Púchov, mesto s bohatou históriou, sa v písomných záznamoch prvýkrát objavuje v roku 1243 v listine kráľa Belu IV. Bohaté archeologické nálezy dokladajú, že vznik Púchova treba hľadať už v dávnejšej minulosti a poloha Púchova je taká významná, že lokalita jednoducho nemohla byť neosídlená.
Žiaľ, z historických pamiatok sa zachovalo len veľmi málo. Medzi ďalšie pamiatky patrí katolícky kostol, katolícky kostol v Horných Kočkovciach, evanjelický kostol, baroková kaplnka Panny Márie na Komenského ulici, pomníky z hrobky Marczibányiovcov a dvojvežová kaplnka neďaleko železničnej stanice.
V roku 1650 strávil v Púchove šesť dní J. A. Komenský, ktorý prišiel opakovane za moravskými exulantmi. Medzi málo pôvodnými domami, ktoré prežili demoláciu mestského centra, sa zachovala aj stará evanjelická fara. Fara sa má po renovácii stať jednou z bášt púchovskej kultúry; mesto ju chce premeniť na múzeum.
Evanjelický kostol v Púchove
Evanjelický kostol v Púchove bol vybudovaný pre evanjelický zbor podľa návrhu staviteľa Michala Urbánka v rokoch 1864 - 1880. Kostol bol postavený v novogotickom štýle na mieste starého kostola v roku 1880. Nový kostol sa začal stavať tak, že obvodové múry sa stavali okolo starého tolerančného kostola, ktorý sa stále používal. Veža bola nadstavená na povodnej veži, ktorú si evanejlici pristavili k tolerančnému chrámu do výšky približne 15m. Jeho cena bola - zahrnúc všetky vykonané práce - 80000 zlatých.
Evanjelický kostol v Púchove
Neogotika alebo pseudogotika alebo novogotika je jedna z historizujúcich tendencií v umení 19. Storočia vychádzajúca z romantického obdivu k rytierskemu stredoveku a nadväzujúca, najmä v architektúre na tvaroslovie gotiky. Urbánkova architektúra je príkladným vyjadrením sebavedomia, ktoré evanjelici opätovne získali spolu s rovnoprávnosťou po vydaní protestantského patentu.
Púchovský kostol je murovaná, omietaná, voľne stojaca pseudoslohová chrámová trojloďová stavba obdĺžnikového pôdorysu s polygonálnou apsidou. Štvorboká hranolová veža je zasadená do vstupného priečelia. Fasáda chrámovej lode je nad podmurovkou z pieskovcových kvádrov vertikálne členená pilastrami zdobenými vpadlinami v tvare mníšky. V hornej časti je ozdobená korunnou profilovanou rímsou, pod ktorou je oblučikový vlys zdobený plastickými výrezmi v tvare lomeného oblúka.
Okná sú obdĺžnikové, gotizujúce, s polkruhovými záklenkami a rozetkami. V apside sú navyše ozdobené vitrážami. V priečelí od Moravskej ulice sa nachádza hlavný vstup do budovy, ktorý je zvýraznený dvojicou stĺpov po oboch stranách a dvoma fiálami. Kostol má jeden hlavný a tri bočné vstupy.
Interiér je bohato architektonicky riešený. Klenby hlavnej lode a presbytéria sú zdobené hviezdicami, klenby bočných lodí zdobia kríženia. Klenby sú opreté na šiestich zväzkových stĺpoch s hlavicami zdobenými rastlinným dekorom a štyroch polstĺpoch. Menšie sĺpy ešte nesú bočné pavlače s bohato zdobenými drevenými zábradliami. Steny sú členené pilastrami. Pôvodná pieskovcová dlažba bola neskôr nahradená umelým kameňom.
Zariadenie kostola je pôvodné. V presbytériu je umiestnená kazateľnica so strieškou, stôl Pána a dve bočné lavice. Všetko je zdobené rezbami s motívmi z gotiky.
