Františkánsky kostol v Okoličnom: Tajomstvá stredovekej architektúry

Františkánsky kostol v Okoličnom je tak trochu záhadou. Svojou architektúrou by sa hodil oveľa viac do významného prosperujúceho mesta než do malého odľahlého mestečka, akým bolo Okoličné v neskorom stredoveku. Rozmermi aj kvalitou predstavuje úplný solitér medzi stredovekými sakrálnymi stavbami v regióne Liptova.

Bol jeho zakladateľom skutočne kráľ Matej Korvín? A kedy bol kláštor v Okoličnom vlastne založený? Postavili ho na mieste staršieho kostola? Týmto a ďalším otázkam sa budeme venovať v tomto článku.

Pohľad na kostol a kláštor v Okoličnom.

História a vznik kláštora

Pôvodne františkánsky kláštorný komplex začali stavať na brehu Váhu na mieste staršieho gotického kostola koncom 15. storočia (ako čas založenia sa uvádza rok 1476) a dokončili ho na začiatku 16. storočia. Pôvodne františkánsky kláštorný komplex postavili na brehu Váhu v rokoch 1476 - 1492 na mieste staršieho gotického kostolíka. Nie je úplne jasné, kto bol stavebníkom tohto reprezentatívneho objektu.

Kláštor františkánov-observantov v Okoličnom bol vybudovaný na brehu rieky Váh v posledných dvoch desaťročiach 15. storočia. Počas stredoveku bol najväčšou sakrálnou stavbou Liptovskej župy. Kláštorný kostol, len málo dotknutý neskoršími stavebnými úpravami, patrí k najkvalitnejším ukážkam neskorogotickej architektúry na Slovensku. O tom, kto kláštorný komplex v roku 1476 založil a financoval jeho výstavbu sa vedú polemiky, stavba však mala zrejme plniť najmä reprezentačnú funkciu pre liptovskú šľachtu. Jedna z hypotéz za zakladateľa považuje panovníka Mateja Korvína.

Výstavbu inicioval sám kráľ Matej Korvín, ktorý touto úlohou poveril svojho familiára Matúša Czeczeia, župana ôsmich stolíc na strednom a východnom Slovensku. Vďaka tomu tu mohlo vzniknúť aj reprezentatívny kláštorný kostol v podobe halového trojlodia s predĺženým presbytériom a veľkou severnou kaplnkou. Do stavby podľa všetkého zakomponovali aj časť/časti zo staršieho kostolíka.

Podľa uhorského znaku s letopočtom 1489 bol vtedy celý kostol dostavaný a najneskôr k tomuto dátumu tiež vysvätený. Budeme teda musieť predpokladať buď finančný podiel samotného kráľa Mateja Korvína, o čom by svedčili - pokiaľ sú pôv.- maľované znaky na víťaznom oblúku kostola.

Do úvahy by prichádzal i rod mocných uhorských magnátov Zápoľských, z ktorých pochádzal celý rad vysoko postavených kráľovských úradníkov. Nemožno však vylúčiť ani podiel ostrihomských arcibiskupov, na území ktorých sa okoličiansky kláštor nachádzal.

Staršia literatúra datovala výstavbu do rokov 1476 - 1492. Opierala sa o zmienku z listiny z roku 1477, že rok predtým boli položené základy "liptovského kláštora k úcte Panny Márie". Dendrochronologický výskum krovov však posúva dokončenie kostola až na začiatok 16. storočia.

Kráľ sa teda svoje donácie spojené so zámerom dedičstva a založením liptovského kniežacieho titulu pokúšal podporiť aj reprezentatívnymi prostriedkami na Liptove. Vybavovanie praktických úloh spojených so stavbou vykonával Czeczei. Zo svojej oddanosti dal postaviť kaplnku na severnej strane lode, pravdepodobne na funerálne ciele.

Ťažko povedať, kedy sa spojila Korvínova osobnosť so stavbou. Údaje o predstavách dedičstva Matejovho syna máme zväčša od 80 r. 15. stor. Od 2. pol. výstavby musíme už nepochybne počítať s rolou kniežaťa, práce vtedy jednoznačne prebiehali pod jeho menom a s využitím príjmov jeho tunajších majetkov.

Vznikol ale niekedy v období rokov 1430 - 1435 a od roku 1453 získal status farského chrámu. Jeho patrónmi boli Okoličániovci. Pri výstavbe kláštorného chrámu jeho časť využili, čo potvrdil v roku 2020 objav konzoly staršej klenby pri výskume súčasného presbytéria.

Architektonické prvky a zvláštnosti

Kláštorný kostol postavili ako halové trojlodie s predĺženým presbytériom a veľkou severnou kaplnkou. Z južnej strany sa k presbytériu pripája sakristia a veža. Kostol pozostáva z halového trojlodia s dĺžkou 25 metrov a priestranného presbytéria s dĺžkou 16,7 metra a polygonálnym zakončením. V apside sú umiestnené štyri gotické okná s troma poliami.

