Slávnosť Krista Kráľa je významným dňom v liturgickom kalendári Katolíckej cirkvi, ktorý uzatvára liturgický rok. Jej vznik a vývoj sú úzko späté s formovaním liturgických slávení a teologických dôrazov, ktoré sa v dejinách Cirkvi vyvíjali podľa potrieb veriacich i spoločnosti.
Aká je história sviatku Krista KRÁĽA?
Vitráž Krista Kráľa
Formovanie liturgických slávení
V Katolíckej cirkvi liturgické slávenia vznikali na základe aktuálnosti časov. Prví kresťania slávili najskôr liturgiu Veľkej noci - Eucharistiu podľa príkazu Ježiša Krista. Postupne si začali liturgicky pripomínať jednotlivé tajomstvá života Krista, a tak sa začali sláviť sviatky Zjavenia Pána a Vianoc, neskôr aj sviatky Panny Márie a svätých. S postupom času, ako boli nastolené otázky viery, bol zavedený sviatok Panny Márie Bohorodičky. Po vyhlásení dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie (1854) bol v Cirkvi zavedený sviatok s týmto titulom.
Ustanovenie sviatku Krista Kráľa
Vrcholom tohto vývoja bolo rozhodnutie pápeža Pia XI., ktorý v roku 1925 encyklikou Quas primas ustanovil sviatok Krista Kráľa ako odpoveď na rastúci sekularizmus a túžbu obnoviť Kristovu vládu v srdciach ľudí. Silný vplyv na vývoj liturgických slávení mali pápeži a koncily. V novodobých dejinách pápež Pius XI. prijal za svoje motto: „Pokoj Kristov v kráľovstve Kristovom“.
Svojim postojom sa usiloval dokázať, že Cirkev sa má aktívne podieľať na činnosti spoločnosti, nie sa od nej izolovať. V prvej encyklike Ubi arcano (1922) založil Katolícku akciu - viedla k úzkej spolupráci laikov s hierarchiou. Pius XI. 11. decembra 1925 vydal encykliku Quas primas pre patriarchov, arcibiskupov, biskupov a všetkých ostatných miestnych správcov, ktorí zdieľajú pokoj a príslušnosť k Apoštolskému stolcu, aby medzi ľudom zažiarila nádej na zaistený mier (pokoj) - nariadil všeobecne, že má byť slávený sviatok Krista Kráľa v poslednú nedeľu mesiaca októbra.
Freska Krista Kráľa
Dôvody pre zavedenie sviatku
V desiatej časti s názvom Sviatok Krista Kráľa je liekom proti súčasnému laicizmu je zrejmý hlavný dôvod Pia XI. pre ustanovenie sviatku Krista Kráľa: „Všade je rozosiate semeno nesvornosti a sú medzi národami vzplanuté plamene nenávisti a sporu, ktoré ešte veľmi zadržujú obnovu pokoja: je rozšírená bezuzdná žiadostivosť, ktorá sa nezriedka zakrýva rúškom všeobecného blaha a lásky k vlasti, a z toho vznikajú roztržky medzi občanmi a ona slepá a bezuzdná sebecká láska, ktorá nehľadá nič iné ako vlastný prospech a zisk, a podľa toho hodnotí všetko ostatné: je celkom rozvrátený rodinný pokoj zabúdaním na povinnosti a nedbanlivosťou; jednota a pevnosť rodiny je otrasená; a nakoniec ľudská spoločnosť je rozvrátená a rúti sa do záhuby. Sviatok Krista Kráľa, ktorý sa má odteraz sláviť každoročne, vzbudzuje v nás živú nádej, že sa ľudská spoločnosť šťastne vráti k najmilšiemu Spasiteľovi.“
Posolstvo encykliky Quas primas
Pius XI. pripomenul, že Kristus vládne nad rozumom, vôľou i srdcom človeka a jeho kráľovstvo je zakotvené v Písme aj v tradícii. Pripomenul tiež, že Kristus ako jediný prináša pravdu, vnútorné vedenie a lásku presahujúcu každé poznanie. Pápež zdôraznil potrebu verejného vyznania Kristovej vlády a uistenia, že národy i jednotlivci nachádzajú pokoj a stabilitu práve v jeho vedení. Encyklika zároveň ukazuje biblické a teologické korene Kristovej kráľovskej dôstojnosti a pripomína jeho moc zákonodarnú, sudcovskú i výkonnú.
Kristovo kráľovstvo, ako uvádza Pius XI., nie je politické, ale duchovné a univerzálne - zahŕňa všetkých ľudí a národy. Zasvätenie sa Kristovi Kráľovi má viesť k uzdraveniu spoločnosti, obnove vzťahov a upevneniu pokoja.
Kristus Kráľom nad všetkým
Podľa pápeža Pia XI. je zvykom nazývať Krista Kráľom pre najvyššiu dokonalosť, ktorou vyniká nad všetkými tvormi. Týmto spôsobom je:
- Kristus Kráľom nad rozumom človeka (lat. in mentibus hominum), pretože on je pravda sama a všetci ľudia musia od neho čerpať pravdu a poslušne ju prijímať.
- Kristus je Kráľom nad vôľou človeka (lat. in voluntatibus hominum), pretože Kristus svojím vnútorným vedením a vnuknutím podrobuje našu slobodnú vôľu svojej vôli, a tým nám dodáva nadšenie k najušľachtilejším úkonom.
- Kristus je Kráľom sŕdc pre svoju „lásku, ktorá presahuje každé poznanie“ (Ef 3, 19).
Je zrejmé, že kráľovské meno a kráľovská moc prináleží Kristovi ako človeku aj vo vlastnom slova zmysle.
Záver liturgického roka
Po liturgickej reforme bol sviatok Krista Kráľa presunutý na záver Cezročného obdobia, kde symbolicky pripomína Kristovu vládu „ktorá nebude mať konca“. Slávnosť pozýva veriacich uzatvoriť liturgický rok pohľadom na Krista ako Kráľa vesmíru a Pána dejín.
Slávnosť Krista Kráľa je zároveň Svetovým dňom mládeže. Tohtoročný 40. ročník nesie tému: „Aj vy ste mojimi svedkami, lebo ste so mnou“ (porov. Jn 15, 27).
Sviatok Krista Kráľa v kontexte Dobrej noviny
Počas dvoch víkendov sa stretávajú koledníci Dobrej noviny, aby boli požehnaní a vyslaní do farností hlásať radostnú zvesť. Biskupi povzbudzujú koledníkov, aby boli rukami a nohami Božieho Syna a prinášali radosť a pokoj do rodín. Deti prinášajú obetné dary, ktoré poputujú deťom zo sociálne znevýhodnených rodín.
Príklady slávenia sviatku Krista Kráľa
- V roku 2011 slovenskí jezuiti oslavovali v Trnave 450. výročie príchodu rehole na Slovensko, pričom za samotné jubileum sa považoval dátum 23.4.
- Šulekovčania si v októbri pripomenuli 90. výročie výstavby a vysvätenia Kostola Krista Kráľa v Šulekove.
- Spevácky zbor JUBILATE DEO pri Kostole narodenia Panny Márie v Tekovskej Breznici sa tradične zapájal pri slávnostiach I. sv. prijímania, birmovky, farských slávnostných svätých omší.
Spracované podľa príspevku: ThDr. PaedDr. Monika Slodičková, PhD.: Encyklika Pia XI. Quas primas (1925) o Kristovi Kráľovi podľa Mikuláša Russnáka. In: Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život. Trnava SSV, 2010, č.