Chrám svätého prepodobného Serafína Sarovského: História a duchovný odkaz

Chrám svätého prepodobného Serafína Sarovského je miestom hlbokého duchovného významu, spojeným so životom a učením jedného z najuctievanejších svätcov pravoslávnej cirkvi. Tento článok sa zameriava na históriu a duchovný odkaz tohto svätca.

Ikona svätého Serafima Sarovského

Život a dielo svätého Serafima Sarovského

Serafim Sarovský sa narodil roku 1759. V mladosti spolu so svojím bratom obchodoval po celom Rusku. V devätnástich rokoch vstúpil do Sarovského monastiera, kde žil 16 rokov v mníšskom spoločenstve a potom 20 rokov v úplnej samote a mlčanlivosti. Od roku 1815 začal prijímať pútnikov, ktorí k nemu chodili po radu, útechu a uzdravenie. Do nebeského kráľovstva prešiel 2. januára 1833 a o 70 rokov nato bol vyhlásený za svätého.

Dnes je veľmi obľúbený nielen v celom pravoslávnom svete, ale aj na Západe, a to nielen medzi katolíkmi. Dôvodom tohto záujmu je jeho výnimočná osobnosť, jednoduchá a otvorená voči všetkým, ale nadovšetko plná Božieho Ducha. Jeho život je bytostným svedectvom o pôsobení Svätého Ducha, jeho daroch a premene človeka na Boží obraz (zbožštení), ktorú On spôsobuje. Dôvernosť vzťahu otca Serafima so Svätým Duchom vzbudzovala a stále vzbudzuje údiv.

Pútnické miesto Sarov

Počet pútnikov v Sarove sa často približoval k dvom tisícom. Na ceste z Ažanu (východne od Moskvy), ktorá viedla do monastiera, panovala ustavičná premávka bohatých či obyčajných vozidiel, ako aj dedinských vozov. Mnohí putovali peši s palicou v ruke a s torbou na ramenách. Takýmto spôsobom zdolávali stovky kilometrov, putujúc celé týždne. Medzi nimi boli aj takí, ktorí - keďže sa nemohli vybrať do Svätej zeme - prisľúbili, že budú ustavične putovať na miesta posvätené Božou milosťou.

V Sarove sa pútnici zastavovali v ubytovniach monastiera, v susedných hostincoch, v dedinských izbách; v lete častokrát nocovali pod holým nebom. Neraz museli čakať niekoľko dní, aby sa mohli dostať k "navštevovanému". Na úsvite, keď sa v Sarove rozliehal hlas zvonov, zástup sa ponáhľal na nádvorie monastiera a prelieval sa tam ako vlny oceánu. Do očí bila rôznorodnosť typov, oblekov, farieb. Každý sa snažil dostať čo najbližšie k pavlači, pri ktorej sa nachádzala cela bohabojného mnícha.

Stretnutia so starcom

Bolo známe, že každý deň mu prinášali sväté sviatosti a že po svätom prijímaní pretrvával dlhé hodiny v modlitbe; v stredy a piatky však nikoho neprijímal.

• Prichádzajte, prichádzajte, moje radosti!
• Poď moje dieťa

volal napríklad na nesmelú ženu, ktorá sa nemohla pretlačiť cez zástup.

Spovedajúc, starec si všímal predovšetkým to, aké miesto zaberá v srdci kajúcnika láska k Bohu a blížnemu. Okrem toho ho zaujímal celý človek, s jeho radosťami, ťažkosťami, útrapami. Môžeme povedať, že charakteristickou vlastnosťou jeho duchovnosti bol súcit s ľudskou bolesťou, hriechom; nad príležitostným hriechami sa pozastavoval veľmi málo. Jeho rady boli jednoduché, zrozumiteľné.