Hala je takmer rovnako vysoká ako svätyňa, na širšiu hlavnú a 2 užšie bočné lode ju rozdeľujú 3 páry pilierov. Osemhranné úzke piliere na štvorcovom podstavci nemajú hlavice, rebrá klenby sa priamo vydeľujú z ich driekov.

Východne orientovaný kostol pozostáva z užšej svätyne a trojlodia. Steny sú z lomového kameňa, kvádre sa použili len pri pilieroch, parapetoch a pri rámoch vstupných otvorov a okien.

Na južnej strane presbytéria stojí veža s prvkami staršej románskej architektúry (mendikantské rády nemali povolené stavať veže svojich kostolov na čelnej fasáde, ktorá mala pôsobiť skromne). Cez priestor podvežia sa vchádza do sakristie, ktorá tvorí prvú miestnosť východného krídla konventnej budovy.

Väčšina architektonických článkov kostola sa v 80. r. 15. stor. pokladala v uhorskom staviteľstve za úplné novinky: Oporné piliere s preliačeným ukončením, oblúkovito vytvorené okenné parapety, články bez nosíkov, výrazné pretínania na rohoch konzol a parapetov.

Na Slovensku dosť ojedinelé sú ozdobné, prevažne figurálne reliéfy pod strechou. Okrem ľudských hláv tu nájdeme napríklad aj ruku s troma ratolesťami či zviera (zrejme leva). Dopĺňa ich aj vyrytý letopočet 1490, datujúci túto časť stavby.

Trojlodie je zaklenuté hviezdicovou klenbou, ktorú podopiera šesť osemuholníkových pilierov. Presbytérium má hustú sieťovú klenbu dosadajúcu na malé konzoly s reliéfnou výzdobou (geometrické tvary, rastliny, tváre). Severná kaplnka je zaklenutá klenbou v podobe dvoch hviezdic, medzi ktorými je kosoštvorec.

Ku krovom nad jednotlivými priestormi kláštorného kostola v Okoličnom máme niekoľko presných dát z tzv. dendrochronologického výskumu. Stromy, ktoré sa použili na trámy či krovy nad loďou, boli sťaté najneskôr v rokoch 1489/1490, nad kaplnkou 1490/1491 a nad svätyňou až v roku 1499.

Pri kostoloch žobravých rádov na území historického Uhorska sa nachádzajú len štyri prípady trojlodia. Vysvetlením pre odklon od temer povinného jednoloďového riešenia môže byť panovnícka donácia (i v prípade budínskeho klariského kláštora), ale aj výrazné zahraničné štýlové spojitosti (ako sa predpokladá pri levočskom minoritskom kláštore - kat. 1. 3. 13).

Umelecká výzdoba a vybavenie

S chronológiou stavby potom úzko súvisí aj otázka jeho umeleckej výzdoby a vybavenia. Z čias prvotnej výzdoby kostola okolo r. 1490 teda pochádza asi iba monumentálny Krucifix, ktorý bol umiestnený vo víťaznom oblúku (dnes je súčasťou bočného barokového oltára).

Podobne ako v Spišskej Kapitule predstavoval i v Okoličnom zatvorený oltár pašiový cyklus, ktorý sa však výberom scén trochu odlišoval: napr. boli vynechané scény, v ktorých je Kristus bezprostredne konfrontovaný s predstaviteľmi duchovnej a štátnej moci, či už išlo o veľkňaza (Ananiáš) alebo o samotného vladára (Pilát) a prostredníctvom ktorých sa apelovalo na „spravodlivé a múdre“ rozhodovanie.

Zrejme preto sa na rozdiel od Spišskej Kapituly v Okoličnom objavujú výjavy ako Posledná večera, ale tiež Oplakávanie či Zmŕtvychvstanie Krista, preto mariánsky cyklus zakončuje Predstavenie Krista v chráme, na ktorom je malý Ježiš prezentovaný Simeonom v chráme na oltárnej menze ako Hospodinov Mesiáš.

Maliarsku časť retabula v Okoličnom dopĺňala sochárska výbava oltárnej skrine, z ktorej sa zachovali sochy 3 svätíc - sv. Barbory, sv. Kataríny (obidve františkánsky kláštor v Okoličnom) a sv. Margity (Vroclav, MN), predstavujúce zrejme jedny z najstarších prác Majstra Pavla z Levoče, ktorý sa s maliarmi umelecky čerpajúcimi z maliarskej dielne Oltára Korunovania P. Márie v Spišskej Kapitule často schádzal pri spoločných zákazkach.