Kostol prešiel počas svojej existencie viacerými opravami. Nikdy sa nepristúpilo k prestavbám, ktoré by ho slohovo narušili. Posledná velká oprava prebehla v roku 2009. Do rozsiahlej opravy fasád sa pustili pracovníci miestnej stavebnej firmy. Najväčším problémom tejto historickej stavby boli vlhnúce múry, ktoré vodu doslova nasávali. Dôsledkom boli vypadávajúce omietky i plesne. Tento problém vyriešilo dôsledné odizolovanie základov a nový systém odvodnenia stavby. Prebehli opravy vonkajších fasád, kde bolo potrebné opravovať i štukovú výzdobu. Najviac práce mali reštaurátori s vežou.
História oltára
V tomto roku si pripomíname 380. výročie nášho oltára. Jeho zhotovenie sa datuje k roku 1643. O jeho histórií sa dnes môžeme dozvedieť z viacerých zdrojov, ktoré o ňom pojednávajú. Veď sa jedná o jednu z najstarších pamiatok v našom meste. Niet pochýb, že oltár bol vyrobený pre potreby evanjelikov. Zhotovenie oltára pripisujeme moravským exulantom, ktorí sa usídlili po bitke na Bielej hore v Lednici. Bol určený do vtedajšieho púchovského kostola (dnešný rímsko-katolícky kostol). V tom čase bolo naše mesto takmer celé evanjelické.
Náboženské trenice a protireformácia však spôsobili to, že v roku 1709 bol oltár odstránený a zrejme presunutý do bočnej lode. Tu zotrval až do roku 1785, kedy si ho evanjelici vyžiadali od grófa Lyendel d´Aspremonta, keďže už v roku 1784 bol postavený z dreva a nepálenej tehly tolerančný evanjelický kostol (na Moravskej ulici). Oltár je vyrobený z lipového dreva v rokokovo-renesančnom slohu. Jeho vzhľad preto nekorešponduje s neogotickou architektúrou chrámu.
Ako uvádza zápis z kánonickej vizitácie z roku 1901: Oltár je ešte zo starého chrámu a dľa slohu nešikuje sa do nového chrámu - cirkev robí sbierku na nový. V zborom archíve sa nachádzajú náčrtky oltára v neogotickom štýle, o ktorom cirkev uvažovala. Pre predstavu - ako príklad takéhoto oltára môžeme uviesť oltár v kostole Dr. Martina Luthera vo Vrútkach, ktorý je postavený v rovnakom štýle ako púchovský. K výmene oltára však nikdy nedošlo. Úvahy o výmene pretrvávali aj v sedemdesiatych rokoch minulého storočia za farára Jána Zaťku, pretože oltár bol vo veľmi zlom technickom stave. Cirkev sa však aj tu rozhodla pre jeho zachovanie a teda aj nákladnú rekonštrukciu v hodnote 500.000Kčs.
Kostol Všetkých svätých
Pôvodne renesančný farský rímskokatolícky Kostol všetkých svätých zo 17. storočia bol postavený na základoch staršieho kostola z 13. storočia. Pôvodný kostol bol pristavaný k veži, ktorá tu už ako strážna stála. Svedčia o tom štyri strieľne nad klenbou veže pod pravým oknom. Tie sú síce zamurované, ale vidieť ich zvnútra kostola. Pôvodnú vežu nadstavili a prispôsobili na kostolnú. K nej pristavali chrámovú loď, ktorá mala charakter renesančnej lode s dvoma poľami s hrebienkovou krížovou klenbou. Dnes z pôvodného kostola stojí iba táto stará renesančná loď.
Od konca 16. storočia do roku 1671 mali kostol vo svojich rukách evanjelici. Do rúk rímskokatolíckej cirkvi sa vrátil iba na krátku dobu pretože na prelome 17. a 18.storočia ho opäť získali evanjelici. Rímskokatolícka cirkev ho opäť získala v roku 1710 a má ho vo svojich rukách až do súčasnosti. Počas veľkého požiaru v roku 1807 bola zničená strecha, veža kostola a zvony. Z pôvodnej stavby obnovenej po požiari ostala len veža a presbytérium vo funkcii bočnej kaplnky.