Sarovský monastier

Dôvernosť so Svätým Duchom

Dôvernosť otca Serafima so Svätým Duchom vzbudzovala údiv. Táto požehnaná prítomnosť opravdivo v ňom prebývala vytvárajúc tak z neho autentického "nositeľa Ducha". To, čo bol schopný povedať - alebo skôr, čo sa Motovilovi zjavilo - dobre vieme. Stalo sa to v istý štvrtok, v novembri 1831. Bol hmlistý deň, zem bola pokrytá hrubou vrstvou snehu a k tomu ešte padali veľké chumáče, keď otec Serafim začal so mnou hovoriť na polianke, ktorá hraničila s jeho "najbližšou pustovňou" pri rieke.

Cieľ kresťanského života

Modlitba, pôsty, skutky milosrdenstva, to sú samozrejme veľmi dobré skutky, ale slúžia len ako prostriedky, nie sú cieľom kresťanského života. - V akom zmysle hovoríš, otče, o tomto získaní? - Dostať nejakú vec znamená nadobudnúť ju - odpovedal mi. - Rozumieš, čo znamená získať peniaze? Teda je možné sa podobne vyjadriť o získaní Svätého Ducha. Pre niektorých je cieľom života získavanie peňazí, obdržiavanie pocty, výnimočností… Nadobudnutie Svätého Ducha je tiež ziskom, ale ziskom večným.

Pán Ježiš prirovnáva náš život k obchodníckej činnosti a to, čo v živote vytvoríme, ku kúpe. Či nepovedal: "Radím ti, aby si si kúpil odo mňa zlato vyskúšané v ohni, aby si zbohatol."? (Zjv 3,18) A tiež: "Vykupujte čas, lebo dni sú zlé."? (Ef 5,16) Jedinou hodnotou tejto zeme sú dobré skutky konané z lásky ku Kristovi. Vďaka nim získavame milosť Svätého Ducha. Dobré skutky sú vlastne len vtedy účinné, keď ich konáme v takomto duchu.

Olej do lámp

Hlúpym pannám z podobenstva, ktoré si nezobrali so sebou olej do lámp, bolo povedané, aby išli k predavačom a kúpili si ho. Avšak keď ho ony hľadali, dvere sa zamkli a nedostali sa na svadobnú hostinu (Mt 25,1-13). Nedostatok oleja sa vysvetľuje ako nedostatok dobrých skutkov. Myslím si, že takéto vysvetľovanie nie je správne. Napriek tejto nerozvážnosti boli natoľko múdre, že vedeli oceniť a zachovať si svoj panenský stav. A panenstvo je jedna z najväčších čností, je to stav, ktorý "pripodobňuje k anjelom" a umožňuje splnenie všetkých čností. Prečo by mali byť teda zbavené dobrých skutkov? Napriek tomu, že som nehodný, osmeľujem sa myslieť si, že mali nedostatok milosti Svätého Ducha. Zásadnou vecou je totiž mať Svätého Ducha, ako večný nevyčerpateľný poklad, a nie vypĺňanie dobra pre dobro. Preto olej, ktorého nemali dostatok, symbolizuje milosť Svätého Ducha, ktorá je ovocím všetkých čností, bez ktorej nemôžeme hovoriť o spáse.

Milosť Svätého Ducha

Z množstva skutkov, konaných z lásky ku Kristovi, milosť Svätého Ducha je spôsobená najľahšie modlitbou, keďže ju máme stále poruke. Možno chceš ísť do chrámu, ale nenachádza sa v blízkosti. Alebo túžiš pomôcť chudobnému, ale chýbajú potrebné prostriedky, alebo ho jednoducho nestretneš. Túžiš zachovať čistotu, ale slabosť prirodzenosti ťa zvádza k podľahnutiu pokušeniu. Modlitba je však prístupná všetkým a každý sa jej môže oddávať, tak zámožný, ako aj chudobný, učený alebo prostý, silný alebo slabý, zdravý aj chorý, hriešnik, ako aj spravodlivý človek. Jej účinnosť je nesmierna, viac než iné dobré veci privádza na nás milosť Svätého Ducha.

