Katechizmus Katolíckej Cirkvi: Vysvetlenie Prikázaní

Jedna rozprávka hovorí o tom, ako zlý čarodejník poslal raz do sveta svojich učňov, aby mu doniesli všetky najhoršie veci, ktoré tam nájdu. Učni sa vrátili a doniesli závisť, lakomstvo, pýchu, nenávisť, sebeckosť, pomstychtivosť, smilstvo a mnoho iných zlých vášní. Čarodejník zmiešal všetko dokopy a vykúzlil z tejto zmiešaniny najhorších ľudských vlastností krásne zrkadlo. Malo však jednu zvláštnu vlastnosť. Všetko sa v ňom odzrkadľovalo trošku inak. Dobré veci sa zmenšovali až na hranicu viditeľnosti a naopak, tie zlé sa zväčšovali do veľmi veľkej miery. Zlý čarodejník bol so svojou prácou spokojný. Prikázal učňom, aby zrkadlo vyniesli až ku hviezdam a potom ho z veľkej výšky pustili na zem. Keď zrkadlo dopadlo na zem, rozbilo sa na milióny ľahučkých, takmer neviditeľných čriepkov, ktoré začali víriť vo vzduchu. Každému človekovi, ktorému sa dostal čo i len najmenší čriepok do oka, zmenil sa pohľad na svet i na blížneho. Nedokázal už vidieť dobro okolo seba. Niet tu na zemi človeka bez hriechu. Pádom prarodičov Adama a Evy prišiel na svet hriech.

Desatoro Božích prikázaní je základným kódexom katolíckej viery. Tieto prikázania, obsiahnuté v Svätom písme, sú usmerneniami pre život každého katolíka, ktorý túži prežiť svoj pozemský život v harmónii s Bohom a so svojimi blížnymi. To, k čomu sa ľudstvo musí navrátiť, čo ho zbaví strachu z budúcnosti, daruje mu pokoj a bude pre neho zárukou ľudsky zdravého a dôstojného života je navrátenie sa k desatoru Božích prikázaní. Skúsime si ich nanovo bližšie priblížiť a oživiť, budeme sa Pána nanovo pýtať, prosiť a odprosovať ho, ďakovať mu.

Prikázania Katolíckej cirkvi sú základným pilierom duchovného života veriacich. Tieto prikázania nám pomáhajú žiť v súlade s Božou vôľou a rásť vo viere, nádeji a láske. Poďme sa spoločne pozrieť na význam a vysvetlenie niektorých z nich.

I. Prvé Prikázanie: Viera, Nádej a Láska

"Nebudeš mať iného Boha okrem mňa." (Ex 20,3)

Prvé prikázanie, ktoré Boh zjavil Izraelu, zdôrazňuje dôležitosť viery, nádeje a lásky. Jediný a pravý Boh zjavuje najprv svoju slávu Izraelovi. Toto prikázanie zdôraznil aj Pán Ježiš, keď ho na púšti pokúšal diabol. O človekovi je viazané na zjavenie sa Boha. Prvé prikázanie zahrňuje vieru, nádej a lásku. On je všemohúci, milostivý, ochotný a naklonený robiť dobre. bytosť stálu a nemennú, ktorá zostáva stále tá istá, verná a dokonale spravodlivá. Viera nachádza svoj prameň vo viere v Boha, ktorý nám zjavuje svoju lásku. Pavol hovorí o poslušnosti vo viere (Rim 1,5) ako o prvej povinnosti. neznalosť Boha“. Dobrovoľné pochybovanie o viere, t.j. nejasnosťou. Nevera, t.j. Odpad od viery, t.j.

Druhou zložkou prvého prikázania je nádej. Pán je totiž verný tomu, čo sľúbil - a jeho milosrdenstvu. Treťou zložkou prvého prikázania je láska. zahŕňuje výzvu a povinnosť odpovedať na Božiu lásku úprimnou láskou. Nenávisť voči Bohu sa rodí z pýchy. Božské čnosti viery, nádeje a lásky vytvárajú a oživujú mravné čnosti. a milosrdnú Lásku. Tabuľka znázorňuje tri Božské čnosti a ich význam:

II. Modloslužba a Svätokupectvo

Modloslužba spočíva v zbožštení toho, čo nie je z Boha. mnohobožstvo. Svätokupectvo (simonia) - kupovanie alebo predávanie duchovných prostriedkov. národmi.

III. Úcta k Svätým a Obrazom

ku spáse skrze vtelené slovo: medený had, archa Zmluvy a cherubovia. všetkých svätých. ktoré zakazuje modly. Veď úcta preukazovaná obrazu patrí tomu, koho obraz predstavuje. Kto uctieva obraz, uctieva v ňom osobu, ktorá je na ňom namaľovaná.