Kostol Všetkých svätých v Púchove
V 1.tretine 18.storočia bol kostol barokovo upravený. Dnes je pôvodná renesančná loď spojená s novou loďou. Prestavba prebehla v rokoch 1939-1940. Prebúral priečne starý kostol, z ktorého ostalo zachované sanktuárium a veža. Kostol bol posvätený 15.8.1940. Vonkajšia architektúra je moderná. Veža má barokovo-klasicistický charakter s názornými pilastrami a barokovú laternovú baňu. Kostol bol upravovaný v rokoch 2005 a 2006, kedy boli vymenené okná a dvere. V roku 2009 bola realizovaná generálna oprava veže.
Vnútorná architektúra hlavnej lode je veľmi reprezentatívna. Kostol je postavený v modernom bazilikálnom štýle, je trojloďový s dvomi bočnými kaplnkami v zadnej časti, ktoré vytvárajú s novým kostolom pôdorys kríža. V hlavnej lodi je dominantou mohutný oltár Svätého Kríža z mramoru, zlatého ónyxu, ktorý sa ťaží pri Leviciach. Nad oltárom sa vypína kríž v nadživotnej veľkosti so sochou ukrižovaného Krista od akademického sochára Júliusa Bártfaya. Z jeho rúk pochádzajú aj sochy Božského Srdca a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie z vzácneho kararského mramoru, ktoré boli na dvoch bočných oltároch, teraz sú nahradené inými sochami. Tieto sochy sú teraz umiestnené na farskom úrade.
Bočné oltáre sú zasvätené Božskému Srdcu a svätému Jozefovi. Z pôvodného zariadenia sa v kostole zachoval barokový obraz Všetkých svätých a barokový obraz patrónky mesta, svätej Margity, z 18.storočia. Z rovnakého obdobia pochádzajú aj plastiky dvoch rokokových anjelov a večné svetlo. Okná zdobia vitráže, ktoré sú dielom manželov Viery a Vincenta Hložníkovcov. V svätyni sú to vitráže predstavujúce svätého Andreja Svorada a Beňadika a nanebovstúpenie Pána. V starej časti kostola sú to vitráže svätého Cyrila a Metoda, zvestovanie Pána a zmŕtvychvstanie Pána.
Vo veži sú tri zvony. Na veľkom zvone je nápis: „Ku cti a chvále najsvätejšej trojici obetovali púchovskí farníci.“ Na strednom zvone je nápis: „Buď tichou pamiatkou preukrutnej války a hlasitým svedkom katolíckej lásky.“ Oba tieto zvony boli uliate v roku 1922 v Brne. Na malom zvone je nápis“ „Láska, jednota, pokoj.“ Tento zvon bol uliaty v roku 1974 v Halenkove. Pod vežou v lurdskej jaskyni sa nachádza veľmi cenná socha Sedembolestnej Panny Márie. Jej hodnotu vysoko vyzdvihli reštaurátori levočského oltára, bratia Kotrbovci, ktorí ju reštaurovali a určili aj jej datovanie do 17.storočia. Pôvodne bola polychromová, ale koncom 20.storočia bola neodborne premaľovaná.
Kostol stojí v Púchove na Námestí slobody.
História a stavebný vývoj
Pôvodne renesančný kostol postavený v 17. storočí na starších základoch. V barokovom slohu ho upravili začiatkom 18. storočia. V rokoch 1939 - 1940 zbúrali renesančnú loď a priečne postavili moderný bazilikálny sakrálny objekt podľa projektu významného architekta Milana Michala Harminca, pričom z pôvodnej stavby ponechali vežu a presbytérium vo funkcii bočnej kaplnky. Exteriér je moderný so štítovým vstupným priečelím. Veža je barokovo-klasicistická s nárožnými pilastrami a zastrešená laternovou baňou, ktorá dosadá na terčíkovu podstrešnú rímsu.
Veža predtým asi slúžila pre strážne účely a pravdepodobne bola ukazovateľom priechodu cez Váh (čiže majákom), ktorý popri nej tiekol. Má štyri strieľne nad klenbou pod pravým oknom, dnes viditeľné iba zvnútra. Hlavný oltár sv. Kríža s plastikami je z roku 1940 od Júliusa Bártfayho. Z pôvodného zariadenia ostal barokový voľný obraz Všetkých svätých (predtým situovaný na hlavnom oltári) z 18. storočia od P. B. Lustiga. Reštaurovaný bol v roku 1936 J. Pettesom. Voľný obraz sv. Margity je tiež barokový z 18. storočia.