Otec Serafim hovorí, že môžeme získať milosť Svätého Ducha tiež skrze iné dobré skutky. Ukladaj svoj kapitál do nebeskej banky a všímaj si, z čoho môžeš mať najväčší zisk. Máš veľký úžitok z modlitby a rozjímaní? Rozjímaj a modli sa. Ak skrze pôsty, posti sa. Snáď cez almužny? Dávaj almužny. Vieš, že patrím do kupeckej rodiny z Kurska. Keď som bol ešte vo svete, zaoberal som sa obchodom spolu so svojím bratom. Kupovali sme a predávali stále taký tovar, z ktorého bol najväčší zisk. Nasledovne udeľuj túto milosť iným podľa vzoru sviece, ktorá sama svieti a svetlo odovzdáva iným sviecam, nehasiac pri tom svoj plameň. Ak sa takto deje s pozemským plameňom, čo môžeme očakávať od ohňa Svätého Ducha?

Ak rozdám pozemské dobrá, prestanú byť osobne pre mňa hodnotou, zatiaľ čo poklad Božej milosti sa vo mne ešte rozmnožuje, keď ho rozdám. Preto povedal Ježiš Samaritánke: "Každý kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky."

Ako si uvedomiť milosť Svätého Ducha?

Svätý Serafim объясняет, že v našich časoch viera tak u ľudí vychladla a tak málo miesta zaberá v ich živote, že sa úplne vzdialili od Krista. Preto obsah Svätého písma je im úplne cudzí. Zľahostajneli sme voči dielu našej spásy, a preto nevnímame tak, ako je potrebné, zmysel Božích slov. Neusilujeme sa o Božiu milosť a naša pýcha ju neprepúšťa do našej duše.

V deň Turíc obdaroval apoštolov mocou Svätého Ducha, ktorá ich prenikla pod spôsobom násilného víchra a ohnivých jazykov. Takýmto spôsobom boli naplnení mocou jeho milosti. To isté ohnivé vdýchnutie dostávajú veriaci pri krste. Ono sa stáva akoby charizmatickou pečaťou na údoch ich tela, robiac ich vnímavými na vplyv milosti. Preto pri pomazaní myrom hovorí kňaz slová: "Pečať daru Svätého Ducha." Táto milosť je taká veľká, tak nevyhnutná, tak oživujúca, že nemôže byť odňatá. Dokonca odpadlík ju zachováva až do smrti.

Ak človek ňou pohnutý pôjde za jej hlasom a rozhodne sa z lásky k nej bedliť, ak robí dobré skutky a dochádza k pravdivej skrúšenosti, vtedy Svätý Duch v ňom pôsobí a umiestni do jeho duše Božie kráľovstvo. Milosť Svätého Ducha udelená v momente krstu v mene Otca i Syna i Svätého Ducha svieti v našich srdciach ako Božie svetlo napriek našim pádom a temnotám v našej duši.

Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove

Aktívne mládežnícke spoločenstvo považuje za svojho patróna prepodobného Serafima Sarovského. Medzi 4 jubilejné chrámy Prešovskej eparchie patrí aj katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa. Katedrálnym chrámom sa stal Chrám sv. Jána Evanjelistu v Prešove, ktorý predtým používali minoriti. Podľa zasvätenia ich kláštora dostáva svojho patróna vo sv. Jánovi Krstiteľovi. Chrám bol prispôsobený pre slávenie bohoslužieb a obradov podľa východnej byzantskej tradície. Slávnostná posviacka katedrály sa uskutočnila 6. januára 1882.

Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove

Po násilnej likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi 28. apríla 1950 sa katedrála dostala do vlastníctva Pravoslávnej cirkvi a späť bola vrátená až 5. júla 1968, aj to len formálne. Majetkovo-právne aj naďalej zostala jej vlastníkom Pravoslávna cirkev, i keď liturgicky tento objekt užívala Gréckokatolícka cirkev. Definitívne vyriešenie vlastníctva katedrály ukončilo rozhodnutie Ministerstva kultúry z 1. júna 1999, ktorým sa katedrála a ďalšie objekty previedli na Gréckokatolícku cirkev.