Z drevených plastík sa zachovali tri - sv. Barbora, sv. Margita a sv. Katarína. Odborníci ich datujú do raného obdobia tvorby Majstra Pavla (1505 - 1510).

Krídla oltára niesli na čelnej, sviatočnej, strane štyri obrazy zo života Panny Márie, zadnú stranu zdobilo osem menších výjavov pašiového cyklu. Autorom týchto tabuľových malieb bol okrem Majstra z Okoličného aj Majster oltárov zo Smrečian. Štýlovo sú maľby príbuzné dielni pôsobiacej pri Spišskej Kapitule a tamojšiemu Oltáru Korunovania Panny Márie v Zápoľského kaplnke.

Z týchto tabuľových malieb sa dnes zachoval iba jeden z obrazov Panny Márie a päť z ôsmich výjavov Ježišovho umučenia. Nachádzajú sa vo viacerých múzeách i v súkromnom vlastníctve.

V roku 2017 boli (znovu)objavené nástenné maľby v strednej časti klenby trojlodia. Ich existenciu potvrdzovali staršie záznamy z 18. i 19. storočia.

Maľby v centrálnom poli hviezdicovej klenby hlavnej lode boli veľmi dobre zachované a odborníci ich datujú do 90. rokov 15. storočia. Majster alebo majstri tu zobrazili františkánske motívy, keď okrem Panny Márie s malým Ježiškom a Stigmatizácie sv. Františka tu nájdeme aj troch svätých členov rádu - sv. Bonaventuru a sv. Bernardína Sienského so sv. Ľudovítom z Toulouse.

Interiér kostola s barokovým oltárom.

Obdobie reformácie a neskoršie úpravy

Po dostavbe, začiatkom 16. storočia, dostal aj zodpovedajúce bohaté zariadenie, vrátane oltárov z dielne Majstra Pavla z Levoče. Patrónmi kláštora v tej dobe už bol rod Zápoľských.

Reformácia neobišla ani Okoličné a preto už v roku 1565 prešiel celý kláštor i s kostolom do rúk protestantov. Františkánski mnísi boli nútení odísť (v roku 1571) a vrátili sa sem až v roku 1697.

Reformáciou i stavovskými povstaniami poškodený objekt (utrpelo najmä vnútorné vybavenie kostola) prešiel v roku 1744 rozsiahlou obnovou už v barokovom slohu. Obnovený chrám bol po novom zasvätený sv. Petrovi z Alkantary.

V roku 1812 kláštor doplatil na svoju polohu pri Váhu a pri povodni, ktorá narobila veľké škody na značnej časti toku rieky, bol taktiež značne poškodený. Na obnovu chrámu bola dokonca vyhlásená celoštátna zbierka.

Ďalšia rekonštrukcia sa realizovala aj v rokoch 1903 - 04. Škody utrpel kostol aj počas bojov druhej svetovej vojny, k ich odstráneniu došlo až v roku 1952. V roku 1971 bol chrám vymaľovaný.

V auguste roku 1813 kláštor doplatil na svoju polohu pri Váhu a pri obrovskej povodni, ktorá narobila veľké škody na značnej časti toku rieky, bol taktiež značne poškodený. Voda podmyla kostol, narušila jeho statiku, čo viedlo dokonca k zrúteniu časti klenby trojlodia. Na obnovu chrámu bola dokonca vyhlásená celoštátna zbierka.

Povodeň v roku 1813 narušila statiku kostola, čo viedlo k zrúteniu veľkej časti klenby trojlodia a zanechalo aj veľkú trhlinu v priečelí kostola, ktorú opravili v roku 2022. Bilanciu škôd prináša archívny záznam: "Valiaca voda sa oprela o múry kostola a na severozápadnej strane podmyla steny. Prevalila sa voda do vnútra cez hlavnú bránu a odtiaľ do krypty, kde podvíhala rakvy Okolicsányiovcov. Kamennými doskami pokrytá podlaha sa prepadla. Severozápadná stena praskla v celej dĺžke. Vedľajšie budovy v dĺžke 21 siah, cca 30 metrov a v šírke 5 siah cca 7.5 metrov boli úplne zbúrané a odnesené vodou.

Súčasnosť a rekonštrukcie

Na jeseň roku 2011 sa ukončila niekoľkoročná kompletná rekonštrukcia jeho zastrešenia. V uplynulých rokoch sa realizovala rozsiahla pamiatková obnova, v rámci ktorej bola okrem iného znížená podlaha v lodi a severnej kaplnke na stredovekú úroveň a odkryté a reštaurované nástenné maľby na klenbe lode.

Naša spoločnosť od roku 2010 spolu so správcom farnosti p. Jozefom Tomagom v jednotlivých etapách , realizuje obnovu výnimočného významu kostola sv. Petra z Alkantary v Liptovskom Mikuláši - Okoličné . Spočíva v komplexnom reštaurovaní kostola do jeho prvotnej stredovekej podoby.