Najstaršou pamiatkou je malá plastika Piety z druhej polovice 17. storočia. O založení farnosti a pôvode kostola v Púchove nie sú známe presné správy. Prvá historická správa o farnosti je v účtoch vyberačov pápežských desiatkov z prvej polovice 14. storočia. V rokoch 1332 - 1337 dvaja pápežskí vyslanci z Avignonu vyberali na ciele Svätej zeme z cirkevného majetku desiatu čiastku. Podľa účtov púchovský farár Ucta zaplatil 6 grošov, takže je zrejmé, že v tom čase bola v Púchove fara i kostol.
Pre nepokoje v Uhorsku v prvých desaťročiach 14. storočia nebola priaznivá situácia pre zakladanie nových cirkevnoprávnych celkov, preto asi kresťanská cirkevná obec v Púchove vznikla v posledných desaťročiach 13. storočia a vtedy bola zriadená i fara. Do jej založenia Púchov patril trenčianskej fare. Kostol bol pristavený k veži, ktorá už stála. Bola pôvodne postavená nad skalnatým brodom Váhu. Mala ho strážiť a súčasne mohla byť jeho ukazovateľom. Pôvodnú vežu potom nadstavili a prispôsobili na kostolnú.
V čase reformácie bol kostol viac ako 70 rokov v rukách protestantov a to až do roku 1671. Po rekatolizácii bol renesančný hlavný oltár odstránený a keď si evanjelici postavili nový kostol požiadali o jeho darovanie. V roku 1807 vypukol v Púchove veľký požiar, ktorý zničil budovu fary a v nej farský archív, kde zhoreli vzácne historické dokumenty. Vtedy zhorela aj strecha kostola, veža a zničili sa zvony.
Vnútorná architektúra hlavnej lode je veľmi reprezentatívna. Kostol je postavený v modernom bazilikálnom štýle, je trojloďový s dvomi bočnými kaplnkami v zadnej časti chrámu, ktoré vytvárajú s novým kostolom pôdorys kríža. V hlavnej lodi je dominantou mohutný oltár z mramoru - zlatého ónyxu, ktorý sa ťaží pri Leviciach. Nad oltárom sa vypína kríž v nadživotnej veľkosti so sochou ukrižovaného Krista od akademického sochára Tibora Bártfaya.
Z jeho rúk pochádzajú sochy Božského Srdca a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie zo vzácneho kararského mramoru, ktoré boli na bočných oltároch, teraz sú nahradené inými sochami a pôvodné sochy sú v súčasnosti umiestnené na farskom úrade. V kostole sa nachádzajú dva bočné oltáre Božského srdca a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.
Vo veži sú tri zvony: veľký, stredný a malý. Na veľkom zvone je nápis: „Ku cti a chvále najsvätejšej trojici obetovali Púchovskí farníci.“ Na strednom zvone je nápis: „Buď tichou pamiatkou preukrutnej války a hlasitým svedkom katolíckej lásky.“ Oba zvony boli uliate v roku 1922 v Brne. Na malom zvone je stručný nápis: „Láska, jednota, pokoj“. Zvon uliali v roku 1974 v Halenkove majstrom Tkadlecom.
Viaceré obnovy sakrálneho objektu zabezpečili jeho udržiavaný stav. V roku 2005 sa uskutočnila výmena všetkých okien. V roku 2006 výmena všetkých dverí. Najväčšie práce sa konali v roku 2009, kedy sa previedla generálna oprava veže, nakoľko bola silno narušená jej statika. Prebehla výmena poškodeného krovu veže a výmena krytiny (pôvodná šindľová krytina bola nahradená medeným plechom), následne výmeny všetkých poškodených stropov vo veži, čo znamenalo vyrezanie stropov, stiahnutie tiahlami, zhotovenie nových železobetónových vencov a následne zhotovenie nových stropov, zhotovenie novej zvonovej stolice, elektrifikácia a oprava zvonov, výmena všetkých okien vo veži a napokon kompletné prevedenie fasády veže ako i väčšej časti kostola a náter strechy celého kostola. V roku 2013 bol vymaľovaný interiér.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Slávnostná nedeľná svätá omša vo farskom kostole v Púchove (23. 8. 2020), venovaná oslave 80. výročia posvätenia Farského kostola všetkých Svätých, trvala od 10:00 hod. celkom hodinu a pol, ako hlavný celebrant a slávnostný kazateľ sa predstavil žilinský biskup J. E. Mons. Tomáš Galis. Omša bola zasvätená nielen histórii kostola, ale taktiež myšlienkam naplneného života veriacich a pripomenutiu dvojitého významu kostolov pre spoločnosť.
