Otázka, v ktorý deň zomrel Ježiš Kristus, je predmetom mnohých diskusií a teologických úvah. Ani evanjeliá nám nepodávajú presné časové určenie. Ba naopak, nachádzame rozpor medzi synoptickými evanjeliami (Mt, Mk, Lk) a Jánovým evanjeliom.
Piatok - Deň Ježišovej Smrti
Z údajov v evanjeliách je úplne evidentný údaj, že Ježiš zomrel v piatok - teda presnejšie v "deň pred sobotou", lebo Židia nemali názvy pre jednotlivé dni týždňa, len pre siedmy deň - sobotu. Piatok je nazvaný "prípravným dňom". Je to preto, že v sobotu Židia nesmeli pracovať, a tak jedlo a všetko, čo v ten deň potrebovali, si pripravovali deň vopred. Evanjeliá zhodne hovoria, že keď Ježiš zomrel, ponáhľali sa, aby ho stihli pochovať skôr, než začne sobota.

Ukrižovanie Ježiša Krista
15. Nisan - Deň Ježišovej Smrti Podľa Synoptikov
Synoptické evanjeliá hovoria o Poslednej večeri ako o židovskej veľkonočnej večeri, keď sa jedol baránok:
Synoptici označujú už tento deň ako "prvý deň nekvasených chlebov", čo nie je úplne presné, lebo tými dňami boli 15.-21. nisan. Avšak 14.nisana bola povinnosť odstrániť z domov všetko kvasené, a tak v ľudovej terminológii už aj tento deň počítali k dňom nekvasených chlebov. Keďže Ježiš bol v noci po večeri zajatý, hneď aj odsúdený, a na druhý deň ukrižovaný, tak z toho vyplýva, že zomrel 15. nisana, v deň Paschy.
V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ On povedal: „Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. Veľkonočný baránok sa zabíjal 14.nisana pred večerom.
14. Nisan - Deň Ježišovej Smrti Podľa Jánovho Evanjelia
Problém nám spôsobuje Evanjelium sv. Jána. Podľa Jánovho evanjelia to teda vyznieva tak, že Ježiš zomrel 14. nisana, keď sa Židia ešte len chystali jesť veľkonočného baránka, a že Pascha (15. nisan) pripadla na sobotu. Tak to vyznieva aj z ďalšieho textu: "Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok." Aj synoptické evanjeliá majú jeden náznak, že deň Ježišovej smrti nebol pre Židov sviatok: "Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom." Šimon sa vracal z poľa, čiže bol pracovať - a to by vo sviatočný deň Paschy nesmel.
Ako Vyriešiť Tento Rozpor?
Odborníci vytvárajú rôzne teórie, hľadajú rôzne vysvetlenia, ako zladiť rozpor medzi Jánom a synoptikmi. Jedna teória predpokladá, že Ježiš s učeníkmi jedol veľkonočného baránka už deň vopred, lebo vedel, že v riadnom čase ho už jesť nebude môcť. Ale to by sa učeníci divili, a o tom niet ani zmienky. Iné teórie sú ešte krkolomnejšie, a voči každej sa dajú položiť protiargumenty.
Najviac sa mi zdá prijateľné vysvetlenie použitím rozdielnych kalendárov. Židia totiž používali viacero rozdielnych kalendárov.
Rozdielne Kalendáre Farizejov a Saducejov
V židovskom národe fungovalo niekoľko politicko-náboženkých skupín, z nich najvýznamnejšími boli farizeji a saduceji. Z náboženských predpisov zachovávali len to, čo bolo nutné, a tak je celkom možné, že ak mala pripadnúť Pascha na deň pred sobotou, hľadali spôsob, ako si to zjednodušiť.
Pri systéme ich kalendára to nemusel byť až taký problém. Stačilo začať rátať mesiac o jeden deň neskôr, a svätenie Paschy sa zrazu krylo so svätením soboty.
V takomto prípade by synoptické evanjeliá opisovali situáciu, keď Ježiš s učeníkmi, rovnako ako farizeji a mnohí ďalší zbožní Židia, dodržali riadny termín slávenia Paschy, kým Jánovo evanjelium sleduje sviatky, ako ich svätili veľkňazi a saduceji. To by vysvetľovalo aj konanie Šimona z Cyrény, ktorý bol v ten deň na poli. Ako Žid, pochádzajúci z helénskeho prostredia, sa riadil svätením sviatkov podľa saducejov. Keďže išiel z poľa, bol v pracovnom oblečení. A tak bol pre vojakov vhodným adeptom, aby niesol Ježišovi kríž. V zástupe, ktorý Ježiša na krížovej ceste sledoval, bolo síce určite mnoho mužov. Keby však vojaci niekoho z nich nútili niesť kríž - čiže pracovať, a on by považoval ten deň za sviatočný, riskovali by aj prípadnú vzburu. Ale u muža, ktorý išiel z poľa, toto nebezpečenstvo nehrozilo.
