti a učila ho osobným príkladom. Odovzdala mu kresťanskú zbožnosť a lásku k liturgickému životu.
Už ako trojročný chlapec Prochor prežil udalosť, ktorá sa v jeho životnej histórií stala niečím neobvyklým. Počas stavby chrámu sa s matkou vybral na stavenisko, kde sa pošmykol a spadol z vysokej zvonice. Matka zdesená pribeha k nemu, no na jej prekvapenie sa mu nič nestalo. Matka v tom videla znamenie Božieho vyvolenia.
Neskôr, keď bol Prochor ešte veľmi mladý, vážne ochorel. Počas choroby vo sne videl Pannu Máriu, ktorá mu sľúbila, že príde a uzdraví ho. Onedlho sa okolo domu, kde býval malý Prochor so svojou matkou, konala procesia s ikonou Bohorodičky. Matka zobrala Prochora do náručia a priložila ho k ikone. Krátko nato sa Prochor uzdravil. Táto udalosť upevnila jeho vieru a lásku k Bohu a Bohorodičke.
Už sv. Serafim necháva formovať Božím slovom, ktoré sa učí naspamäť. Usilovne číta evanjelium, cez týždeň číta jednu kapitolu z Nového zákona, v piatok Skutky apoštolov, a v sobotu apoštolské listy. Tak sa snaží preniknúť Božím slovom.
Ako devätnásťročný vstúpil do Sarovského monastiera, aby začal žiť toto svoje mníšske povolanie. Tam dostal po 8 rokoch meno Serafim. Po 16 rokoch mníšskeho života prijíma pustovnícke povolanie a odchádza do lesa a začína tam žiť ďalších 16 rokov ako pustovník.
Dosiahni vnútorný pokoj a tisíce vôkol teba nájdu spásu - sv. Serafim zo Sarova
Jedného dňa sv. Serafima napadnú zbojníci. Prečo ho napadli a čo sa v skutočnosti stalo, pre nás asi zostane zahalené určitým tajomstvom. Sv. Serafim stráviť kľačiac na kameni, ktorý si priniesol do svojej pustovne. Počas troch rokov sv. Serafim neustále opakuje Ježišovu modlitbu. V rukách pozdvihnutých k modlitbe drží Serafim takzv. čotky alebo komboskíni.
Po 25 rokoch ešte raz vyšiel do sveta kvôli mystickému videniu, ktoré pripisoval Panne Márii. Čoskoro za ním začali prichádzať húfy ľudí, ktorí žiadali o radu, alebo aj takí, ktorí ho chceli nasledovať. Prichádzali často z veľkej diaľky. Mnohí chceli mať účasť na jeho duchovnom programe, do ktorého patrila kontemplatívna modlitba, mníšska prísnosť a tvrdá sebadisciplína. Každý deň ho navštevujú zástupy ľudí.
Svätý Serafim prežil v Sarovskej pustovni viac ako päťdesiat rokov. Bolo to miesto s hustými lesmi a plné divokej zveri, na ktoré prichádzalo spočiatku len veľmi málo ľudí, ako o tom svedčia staré povesti. Za ctihodným Serafimom do Sarovskej pustovne čoskoro začali prichádzať mnohí ľudia, pretože žiaru jeho svätého života nebolo možné schovať podľa slov Evanjelia: „Vy ste svetlo sveta.
Zomrel 2. januára 1833 vo svojej cele v Sarove počas modlitby pred ikonou Bohorodičky "Umilenie".
Pravoslávna cirkev si sv. Serafima Sarovského pripomína 2. januára. Pamiatka nájdenia jeho pozostatkov je 19. júla. Veriaci kresťania, ktorí sa chcú pokloniť svätým ostatkom ctihodného Serafima Sarovského, ale nemajú možnosť navštíviť Sarov, môžu vzdať úctu jeho svätým ostatkom a poprosiť ho o pomoc vo svojom trápení v pravoslávnom chráme svätého Serafima Sarovského v Bardejove, kde sa 31. júla každoročne koná celonočné bdenie pred sviatkom Prenesenia ostatkov ctihodného Serafima Sarovského divotvorcu, ktorý pripadá na 1. augusta. Posviacka chrámu svätého Serafima Sarovského v Bardejove sa uskutočnila 31. júla 2006 za účasti mnohých kňazov i veriacich.
