Hrad Devín, vypínajúci sa na skalnatom útese nad sútokom riek Dunaj a Morava, je národnou kultúrnou pamiatkou a jedným z najvýznamnejších symbolov slovenskej národnej identity.
Devínsky hrad | Devin castle
Praveké a Keltské Osídlenie
V praveku bol Devín súčasťou pravekých kultúr stredného Podunajska. Na konci strednej bronzovej doby sa tu opevnili nositelia militantnej čačianskej kultúry, ktorí zakladali kultovo-vojenské strediská, pričom Devín patril k najvýznamnejším. Zhromažďovali tu bronz, aby mohli vyrábať výzbroj a výstroj pre bojovníkov. Neskôr prišla do Devína laténska kultúra. Kelti sa rozšírili pozdĺž Dunaja na východ, stavali si hradiská, jedno z najvýznamnejších vybudovali na bratislavskom hradnom návrší. Už od začiatku posledného storočia pred Kristom existovala na hradnej vyvýšenine významná osada (oppidum) Keltov.
Devín v Rímskej Ríši
V rímskej dobe tvoril Dunaj významnú hranicu, a to medzi rímskou Panónskou provinciou a barbarikom. Vo 4. storočí po Kristovi sa Devín stal dôležitou súčasťou hraníc Rímskej ríše na rieke Dunaj. Patril k dôležitým strategickým bodom hraníc novovzniknutého hlavného strediska hornopanónskej rímskej provincie - Carnunta. Na základoch pôvodného keltského hradiska vznikol rímsky tábor zahrnutý do dômyselného opevňovacieho systému, zvaného Limes Romanus.
Slovanská Minulosť a Veľká Morava
Po páde Ríma prešlo pod Devínom veľa kmeňov a etník. Huni, Ostrogóti, Vandali, Rugiovia, Longobardi. Neskôr sa objavilo slovanské obyvateľstvo. Devín je aj dôležitou súčasťou slovanskej minulosti, a teda aj histórie Slovákov. Veľkomoravské hradisko nad sútokom Dunaja a Moravy zažilo v období Veľkej Moravy najväčší rozmach za vlády (846-870) veľkomoravského kniežaťa Rastislava, ktorý sa mimoriadne zaslúžil o budovanie Devína ako kniežacieho hradu a pevnosti proti nájazdom Frankov.
Z tohto obdobia sa zachovala aj písomná zmienka o veľkomoravskom hradisku Devín. Hradisko sa spomína vo Fuldských análoch (letopisoch) opisujúcich udalosti z roku 864, kedy sa franský kráľ Ľudovít Nemec vybral na vojenskú výpravu proti Rastislavovi sídliacom v tomto čase práve na Devíne. Veľkomoravské hradisko sa v análoch nazýva Dowina. „Kráľ Ľudovít vypravil sa v mesiaci auguste s veľkým vojskom za Dunaj, obľahol Rastislava v (akomsi) meste, ktoré sa v reči onoho národa menuje Dowina, t. j. Obliehanie Devína skončilo dohodou medzi Rastislavom a Ľudovítom. Frankovia síce nedobyli obranné hradby hradiska, ale ani Rastislav nemal kam utiecť pred franskými vojskami.
S menom kniežaťa Rastislava sa spája aj príchod bratov Konštantína a Metoda, ktorí na územie Veľkej Moravy prišli v lete roku 863. Cieľom byzantskej misie vedenej solúnskymi bratmi bolo vysvetľovať kresťanskú vieru v reči zrozumiteľnej aj vtedajšiemu prostému ľudu.
Archeologické Nálezy a Kostol
V súvislosti s pôsobením solúnskych bratov sa spája aj významný archeologický nález na devínskom hradnom návrší. V roku 1980 archeologické výskumy potvrdili, že kruhové stavby, ktoré v 20. rokoch minulého storočia na hradnom návrší odkryl český archeológ Inocent Ladislav Červinka, nie sú pozostatky veľkomoravského paláca, ale chrámovej stavby z veľkomoravského obdobia. Pôdorys chrámovej stavby poukazuje na trojlístkovú apsidu, ktorá môže súvisieť s príchodom Konštantína a Metoda, lebo podobné typy apsíd sa v 9. storočí vyskytovali napríklad v Macedónii. Pred hlavnou loďou bol pravdepodobne aj tzv. nartex, ktorý v okruhu východnej cirkvi slúžil na vyučovanie žiakov a tiež ako krstiteľnica. Aj tieto charakteristické prvky by mohli naznačovať, že stavba kostola v druhej polovici 9.
