Slovenský Grob, obec v okrese Pezinok, Bratislavský kraj, je známa svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1214. Počas svojej histórie mala obec viacero pomenovaní: Gruob (1550), Nowa az Grwab (1552), Slovenský Veisgrob (1773). V 16. storočí patrila panstvu Pezinok a v 18. storočí ju Pálfiovci predali jezuitskému kolégiu v Trnave. Obec je v súčasnosti známa chovom a predajom husí a kačíc a usporadúvaním husacích hodov. K husacine sa podávajú lokše, burčiak a malokarpatské vína. V Slovenskom Grobe sa narodil spisovateľ Boleslav Bratislavský, vlastným menom Vincent Navara (28. 9. 1894, Sovenský Grob - 25. 10. 1975, Bratislava). K jeho najznámejším dielam patrí dvojzväzkové dielo Slovenské rapsódie, v ktorom približuje tragické osudy vojakov 1. svetovej vojny.
Medzi stavebné pamiatky obce patria rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1617, vysvätený v roku 1639, a kaplnky Sedembolestnej Panny Márie z roku 1759 a svätej Anny z roku 1790. Pred kostolom sa nachádza pomník obetiam 1. svetovej vojny a kríž z roku 1868.
Zaujímavý je aj príbeh erbu Slovenského Grobu. Tvorí ho zlatá ženská postava s korunou na hlave, ktorá v ruke drží mužskú hlavu. Mnohí si myslia, že je to princezná Salome s hlavou Jána Krstiteľa. No podľa všetkého to tak nie je. „Skôr ide o starozákonnú vdovu Juditu s hlavou veliteľa Nabuchodonozorovho vojska Holoferna.“ Vojsko totiž obliehalo Betuliu a chcelo ju vyplieniť. Judita však v spánku odťala Holofernovi hlavu, a tak zachránila svoj ľud.
Erb obce Slovenský Grob
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa
Kostol sv. Jána Krstiteľa je najstaršou stavbou v obci a bol postavený v roku 1617, vysvätený v roku 1639. Je zasvätený narodeniu sv. Jána Krstiteľa, patróna obce. Farský kostol je zasvätený Narodeniu sv. Jána Krstiteľa. „Uctievame si nášho patróna slávnostnou svätou omšou. Vtedy máme také malé hody,“ objasňujú farníci. „Na svätú omšu si voláme slávnostného kazateľa. Už sme tu mali niektorých biskupov. Naposledy nám kázal otec biskup František Rábek,“ hovorí farár. V procesii od kostola nesú cez dedinu na pútnické miesto sochu Panny Márie. Tú dostali zo zaniknutého Kostola sv.
Kostol sv. Jána Krstiteľa
V rím.kat. kostole sv. Jána Krstiteľa sú 3 zvony. Veľký má nápis: “Ku cti sv. Jána Krstiteľa z Láskavej obety farníkov Slovenský Grob 1926. Sleto od Richarda Herolda v Chomutove.” Je tu taktiež reliéf sv. Jána Krstiteľa. Na strednom zvone je nápis: Sv. Mikulášu biskupe oroduj za nás. “Uléto u Richarda Herolda v Chomútove. Z láskavej obety farníkov Slovenský Grob 1926.” Na malom zvone je zasa nápis: “Sléto od Richarda Herolda v Chomutove. Ku cti sv. Jozefa dali mňa uliať Jozef Škríp a jeho manželka Alžbeta rod. Šefčík aj s familiou 1922”.
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1790 sa nachádza na tichom okraji obce, obklopená radom stromov. Povráva sa, že istý grobský gazda v týchto miestach vyoral sochu Sedembolestnej Panny Márie. Vo veži kaplnky Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza jeden zvon. Je na ňom nápis: "A.1750 Fusam 1723 Incendio Solutam Refvid Me. /Tyr./ Navie Carolum Filigrader. Sue Parocho Michale Hajósi Expensis Egere Tóth Grabiensis." V preklade: "Uliali ma v roku 1723 v dôsledku požiaru v roku 1750 som sa roztopil, prelial ma Karol Filgrader v čase keď farárom bol Michal Hajösi z peňazí obetabej obce Slovenský Grob :" Na zvone je reliéf sv. Kríža.
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
Keď bol v roku 1824 zbúraný Kostol sv. Jozefa v zaniknutej obci Sumberg, jeho interiér bol odovzdaný sčasti do Slovenského Grobu. Do pútnickej kaplnky v Slovenskom Grobe bola odovzdaná za zázračných okolností socha Panny Márie. Najprv ju tam chceli odviezť koňmi, ale tie zostali stáť na mieste. Potom záprah prepriahli a zapriahli doň voly.