Duchovné odkazy sv. Serafima Sarovského
Sv. Serafim Sarovský je cieľom kresťanského života a túži žiť intenzívnejšie v Duchu Svätom. Bol naplnený radosťou a nesmiernou láskou k Bohu i blížnym. Tvrdým zápasom dosiahol čistotu srdca a prostredníctvom modlitby sa priblížil k Bohu do takej miery, že Svätý Duch osvietil jeho myseľ nestvoreným Božím svetlom, aby bol schopný jasne chápať a celou dušou vnikať do významu Božích slov. Prichádzali za ním mnohí ľudia, ktorým pomáhal slovami, príkladom i modlitbou. Veľa chorých ľudí pri ňom nachádzalo uzdravenie. V Sarovskej pustovni prežil viac ako päťdesiat rokov a stal sa známym po celom svete, pretože žiaru jeho svätého života nebolo možné schovať.
Kniha Ctihodný Serafim Sarovský opisuje život jedného z najobľúbenejších ruských svätých, ktorý dokáže osloviť rôznych ľudí v každej dobe. Kniha obsahuje jeho životopis a tiež duchovné odkazy o nádeji, zachovaní pokoja duše, zbytočnej starosti, smútku, modlitbe, pokání, pôste...
Niektoré jeho myšlienky:
- „Modlitba, pôsty, skutky milosrdenstva, to sú samozrejme veľmi dobré skutky, ale slúžia len ako prostriedky, nie sú cieľom kresťanského života. Skutočným cieľom je získanie ducha svätého."
- "Treba sa snažiť zo všetkých síl zachovať duševný pokoj a neznepokojovať sa urážkami iných. Je preto potrebné všemožne sa snažiť zdržiavať hnevu a prostredníctvom pozornosti um a srdce ochraňovať pred neprístojnými pohybmi."
Ako zvíťaziť nad hnevom podľa sv. Serafima
Príklad takejto nehnevlivosti vidíme u Grigorija Divotvorcu, od ktorého si nejaká smilníčka pýtala na verejnom mieste mzdu, vraj za hriech, ktorý s ňou spáchal. No on sa na ňu ani trocha nenahneval a spokojne povedal svojmu priateľovi: “Daj jej rýchlo odmenu, koľko si pýta”. Žena, len čo vzala, nespravodlivú odmenu, bola napadnutá diablom. Svätý ho však modlitbou odohnal.
V tomto prípade môžeme si za vzor zobrať svätiteľa Spiridona Trimifuntského a prep. Efréma Sýrskeho. Prvý takto znášal urážku: keď na príkaz gréckeho cára vchádzal do paláca, niekto zo sluhov, ktorí a nachádzali v paláci pokladajúc ho za bedára, rozosmial sa nad ním, nepúšťal ho do dvora, ba dokonca ho ešte aj udrel do tváre: svätiteľ Spiridon, keďže nemal v svojom srdci zlobu, podľa slov Hospodina, mu nastavil aj druhé líce (Mt 5, 39).
Prepodobný Efrém, keď sa pôstil v púšti, bol pripravený o jedlo svojim žiakom takto: žiak, keď mu niesol jedlo, nechtiac rozbil nádobu.
Akým spôsobom možno zvíťaziť nad hnevom, možno vidieť zo života veľkého Paisija, ktorý prosil Hospodina Isusa Christa, Ktorý sa mu zjavil, aby ho oslobodil od hnevu. Ak človek trie veľkú núdzu vo veciach potrebných pre telo, ťažko mu je zvíťaziť nad skľúčenosťou. Pre zachovanie duševného pokoja sa taktiež treba vyhýbať odsudzovaniu iných.