Interiér katedrály

V katedrále sa nachádzajú tri kaplnky, z toho dve, do ktorých sa vstupuje z lode katedrály a jedna, zasvätená Presvätej Bohorodičke - Čiernej Madone - do ktorej sa vstupuje z predsiene katedrály. Pod katedrálou sa nachádza krypta. V katedrálnom gréckokatolíckom chráme v Prešove sa na strope lode zachovali štyri väčšie fresky z roku 1757 zo života sv. Jána Krstiteľa.

Významné udalosti

Pápež sv. Ján Pavol II. navštívil katedrálu 2. júla 1995. V ďalších rokoch boli zhotovené sarkofágy pre blahoslavených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča OSBM (2001) a Vasiľa Hopka (2003), umiestnené pod oltármi v bočných kaplnkách. Nachádzajú sa v nich ich relikvie.

Ostatky svätých v chráme

V našom chráme sa nachádzajú ostatky Divievskych svätých:

• Prepodobný Serafim Sarovský
• Prepodobná Alexandra
• Prepodobná Elena
• Prepdobná Marfa
• Prepodobnoispovednica Matróna
• Blažená Pelagia
• Blažená Paraskeva
• Blažená Mária

História Katedrály sv. Jána Krstiteľa

V krajskom meste Prešov sa na Hlavnej ulici v súčasnosti nachádza katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa. Chrám svätého Jána Krstiteľa je najvýznamnejším gréckokatolíckym objektom Prešova. História miesta, a tak aj daného chrámu, sa spomína už koncom 14. storočia. Na danom mieste jestvovala kaplnka, ktorá stála pri mestskej nemocnici a bola postavená v neogotickom štýle.

Založenie a rané obdobie

V 1. polovici 14. storočia bola postavená na južnom okraji Prešova budova mestského špitála, ku ktorej bola ešte v tom istom storočí pristavená menšia kaplnka. V jeho susedstve sa nachádzala nemocnica a chudobinec. Na jej mieste začali stavať roku 1429 nový špitálsky kostol, zasvätený Panne Márii. Pôvodne gotický jednoloďový kostol bol uvádzaný v písomnostiach pod názvom ecclesiae hospitalensis.

Spravovali ju augustiniáni, ktorí sa venovali starostlivosti o chorých a chudobných v nemocnici, ktorá stála hneď vedľa kaplnky. Bolo to vtedy pri Dolnej (južnej) bráne, ktorou sa vstupovalo do mesta. Nemocnica (špitál), ako aj chrám boli zasvätené Preblahoslavenej Panne Márii.

Reformácia a príchod minoritov

Po nástupe reformácie sa špitálsky kostol stal evanjelickým kostolom slovenského obyvateľstva Prešova. Po roku 1540, počas reformácie, používali objekt chrámu slovenskí evanjelici a v niektorých obdobiach rímskokatolíci.

Po nariadení panovníka Leopolda I. bol v roku 1673 kostol odovzdaný reholi minoritov, ktorí prišli do Prešova v tom istom roku. Na základe kráľovského rozhodnutia sa od roku 1673 stáva chrám s nemocnicou majetkom poľských minoritov, ktorí zmenili účel nemocnice na kláštor. Okrem kostola minoriti dostali do vlastníctva aj nemocnicu - špitál. Kláštor zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi. V 17. storočí bol spojený s minoritským kláštorom a v 18.

Baroková prestavba a úpravy

Minoritský kostol sa dočkal rozsiahlejšej prestavby až v polovici 18. storočia. V rokoch 1753 - 1754 začali realizovať neskorobarokovú prestavbu s rokokovými prvkami svojho, pôvodne špitálskeho chrámu. Prestavbu viedol prešovský staviteľ Gašpar Urlespacher v r. 1753-1754. Sanktuárium orientovali na západ, hlavný vstupný portál bol premiestnený na východnú stranu (do ulice). Bola predĺžená loď chrámu, ako aj jeho orientácia smerom na západ z pôvodného východného smerovania. Novovybudované hlavné priečelie bolo ešte väčšmi zvýraznené bohatou barokovou výzdobou.