Pútnické miesto s Kaplnkou Sedembolestnej Panny Márie vzniklo na mieste bývalej pradediny. Na tomto mieste kedysi stála pradedina, archeológovia potvrdili, že bola súčasťou Jantárovej cesty. „Po orbe sa tu ešte stále dajú nájsť črepiny z dávnych dôb.“ Soška v pôvodnej kaplnke z polovice 18. storočia bola hlinená soška Madony. Neskôr v roku 1890 postavili ďalšiu, väčšiu kaplnku. „Často tadeto prechádzali pútnici, ktorí išli do Marianky. Občerstvovali sa tu duchovne aj fyzicky. Dodnes tu pravidelne od jari do jesene slávia sobotné sväté omše. Púte sa konajú v nedeľu pri slávnosti Nanebovzatia Panny Márie 15.
Kaplnka sv. Anny
Baroková kaplnka sv. Anny pochádza z roku 1756. Kaplnka sv. Odpust sa koná na sviatok sv. Anny 26.
Krížová cesta v Slovenskom Grobe
S tradíciou verejných krížových ciest začal asi pred dvoma desaťročiami vtedajší správca farnosti Jozef Mišík. Podľa farníkov bol ich veľkou duchovnou posilou. Krížová cesta s drevenými krížmi však nestála pri kostole, ale na pútnickom mieste pri Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie na okraji obce. „Problém bol, že miesto zneucťovali, kríže váľali. Kríže teda časom odstránili. „V Pôstnom období mávame krížovú cestu každý týždeň v kostole. Ak to dovolí počasie, aj vonku,“ hovorí farár Bartolomej Balun. Spoločne preto uvažovali o dôstojnejšom a aj dostupnejšom mieste. „Dlho sme rozmýšľali, kde, ako a akú krížovú cestu urobiť.
Slovo dalo slovo a na sviatok Všetkých svätých 1. novembra 2019 krížovú cestu slávnostne požehnal otec arcibiskup Stanislav Zvolenský. Autorom krížovej cesty je sochár Peter Mészároš. Každé zastavenie je originálne. Kamenné bloky napriek svojej približne dvojmetrovej výške mohutne nepôsobia. Všetci so smiechom hádame, či aby to bola krížová cesta. „Nie, nie. Aby dvanáste zastavenie - Pán Ježiš umiera na kríži - bolo vyššie,“ už s vážnosťou prezrádza farár. Autor krížovej cesty Peter Mészároš.
Priamy prenos krížovej cesty, 8.apríla.2020
Krížová cesta v Slovenskom Grobe
„Krížovú cestu využívajú veriaci na osobnú modlitbu počas celého roka,“ hovorí otec farnosti Slovenský Grob Bartolomej Balun. „Hoci, samozrejme, najviac v Pôstnom období.“ Tentoraz krížová cesta nevedie do kopca. „Chceli sme, aby boli procesie a krížové cesty aj pre starších,“ vysvetľuje farník Milan Forner. Starší a tí, čo nemôžu chodiť, sa tak tiež zúčastňujú na krížovej ceste.“ Pozitív je viac. „Najprv sa ľudia akoby hanbili, boli predsa viac viditeľní,“ porovnáva súčasné miesto Milan Forner s krížovou cestou pri kaplnke s intímnejšou atmosférou. „Aby nás Pán Ježiš viedol životom. „Ľudia sa z nej tešia, modlievajú sa pri nej.“ Nedávno vonku snežilo a on natočil krátke video s osvetlenou, zasneženou krížovou cestou, pridal hudbu a vyvesil na farskú stránku.
Ernestína Balunová, mamička pána farára, si myslí, že sa to oplatilo a dielo sa vydarilo. „Krížová cesta sa mi nielen páči, ale aj ma duchovne drží.
Aktivity vo farnosti
V grobskom kostole vidieť všetky vekové kategórie. „Cez týždeň sú to najmä tí, ktorí nemajú rodiny či prácu. Ružencové bratstvo, modlitbová skupina matiek. „Chceme založiť aj modlitby pre otcov,“ načrtáva duchovný otec svoje plány a prítomní otcovia s úsmevom sľubujú, že budú chodiť. „Do kostola ich ale mimo toho veľa nechodí. Dva týždne po prijímaní mi už z 27 detí prídu dve. Je to však všeobecný trend.“
Záujem je však o krsty a sviatosti. „Keď som sem prišiel pred desiatimi rokmi, mal som 12 krstov. Minulý rok ich bolo 69. Na jeden sa práve pripravovali aj v čase našej návštevy. „Veľa ich je takých dodatočných. Snažím sa mladých povzbudiť, nie odradiť. Keď prídu krstiť, aj keď nie sú zosobášení, dohodneme sa, že to druhé už bude aj so sobášom. Alebo do roka a do dňa.
Zhodujeme sa, že Cirkev zažíva ťažkú dobu. A keď si ešte povzdychneme, že sa duchovné povzbudenie neráta medzi esenciálne potreby, Bartolomej Balun nás zastaví. „Nezúfajte. Nejde nám o kvantitu, ale o kvalitu. Tí, čo chodili, chodia aj teraz. Je to podľa neho celkový trend. Oddeľuje sa kúkoľ od zrna. „Ale v porovnaní s tým, ako ľudia žijú, sú tie čísla ešte veľmi dobré. Každý má svoju vlastnú cestu, ktorou prichádza k Bohu.
tags: #farar #v #slovenskom #grobe