IV. Zachovávanie Sviatočných Dní

pre kresťanov katolíkov. treba zachovávať v celej Cirkvi ako prvopočiatočný prikázaný sviatok. svätého Jozefa, svätých apoštolov Petra a Pavla a napokon Všetkých svätých." V § 2. udalosti v jej živote. víťazstva nad nepriateľom a podobne. Tak je to aj v živote Cirkvi. z mŕtvych a tak dokázal svoje božstvo, že On je Mesiáš. Pánov /por. Ex 20, 8-10 a Dt 5, 12-15/. Ježiša a Panny Márie ako aj svätých, ktoré zvlášť zveľaďujú náš náboženský život. dni si zvlášť uvedomujeme dôležitosť príslušnej udalosti, ako napr. a na Turíce. Rovnako sviatok Zjavenia Pána čiže Troch kráľov. je sviatkom Eucharistie. vykupiteľského diela Ježiša Krista. Sviatky svätých sú sviatkami hrdinov kresťanskej viery. k Cirkvi, ku kresťanskému spoločenstvu a samozrejme aj ku svätým. za pokrstených, za kresťanov. nariadenia. Aktívna účasť na živote Cirkvi, t.j. tomuto príkazu zadosťučiní. v katolíckom obrade buď v sám sviatočný deň alebo večer predchádzajúceho dňa. účasť na eucharistickom slávení.

V. Svätá Omša

Kto pochopil význam a ciele sv. omše, ten nepotrebuje výklad. Svätá omša to nie je len ceremónia. a naštudované, preto ja nemusím počúvať čítania a homíliu, ten je na veľkom omyle. Cirkvi každý deň nám predkladá a vysvetľuje nové a nové časti svojho učenia. úžitok z ďalších častí svätej omše, účasť na liturgii slova je nevyhnutná. opätovne zasväcuje a obetuje Bohu. sa nechceli zúčastniť tohoto aktu? nás je to všetko len divadlo, kultúrna udalosť. a nehodnosti. Krásne to objasňujú modlitby kánonu, ako sa táto časť omše nazýva. v Eucharistii, keď ho prijímame.

V desiatich slovách, ktoré Boh adresoval ľudu na Sinaji, mu ukázal cestu k šťastnému životu. Pán Ježiš učil, že v prikázaniach ide o zákon lásky, k Bohu, k blížnemu a k sebe. Skutočným základom nášho života je láska. Bez nej nenaplníme žiadne prikázanie, lebo láska napĺňa prikázania životom. Preto nejde len o to, aby sme prikázania dodržiavali, ale ich aj meditovali. Tak môžeme spoznať, kto je Boh, kto som ja. Tak môžeme spoznať Božiu múdrosť v prikázaniach a cestu k pravému životu pre nás ľudí.

Základ a začiatok celej kresťanskej výchovy spočíva v tom, že otec a matka darujú svojim deťom prvé zážitky stretnutia s Bohom svojím bytím a konaním. Keďže kresťanská viera v plnom slova zmysle je slobodné rozhodnutie zrelého človeka povedať áno na Božiu výzvu, rodičia a vychovávatelia môžu vychovávať k schopnosti veriť. Pre dieťa je rozhodujúca láska rodičov k nemu a k sebe navzájom - ich vzájomné pochopenie, odpúšťanie, pomoc, podriaďovanie. V prostredí dobrého a láskyplného manželstva sa dieťa učí úcte k ľuďom a veciam, učí sa žasnúť nad nepochopiteľným tajomstvom, skrytým za všetkým dianím. Získava zmysel pre bratstvo a spoločenstvo, zmysel pre vzájomnú zodpovednosť, pre vďačné prijímanie a nezištné dávanie.

Prvé Božie prikázanie nám hovorí o postavení Boha. Katolícka viera nás učí, že Boh je len jeden, je Stvoriteľom a Pánom všetkého stvorenstva, a preto si zaslúži našu oddanosť a úctu. Druhé Božie prikázanie hovorí o úcte k Božiemu menu. Katolícka Tradícia nás učí, že Božie meno je sväté a má byť nami ľuďmi používané s veľkou úctou. Božie meno (ale aj mená svätých či meno Panny Márie) nesmú byť používané ako nadávka. Tretie Božie prikázanie hovorí o dôležitosti uctievania Boha. My, ľudia, si potrebujeme pre Boha vyhradiť čas, kedy by sme ho mohli nerušene vzývať. V katolíckej tradícii sme namiesto soboty, ktorá bola Bohu zasvätená v Starom zákone pred príchodom Ježiša Krista, zasvätili Bohu nedeľu ako deň Pánovho zmŕtvychvstania. Nedeľa je časom na svätú omšu, modlitbu, rodinu a oddych.

