Podľa pôvodného gréckeho textu Gabriel pozdraví Máriu: „Raduj sa!“ Tento pozdrav bol bežný vo vtedajšom svete, preniknutom helenistickou kultúrou. Starovekí Gréci a nimi ovplyvnené kultúry si pri pozdrave priali radosť. Lebo radosť dáva životu správnu chuť, najmä vtedy, keď život nadobúda trpkú príchuť. Naopak, bez radosti aj bezstarostný človek stráca chuť do života. K skutočnej svätosti patrí radosť.
Ďalej Gabriel ubezpečuje Pannu Máriu slovami: „Pán s tebou.“ To sú tiež dôležité slová pre každého z nás, najmä ak sa cítime opustení. Boh nie je viazaný na naše pocity; on je s nami, aj keď si to neuvedomujeme ani nepociťujeme. On je stále s nami. Nielen so zbožnými, ale aj s tými, čo ho zaznávajú a obracajú sa mu chrbtom. Hoci hriech nás od Boha vzďaľuje, jeho od nás nemôže vzdialiť ani odradiť, veď „kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť“ (Rim 5, 20).
Gabriel rozháňa Máriine obavy povzbudením: „Neboj sa!“ Vraj povzbudenia typu „Neboj(te) sa!“ či „Nemaj(te) strach!“ sa v Biblii nachádzajú 365-krát. Akoby na každý deň mal Boh pre nás jedno takéto povzbudenie, aby nám dodal odvahu vzchopiť sa a ísť ďalej. Veď „Boh nám nedal ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy“ (2 Tim 1, 7). Keď Panna Mária stála pod krížom, nebola to radostná chvíľa. Možno si vtedy spomenula na Gabrielove slová: „Neboj sa, Mária!“ Pán je s tebou aj v tejto ťažkej chvíli. Neboj sa, Mária… Bohu nič nie je nemožné. Boh nájde vždy riešenie. Bohu nič nie je nemožné.
Občas sme zoči-voči Božej vôli a jeho slovu zarazení, plní otázok, ale Boh vždy nájde odpoveď a vždy má aj riešenie - a to je dôvod k radosti, odvahe i dôvere. Je to skutočne dobrá, radostná zvesť. Môžete sa obzerať okolo seba, pozerať smerom do neba, nikde ho neuvidíte. Aj Gagarin, keď sa vrátil z vesmíru, tak vyhlásil, že Boh neexistuje, lebo ho vo vesmíre nikde nevidel. Ale to, že ho nevideli, neznamená, že neexistuje, že nie je s nami.
Ako sa dostať do Božej prítomnosti a počuť od Neho | Derek Prince
Archanjel Gabriel zvestuje Márii.
Boh túži po vzťahu s nami
Teda Boh chce byť s nami. Ale otázka je: chceme my byť s Ním? Chceme s Ním mať vzťah? Dal nám slobodnú vôľu, môžeme sa sami rozhodnúť, či chceme byť s Ním, či budeme pracovať na našom vzťahu s Ním, alebo ho odmietneme. Boh túži po tom, aby sme sa rozhodli byť s Ním. Túži, aby sme Ho hľadali, aby sme sa približovali k Nemu. Jakub, Ježišov brat, nám hovorí: Priblížte sa Bohu a priblíži sa vám. Teda Boh len nesedí a nečaká, čo urobíme, ale ide nám naproti ako milujúci otec, keď sa mu vracia jeho stratený syn domov.
Chcem každého z vás povzbudiť, aby ste sa už dnes rozhodli počítať s Bohom vo všetkom, čo robíte. Robte všetko s Ním, rozhodujte sa s Ním. Robte veci tak, ako keď ste si úplne istí, že Boh je s vami. Budete robiť zle známemu, ak si budete istí, že Boh je s vami? Budete podvádzať, ak si budete istí, že Boh je s vami? Ako budete robiť svoje povinnosti, ako sa budete baviť so svojimi kolegami, ak viete, že Boh je s vami a vidí to?