V kostole sa pôvodná autenticita stretne s modernizáciou , kde sa zakomponujú technológie , ktoré si sakrálne stavby vyžadujú . Práce začali na obnove pôvodného neskorogotického krovu z XV. st. Výmena poškodených častí krovu z červeného smreku ( XV. st.). V ďalšej fáze práce pokračovali odstránením 80cm materiálu po stáročia navrstvených na podlahe.

V súčasnosti rekonštrukcia pokračuje reštaurovaním interiéru kostola so zabudovaním moderných technológii vykurovania a osvetlenia. Súčasťou prác sú aj obnovy stredovekých malieb na klenbách interiéru kolektívom reštaurátorov vedených p. Mgr. art . Modernizácia interiéru spočíva v realizácii nových systémov elektroinštalácie , monitorovania objektu v rôznych úrovniach , vo vykurovaní , v iluminácií pribudne aj audio a video systém . Realizácia nových systémov 21.st.

V tomto čase je už zreštaurovaná samotná svätyňa kostola , ktorá slúži pre slávenie svätých omší . Výnimočnosť klenby sa ukázala na intaktne zachovanej výmaľbe kamenných rebier, ktoré prinášajú nečakanú pestrosť. Zrekonštruovaná svätyňa kostola ,unikátna maľba rebier klenby vo svätyni.

V rámci obnovy kostola bolo v časti interiéru vytvorené múzeum Mattyasovszkého. Múzejná expozícia je inštalovaná v starobylých priestoroch krížovej chodby (osobitá klenutá kláštorná chodba štvorcového pôdorysu) s jedinečnou atmosférou. Múzeum L. Mattyasovszkého sa nachádza v bývalom františkánskom komplexe v Okoličnom a je zároveň širšou súčasťou gotického Kostola sv. Petra z Alkantary. Múzeum je jedným zo zastavení Sákralnej cesty gotiky a baroka Liptova a strednej Moravy. Stála expozícia umeleckých artefaktov (rozdelená do štyroch na seba nadväzujúcich častí) je umiestnená v pôvodnej krížovej chodbe kláštora, do ktorej sa vchádza novoobjaveným gotickým portálom na južnej strane trojlodia. Gotický portál zároveň prezentuje prvotné farebné omietky kostola ako aj kamenárske značky.

Zaujímavosti a jedinečnosť kostola

Kláštorný komplex s kostolom vďaka svojej polohe na brehu Váhu ponúka v každom ročnom období malebný pohľad. Kostol je v regióne Liptov jedinečnou stavbou, značne odlišnou od tu prevládajúcej, pomerne jednoduchej sakrálnej architektúry z čias gotiky. Aj v rámci celého Slovenska patrí medzi najvýznamnejšie a najreprezentatívnejšie stavby neskorej gotiky. Navyše sa zachoval v prakticky pôvodnej podobe.

Halové trojlodie, pre františkánov ojedinelé, spolu s dlhým presbytériom pôsobí v interiéri vďaka pôvodným klenbám skutočne monumentálne. V stredovekom Uhorsku majú byť iba štyri prípady, keď chrám niektorého zo žobravých rádov bol riešený ako trojlodie.

Výstavbu kláštora s kostolom si objednal sám kráľ Matej Korvín, zrejme s úmyslom podporiť postavenie svojho syna Jána, pre ktorého vytvoril titul liptovské knieža. Dôkazom sú aj erby kráľa a kráľovnej na víťaznom oblúku.

Vďaka tomu sa na stavbe podieľali zruční majstri, ktorí použili viaceré, v Uhorsku v tej dobe, nové stavebné prvky, pochádzajúce z južného Nemecka. Ide napríklad o oporné piliere s preliačeným ukončením, články bez nosníkov či výrazné pretínania na rohoch konzol a parapetov.

Zo staršieho kostolíka zasväteného sv. Kozmovi a Damiánovi sa zachovalo presbytérium, premenené na sakristiu kláštorného kostola. Podľa niektorých odborníkov mohla byť jeho súčasťou aj veža kostola, keďže stojí veľmi netradične pri južnej stene súčasného presbytéria.

Kláštorný kostol sa zachoval v takmer pôvodnej neskorogotickej podobe s mnohými architektonickými detailmi - klenbami, kamennými kružbami v oknách či viacerými portálmi, pričom jeden z nich (južný vstup do lode z krížovej chodby kláštora) objavili len v nedávno.

Obnova strechy lode v roku 2010 ukázala, že sa v dobrom stave zachoval pôvodný neskorogotický krov z červeného smreka.

Tabuľka: Prehľad rekonštrukcií a úprav

tags: #okolicne #frantiskansky #kostol