Deviate prikázanie varuje pred nezriadenou telesnou túžbou, alebo telesnou žiadostivosťou. Pán Boh si veľmi cení rodinu. Vzal si ju pod ochranu. Nechce, aby sa rozpadla a preto šieste prikázanie zdôrazňuje a rozširuje o toto deviate prikázanie. Veď manželstvo je najväčším a najkrajším projektom Boha pre človeka! Tu sa rodí nádherná ľudská láska, ktorej plodom sú deti. A preto Pán zasahuje preventívne, keď nám týmto prikázaním akoby povedal: „Ani nečistým pohľadom nekaz manželstvo! Rob so sebou niečo hneď na začiatku! Pamätaj, že už nečisté túžby sú hriešne! Buď statočný a ovládni žiadostivosť svojho tela!“

Manželstvo by malo byť pre kohokoľvek nedotknuteľné. Je preto treba vážiť si a ctiť cudzie manželstvo, šťastie manželských partnerov a šťastie detí. Zasahovanie do posvätného manželského zväzku cudzieho manželstva je veľkým a vážnym zlom a ide tu súčasne aj o porušenie ostatných prikázaní. Deviate prikázanie nám však pomáha chápať, že veci sa majú trochu inak. Aj na toto deviate prikázanie Deuteronómia dnes útočí zlý duch cez množstvo čriepkov zo zrkadla, ktoré neustále rozosieva. Cez takzvané „pikantné“ komédie, či filmy, ktoré sú útokom na základné normy mravnosti a morálnosti. Buďme preto ostražití a uchovávajme si svoje myšlienky čisté a neporušujme toto prikázanie.

Ako všetky prikázania, aj toto patrí k tým, ktoré nás vychovávajú k láske. Samotný Ježiš vysvetľuje: „Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie“ (Mt 15, 20). V oblasti čistoty učí, že „každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil v srdci“ (Mt 5, 29). Tieto slová sú pre nás významné, pretože z nich môžeme pochopiť pohnútky človeka v jeho konaní. Preto ženu možno „ukradnúť“ jej manželovi i jednoduchým pohľadom, ktorý však nie je čistý a prechádza k túžbe, vábeniu a samotnému súhlasu k činu. Aj keď žiadostivosť ešte sama o sebe nie je hriechom, inklinuje k hriechu a sama ho plodí, ak nie je podriadená rozumu osvietenému vierou a ak nemá pomoc - milosť. Ak zabudneme, že neexistuje žiadostivosť, ľahko môžeme banalizovať všetky vnútorné pnutia a považovať ich za prirodzené. Začneme tvrdiť, že nie je nič zlé na tom, nechať sa nimi viesť. Mnohí dokonca tvrdia, že nie je nič zlé nechať sa viesť prirodzeným pudom.

Štvrté Božie prikázanie nás učí, že máme voči našim rodičom prejavovať úctu a lásku. Naša viera hovorí, že rodičia majú veľkú zodpovednosť za výchovu detí a že deti im majú byť poslušné a vďačné za všetku starostlivosť. Piate Božie prikázanie zakazuje zabitie človeka a učí nás, že každý ľudský život je darom od Boha, ktorý jediný je zodpovedný za jeho stvorenie. Šieste Božie prikázanie hovorí o posvätnosti manželstva. Katolícka cirkev učí, že manželstvo je nerozlučiteľný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý ustanovil Boh. Toto prikázanie zakazuje rozvod. Siedme Božie prikázanie zakazuje krádež a vyzýva nás, aby sme boli spravodliví voči majetku druhých a nepoškodzovali ho. Katolícka viera nás učí, že majetok je dar od Boha a máme ho spravovať s múdrosťou a štedrosťou. Nemáme brať to, čo patrí iným. Ôsme Božie prikázanie hovorí o pravde a spravodlivosti. Katolícka viera nás učí, že by sme mali byť spravodliví vo všetkých našich slovách a činoch. Nemáme klamať ani nepravdivo svedčiť proti druhým ľuďom. Taktiež nemáme ohovárať a osočovať našich blížnych. Deviate Božie prikázanie upozorňuje na dôležitosť vernosti v manželskom vzťahu. Katolícka viera nás učí, že manželstvo je posvätným zväzkom, ktorý si vyžaduje úctu a nesmie byť narušený neverou. Desiate Božie prikázanie nás varuje pred chamtivosťou a závisťou. Katolícka viera nás učí, že by sme mali byť spokojní s tým, čo nám Boh dal, a nežiarliť na dary či talenty, ktoré nadelil iným ľuďom.

Desatoro Božích prikázaní je základnou a neoddeliteľnou súčasťou katolíckej viery. Tieto prikázania, dané Bohom, nám ponúkajú usmernenie pre správne konanie vo všetkých našich vzťahoch - s Bohom i blížnymi.

tags: #katechizmus #katolickej #cirkvi #prikazania