Teória o rozdielnom termíne svätenia Paschy farizejmi a saducejmi nemá síce priamy dôkaz, ale nepriame sa nájdu.
Prečo však evanjelista Ján píše odlišne, aký mal dôvod?Jánov motív treba hľadať v obsahu jeho správy. Jeho cieľom nie je podať historický záznam udalostí, ale "vydať svedectvo" (Jn 21,24), "aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš" (Jn 20,31).
A tak aj v správe o Ježišovom umučení je pre Jána dôležitá okolnosť, že Ježiš - skutočný "Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta" (Jn 1,29) bol zabitý presne v tom čase, keď Židia zabíjali veľkonočného baránka. A že Ježiš je tým skutočným Baránkom, pre nás zabitým, Ján hneď aj potvrdzuje udalosťou, kde na Ježiša aplikuje predpisy, týkajúce sa veľkonočného baránka: "No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali ... Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: Kosť mu nebude zlomená."
Rok Ježišovej Smrti
Na základe toho vieme len veľmi približne odhadnúť rok Ježišovej smrti: mohlo to byť okolo roku 27 nl. To súhlasí i s pôsobením Pontia Piláta v Judei, pretože jeho funkčné obdobie sa udáva na roky 26-36 nl. Ďalšie dve osobnosti, ktoré Ježiša súdili, svojou činnosťou tiež pokrývajú celé toto obdobie: Kajfáš bol veľkňazom do r.36 alebo 37 a Herodes Antipas tetrarchom až do r.39.
Keď však vieme, že Ježiš zomrel 14. alebo 15. nisana, nemôžeme vypočítať, v ktorom roku tohto obdobia pripadol niektorý z týchto dátumov na piatok?Tejto myšlienky sa už chytili viacerí. A prišli i s výpočtami: napr. v roku 30 by to mal byť piatok 7. apríla, v r.31 piatok 27. apríla, či v r.33 piatok 3. apríla.
Avšak takéto výpočty sú značne neisté. Presné prepočty medzi rôznymi kalendármi sú veľmi zložité. V prípade židovského kalendára je to však o to komplikovanejšie, že sa dá počítať len s matematicky presným kalendárom, kde sa pravidelne striedajú 29-dňové a 30-dňové mesiace, a kde každý tretí rok je "priestupný" - trinásťmesačný.
| Rok | Dátum (odhad) |
|---|---|
| 30 nl | 7. apríl |
| 31 nl | 27. apríl |
| 33 nl | 3. apríl |
Danielovo Proroctvo
V súvislosti s dátumom Ježišovej smrti je zaujímavé Danielovo proroctvo, aj keď, samozrejme, ono nám presný dátum jeho umučenia neprezradí.
Izraelský národ a mesto Jeruzalem teda podľa proroctva dostáva 70 týždňov. Už staroveké výklady chápali tento čas v zmysle "ročných týždňov", čiže 1 týždeň = 7 rokov. Takto 70 týždňov = 490 rokov. Proroctvo hovorí o rozkaze znova postaviť Jeruzalem. Takýto dekrét vydal v r.538 pnl. perzský kráľ Kýros, keď dovolil vrátiť sa Židom z babylonského zajatia do Jeruzalema a obnoviť chrám.
Prví prisťahovalci z Babylona totiž neboli schopní znovu postaviť chrám, mali čo robiť, aby v spustošenej krajine prežili, vystavení nepriateľským útokom okolitých národov.
S obnovou chrámu Jeruzalemčania začali až na základe dekrétu kráľa Dária I. r.520 pnl. Ďalšie dva dekréty vydal kráľ Artaxerxes I., ktoré znamenali návrat ďalších veľkých skupín Izraelitov. V roku 458 pnl. to bolo pod vedením kňaza Exdráša a v r. 445 pnl. pod vedením miestodržiteľa Nehemiáša.Rok 520 pnl. (+483) nás vedie k roku 37 pnl., čo je tiež veľmi skoro.Rok 445 pnl. (+483 / rok 0 neexistuje) nás vedie k roku 39 nl., čo už je zase veľmi neskoro.Ale prvý Artaxerxov dekrét z roku 458 pnl. (+483) nás vedie k roku 26 nl., čo je dátum, ktorý síce neznamená presný rok Ježišovej smrti, ale v symbolike proroctva naozaj poukazuje na obdobie Ježišovho verejného účinkovania.

Prorok Daniel