Príklady z Biblie
Povedal Abrahámovi, aby vyšiel z krajiny, v ktorej býval a šiel tam, kde mu ukáže. Abrahám ho poslúchol a išiel. V Starej zmluve sa píše o mnohých prorokoch, ktorí počuli Boží hlas a odovzdávali odkazy ľudu a kráľom. Ján vo svojom evanjeliu píše (1,18) Boha nikto nikdy nevidel; jednorodený Syn Boží, ktorý je v lone Otcovom, ten (Ho) známym učinil. To znamená, že Boh poslal na zem svojho syna - Ježiša, narodil sa ako dieťa, aby býval medzi nami, aby nám Ho predstavil, aby sme Ho mohli spoznať. Ježiš chodil po tejto zemi, chodil medzi ľuďmi, vyučoval ich o Božom kráľovstve, o svojom Otcovi, robil zázraky, liečil ľudí. Robil vždy len to, čo mu Otec - teda Boh- povedal. Ľudia ho túžili vidieť. Všade, kde prišiel, sa nahrnulo množstvo ľudí.
Ustavičná radosť v Pánovi
Advent je pre Cirkev obdobím radosti. Je to čas uvažovať nad slovami prorokov Starého zákona, ktorí oznamovali, že Boží Mesiáš príde, aby zachránil svoj ľud. Je to čas meditovať o Márii, premýšľať o tom, ako sa mohla radovať, keď celý jej svet sa obrátil hore nohami.
Nie vždy sa veci dejú tak, ako by sme chceli. Život má svoje bolestné stránky, či stojíme pred osobnými zápasmi, krvavými vojnami, rodinnými rozvratmi alebo násilnými činmi. Keď nám Pavol hovoril, aby sme sa radovali, nebolo to preto, lebo si myslel, že kresťanstvo znamená bezstarostný život. Samozrejme, Boh chce, aby sme sa radovali, keď sa sobášime alebo oslavujeme narodeniny. Chce, aby sme sa tešili, keď každý deň žijeme na jeho dobrom a nádhernom svete. Ale Pavol hovorí o stálej radosti v Pánovi, pretože Boh pre nás urobil veľké veci, pretože je stále s nami, pretože nás miluje - bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádzame. Nie za všetkých okolností sa dokážeme radovať, ale jednako by sme mali byť schopní ustavične sa radovať v Pánovi, pretože on je nemenný, stály a vždy je na našej strane.
Pavol si očividne myslel, že je pre nás možné udržovať si svoju vnútornú radosť bez ohľadu na to, aká situácia môže nastať. Sám Ježiš mal vnútornú radosť a rovnováhu po celý čas, či už bola jeho situácia príjemná alebo neznesiteľná - aj keď stál pred svojou vlastnou smrťou. To znamená, že všetci môžeme prijať príkaz „ustavične sa radujte“ ako svoju vlastnú zásadu - zásadu, ktorú Ježiš urobil možnou.
Ako si udržať radosť?
Ak si zvykneme pripomínať si Ježiša a jeho evanjelium - hoci aj kázaním sami sebe, ak je to potrebné -, pravdy našej viery budú mať stále väčší vplyv na naše rozpoloženie. To nie je iba vec presviedčania samého seba; je to sľub, že Duch Svätý prijme naše vyznania viery a zapíše ich hlbšie do nášho srdca. Preto je také dôležité, aby sme každý deň zaujímali svoje miesto v Kristovi.
Zaujať svoje miesto v Kristovi znamená vyznávať pravdy našej viery a veriť v ne podľa svojich najlepších schopností. Jedným jasným spôsobom, ako to môžeme robiť, je recitovať Nicejsko-carihradské vyznanie viery alebo Apoštolské vyznanie viery a hovoriť Pánovi, že veríme a prijímame všetko, čo Vyznanie vyhlasuje. V Novom zákone sú ďalšie, podobné pravdy a nie je ťažké uviesť do praxe slová, ktoré nám hovoria.