Kostol bol kombináciou centrálnej a pozdlžnej jednoloďovej dispozície (dĺžka lode 16,9 metra) východo-západnej orientácie. Stavba bola na východnej strane ukončená troma polkruhovými apsidami na tzv. trojlístkovom pôdoryse. Podľa nájdených zlomkov omietok s rozličnými motívmi fresiek sa dozvedáme o výzdobe kostola.
Vývoj Devínskeho Hradu po Veľkej Morave
Po rozpade Veľkej Moravy približne v roku 907 sa začala písať nová historická etapa hradu Devín. Stavebná história hradu sa začala písať koncom 12. a začiatkom 13. storočia, kedy tu vznikla nová kamenná pevnosť. V tomto období hrad pozostával z mohutnej kamennej šesťbokej veže, zaberajúcej celú hornú časť skalného brala, a malého preddvoria. Z tohto objektu sa dodnes zachovali iba skromné zvyšky obvodových múrov. Vzhľadom na to sa vie veľmi málo o jeho vnútornom členení. Ako pohraničná pevnosť bol hrad majetkom uhorskej koruny.
Kostol sv. Kríža v Devíne
Na miernej vyvýšenine v západnej časti obce Devín stojí Kostol sv. Kríža, vzácna kultúrna pamiatka, ktorej dejiny siahajú do druhej polovice 13. storočia. Múry pôvodne zrejme plochostropej lode sa zachovali do približne dvojtretinovej výšky, bočné steny svätyne v celej svojej pôvodnej výške. Kostol bol pôvodne vybudovaný v románskom slohu, vďaka neskorším prestavbám však dnes v jeho architektúre badať skôr prvky gotiky a baroka, v menšej miere i klasicizmu.
V rokoch 2015 - 2017 sa na Kostole sv. Kríža v Devíne realizovala druhá etapa architektonicko-historického výskumu, ktorá spresnila predovšetkým najstaršie stavebné dejiny objektu. Devínsky kostol založili ako pomerne veľké jednolodie v celom rozsahu dnešnej hlavnej lode s kratšou kvadratickou svätyňou.
Devínska Kobyla a Okolie
Devínska Kobyla je súčasťou Malých Karpát a predstavuje národnú prírodnú rezerváciu. Tvoria ju listnaté lesy popretkávané sieťou lesných chodníčkov so vzácnou faunou i flórou. Nachádza sa tu viacero atrakcií ako pieskový vrch - Sandberg, Waitov lom, rozhľadňa, ale i stará hranica Tretej ríše, reprezentovaná chátrajúcimi hraničnými kameňmi.
Na najvyššom bode Devínskej Kobyly (514 m), na mieste bývalej raketovej základne Československej ľudovej armády, sa nachádza rozhľadňa kuriózneho tvaru. Pripomína modlivku, alebo bodliak - symboly tunajšej fauny a flóry. Má 112 schodov, ktoré prepájajú tri vyhliadkové plošiny, s najvyššou vo výške 20 metrov.
Devínsky Ríbezlák
K Devínu už dlhé roky popri Devínskom hrade a Devínskej Kobyle neodmysliteľne patrí aj devínsky ríbezlák - tradičné lokálne ríbezľové víno vyrobené z červených a čiernych ríbezlí. Vinohradníctvo bolo v minulosti jednou z hlavných činností devínčanov, devínske víno vraj bolo výnimočne dobré a vychýrené, takže ho v roku 1688 cisár Leopold dovolil predávať v sudoch pod ochrannou známkou. Začiatkom 20. storočia sa pridala novodobá devínska vinárska tradícia - ríbezlák.
Chronologický Prehľad Udalostí a Nálezov
| Obdobie | Udalosti a nálezy |
|---|---|
| 5000 - 2000 pred n. l. | Najstaršie osídlenie |
| 2000 - 8. stor. pred n. l. | Ďalšie osídlenie a vývoj |
| 8. stor. pred n. l. - 5. stor. | Keltské osídlenie, neskôr súčasť Limes Romanus |
| 5. a 6. stor. | Sťahovanie národov, hrob z 5. storočia |
| 9. stor. | Veľkomoravská pevnosť, kostol z 9. storočia |
| 10. stor. | Príchod Maďarov, Devín majetkom kráľa |
| 13. stor. | Pohraničná kráľovská pevnosť |
| 15. - 17. stor. | Stavebné úpravy hradu |
| 1933 - 1937 | Jan Eisner odkrýva rímsku stavbu |
| 1980 | Veronika Plachá a Jana Hlavicová odkrývajú veľkomoravský kostol |
| 1997 - 1998 | Opätovné odkrytie rímskej stavby, nález pokladu mincí |