Pôvodná svätyňa sa zmenila na vstupnú časť predsiene s novým stropom a nad chórom, ktorý bol pribudovaný, bola zachovaná pôvodná sieťová neogotická klenba svätovítskeho typu, s desiatimi erbmi miest východného Slovenska a erbom mesta Prešov z roku 1453. Zo západnej strany bol chrám zväčšený, predĺžený a ukončený polkruhovou apsidou, kde sa nachádza dnešná svätyňa. Zo severnej strany bola pristavená veža so zvonicou. Na priečelí chrámu bol vytvorený polkruhový vstupný portál so stĺpmi. Vyššie na priečelí je situovaný oválny obraz krstu Ježiša v Jordáne. V priestore chrámovej lode boli vstavané dve bočné kaplnky, a to na severnej a južnej strane. Tretia kaplnka vznikla v priestore pod vežou, tiež na severnej strane.

V roku 1757 vznikli štyri väčšie fresky zo života sv. Jána Krstiteľa. Ich autorom bol dnes neznámy košický maliar. Dodnes sú zachované na strope chrámovej lode. Ďalšia úprava kostola sa realizovala až v r. 1835, keď už kostol patril od r. 1818 gréckokatolíckemu biskupstvu.

Gréckokatolícka katedrála a úpravy pre východný rítus

Postupom času, následkom intenzívneho prisťahovalectva z vidieka, vzrástol v Prešove a okolí počet gréckokatolíkov. V roku 1775 bolo v Prešove 132 gréckokatolíkov. Začiatkom 19. storočia v Prešove vzniklo nové centrum gréckokatolíckej cirkvi a sám cisár František I. súhlasil s vyčlenením samostatnej Prešovskej eparchie. Pápež Pius VII. bulou Relata semper erigoval v roku 1818 Prešovskú eparchiu, kde sa katedrálnym chrámom stáva chrám sv. Jána Krstiteľa. Pápež Pius VII. bulou Relata semper kánonicky zriadil Prešovskú eparchiu dňa 22. septembra 1818. Katedrálnym chrámom sa stal Chrám sv. Jána Evanjelistu v Prešove, ktorý predtým používali minoriti. Podľa zasvätenia ich kláštora dostáva svojho patróna vo sv. Jánovi Krstiteľovi. Chrám bol prispôsobený pre slávenie bohoslužieb a obradov podľa východnej byzantskej tradície.

V r. 1846 bol chrám zásluhou druhého prešovského gréckokatolíckeho biskupa Jozefa Gaganca (1793-1870) upravovaný pre potreby východného rítu. Bol upravený oltár, vytvorený ikonostas, biskupský trón, kazateľnica a kanonické lavice.

Prešovská Katedrála bola od počiatku miestom mnohých významných udalostí v živote eparchie. Slávnostná posviacka katedrály sa uskutočnila 6. januára 1882.

Krypta katedrály

Pod chrámom je rozsiahla krypta. Krypta sa nachádza pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa. Pôvodne sa predpokladá, že táto krypta bola podzemnou pivnicou bývalého minoritného kláštora. Terajšiu podobu dostala krypta pri prestavbe v rokoch 1753 až 1754, kedy vzniká nový vchod. Pravdepodobne sa tu odvtedy začína aj intenzívne pochovávať.

Počas komunistickej totality boli v krypte uložené aj telesné ostatky šiesteho prešovského biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM (†1960) a jeho pomocného biskupa Vasiľa Hopka (†1976), ktorých pápež Ján Pavol II. blahorečil ako mučeníkov a teraz sú ich relikvie uložené k verejnej úcte v bočných kaplnkách Katedrály. Veľa osobností cirkevného a spoločenského života je pochovaných v krypte. Napríklad viacerí minoriti, ktorým chrám patril počas určitého historického obdobia ešte predtým, ako sa stal gréckokatolíckym katedrálnym chrámom.