Po príchode žilinského biskupa Tomáša Galisa, púchovského farára - dekana Mgr. Stanislava Stolárika a ostatných duchovných členov, vystúpila s príhovorom primátorka mesta, Katarína Heneková, ktorá prijala pozvanie a odovzdala za Mesto Púchov kvetinový dar biskupovi Tomášovi Galisovi.
Žilinský biskup ďalej pokračoval historickým prehľadom výstavby kostola a vyzdvihol predovšetkým význam kostolov pre ľudí a bazálnu myšlienku kresťanstva - spoločenstvo, rodinu.
V závere slávnostnej omše prijali veriaci aj hostie a požehnanie. S poďakovaním vystúpil aj púchovský farár Stanislav Stolárik.
Evanjelický tolerančný chrám v Púchove
1. novembra 1786 bol posvätený evanjelický tolerančný chrám v Púchove. Ten si púchovskí evanjelici postavili po vydaní tolerančného patentu. O tomto chráme nemáme veľa informácií. Útržkovite sa o ňom dozvedáme z rôznych písomností a dobových správ. Jeho stavba podliehala pravidlám stavby tolerančných chrámov - z ktorých najznámejšie sú, že kostol nesmel mať vežu, vchod nesmel byť od ulice a pod.
Jediným záznamom o podobe tohto kostolíka je plán od staviteľa Urbánka (datovaný 18. 10. 1863), na ktorom zachytil pôdorys tohto kostola, ktorý sa mal obostavať múrmi nového - nášho účastného - chrámu. Veľkorysosť návrhu novej stavby bola ovplyvnená touto skutočnosťou, aby starý kostol mohol slúžiť svojmu účelu počas výstavby nového.
Významnejšia rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1851 za pôsobenia farára Rudolfa Okrutského, kedy sa ku kostolu pristavila i nová veža, hoci nie úplne podľa plánov. V rámci historického spracovania života Rudolfa Okrutského, vznikol aj triptych - trojica obrazov, zobrazujúca púchovský tolerančný chrám v troch podobách:
- tolerančný chrám okolo roku 1850: Charakterizovala ho pôvodná architektúra a zlý technický stav. Kostol nemal vežu, okná rozmiestnené podľa pôdorysu na Urbánkovom náčrte a dvere zo severnej strany. Pri kostole bola len drevená šibenička s jedným zvonom, ktorý bol však puknutý.
- tolerančný chrám po oprave 1851: ku kostolu sa pristavila veža, do ktorej sa zadovážili dva nové zvony. Múry kostola sa zvonku podopreli a podobne - podopretím - sa opravil aj interiér.
- začiatok výstavby nového kostola 1865: nový kostol sa začal stavať okolo pôvodného, aby sa tento mohol stále používať. V roku 1865 zomiera kňaz Rudolf Okrutský, v tom čase mohla vyzerať situácia práve tak, ako ju zobrazuje tretí obrázok.
Nový kostol, dokončil až v roku 1880 Ľudovít Ladislav Žambokréthy. Svedkami všetkých týchto udalostí je náš oltár z roku 1643, ktorý bol zhotovený pre evanjelikov do kostola (dnešného katolíckeho), kedy bol Púchov evanjelický. Po protireformácií bol premiestnený do bočnej lode, odkiaľ ho evanjelici získali do svojho tolerančného chrámu. Z tohto chrámu pochádza i kamenná krstiteľnica, ktorá sa nachádza v ľavej sakristií pod schodmi.
Veríme, že aj týmito ilustráciami sprítomníme kus histórie púchovských evanjelikov, ktorí v neľahkých časoch bojovali o svoje sebaurčenie.