Napríklad Pavol napísal Kolosanom: „Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha“ (Kol 3, 1). Nie je náročné robiť to každý deň. Vyžaduje si to len vzhliadať na nebo a hovoriť: „Ježiš, ty si môj Pán. Ty si cesta k večnému životu. Zomrel si na kríži a keď si vstal, zobral si ma so sebou do neba. Pane, buď dnes ku mne milosrdný. Milujem ťa a chcem ťa dnes nasledovať.“ Verte alebo neverte, vyznávať pravdy ako táto nám pomôže. Vierou naplnené vyjadrenia ako toto rezonujú v našom srdci, spájajú sa s Božou milosťou a napĺňajú nás radosťou.
Pavol sa modlil aj za to, aby sa otvoril duchovný zrak Efezanov, aby mohli poznať bohatstvo slávy, ktoré sa nachádza v Ježišovi (Ef 1, 17 - 18). Ak sa budeme riadiť podľa týchto slov, môžeme každý deň zaujať svoje miesto hovoriac: „Ježiš, chcem ťa poznať. Príď a otvor oči môjho srdca. Ukáž mi seba a svoju nesmiernu moc. Pane, chcem ťa vidieť.”
Boh je vždy s nami
Bola to nepokojná noc. Pavol a Sílas ohlasovali evanjelium vo Filipách len krátky čas, keď sa dostali do ťažkostí kvôli niektorým pohanom v meste. Zázračný exorcizmus viedol k potýčke, potýčka k výtržnostiam - a výtržnosti až k uväzneniu oboch apoštolov. Bili ich, spútali a zatvorili do väzenia (Sk 16, 16 - 40). Zbičovali ich bez súdu - porušili právo, ktoré má každý rímsky občan - a vrhli ich o väzenia. Celú udalosť sprevádzalo bezprávie. Ako na to všetko Pavol a Sílas reagovali? Podľahli zúfalstvu? Prisahali pomstu útočníkom? Pýtali sa, či evanjelium, ktoré hlásajú, skutočne stojí za všetky tieto ťažkosti? Nie. Modlili sa a spievali chválospevy. Radovali sa. Zatiaľ čo ich telá krvácali a boleli ich, ich srdcia boli plné viery. Uprostred strašnej bolesti slobodne velebili Boha.
Tento zvyk zachovávať si vieru aj v ťažkých situáciách, ako bola táto, leží v pozadí Pavlových slov Solúnčanom: „Ustavične sa radujte“ (1 Sol 5, 16). Preto im povedal: „Pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás“ (5, 18). A to isté napísal aj Filipanom, keď bol v inom väzení: „Radujte sa v Pánovi.“ Vlastne im to povedal trikrát! (Flp 3, 1; 4, 4).
Mnohé pobrežné mestá majú maják - stavbu, ktorá osvetľuje bezpečnú cestu do prístavu. Keďže kapitán lode vidí maják, môže bezpečne priviesť loď do cieľa. Niekedy to znamená vyhnúť sa nebezpečenstvám, ako sú skaly, plytčiny či iné lode.
Svoj život môžeme prirovnať k lodi plaviacej sa vodami, ktorá hľadá bezpečný prístav. Potom je Ježiš a jeho učenie majákom. Je našou povinnosťou každý deň pozorne sledovať tento maják, i keby to znamenalo nevyhnutne prejsť cez zradné vody. Keď Mária videla svojho Syna zomierať na kríži, bolo to, akoby jej loď zastihla búrka. Keď Pavla a Sílasa zbili a vrhli do žalára, bolo to, akoby ich loď narazila na skaly. Keď sa Jozef dozvedel, že Mária je tehotná, jeho loď sa dostala do rozbúrených vôd a on mal pred sebou ťažkú plavbu.