Sú tu pochovaní niekoľkí gréckokatolícki biskupi, napr. jeden z najdôležitejších mukačevských biskupov Ján Jozef De Camillis (†1706) pochádzajúci z Grécka, ako aj prvý prešovský gréckokatolícky biskup Gregor Tarkovič (†1841), tretí prešovský gréckokatolícky biskup Mikuláš Tóth (†1882) a v poradí štvrtý biskup Ján Vályi (†1911). Je tu pochovaný napr. aj kapitulárny vikár Prešovskej eparchie Juraj Répássy, ktorý eparchiu spravoval v rokoch 1911 - 1913, ale aj gréckokatolícky kňaz a rusínsky národný buditeľ Alexander Duchnovič, ktorému bola počas 7. svetového kongresu Rusínov v Prešove dňa 8. júna 2003 odhalená náhrobná tabuľa.

Veľmi zaujímavými príbehmi sú životopisy biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM a pomocného biskupa Vasiľa Hopka, ktorí boli blahorečení ako mučeníci a v Katedrále majú aj uložené relikvie v kaplnkách.

Začiatkom januára minulého roka sa konala archierejská svätá liturgia v prešovskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Na konci slávnosti otec arcibiskup a metropolita Ján Babjak, SJ posvätil jedenásť nových pohrebných miest na pochovávanie v zrekonštruovaných priestoroch krypty pod katedrálou. Vtedy sa zároveň ukladala do krypty rakva s telesnými ostatkami štvrtého prešovského biskupa Dr. Jána Vályiho. Doteraz bola uložená vo voľnom priestore pod katedrálou. V samostatnej schránke bolo s pozostatkami do krypty uložené aj jeho srdce.

Obdobie komunizmu a návrat gréckokatolíckej cirkvi

Počas Noci kostolov, ktorá sa konala 24. mája 2013, gréckokatolícku Katedrálu v Prešove navštívili stovky účastníkov. V 50. rokoch bol chrám daný do užívania pravoslávnej cirkvi, keď bola v Československu zrušená gréckokatolícka cirkev. Naspäť sa jej vrátil v r. 1968, po znovuobnovení gréckokatolíckej cirkvi. Po násilnej likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi 28. apríla 1950 sa katedrála dostala do vlastníctva Pravoslávnej cirkvi a späť bola vrátená až 5. júla 1968, aj to len formálne. Majetkovo-právne aj naďalej zostala jej vlastníkom Pravoslávna cirkev, i keď liturgicky tento objekt užívala Gréckokatolícka cirkev. Definitívne vyriešenie vlastníctva katedrály ukončilo rozhodnutie Ministerstva kultúry z 1. júna 1999, ktorým sa katedrála a ďalšie objekty previedli na Gréckokatolícku cirkev.

Návšteva Jána Pavla II. a súčasnosť

Nepochybne najvýznamnejšou udalosťou v histórii katedrálneho Chrámu sv. Jána Krstiteľa i biskupského paláca, ako aj celej diecézy bola návšteva pápeža Jána Pavla II. dňa 2. júla 1995, keď bol na oficiálnej návšteve Slovenskej republiky v dňoch 30. 6. - 3. 7. Pápež sv. Ján Pavol II. navštívil katedrálu 2. júla 1995.

Významné udalosti v histórii Katedrály sv. Jána Krstiteľa

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s významnými udalosťami v histórii Katedrály sv. Jána Krstiteľa:

Súčasnosť

Bežný rozvrh bohoslužieb v katedrále je nasledovný:

• 06:30 - sv. liturgia
• 12:00 - sv. liturgia
• 17:00 - sv. liturgia

V nedele a sviatky sa konajú bohoslužby v nasledujúcich časoch:

• 08:00 - sv. liturgia
• 09:00 - sv. liturgia
• 10:30 - sv. liturgia
• 12:00 - sv. liturgia
• 18:00 - sv. liturgia

Po sv. liturgii bývajú v stredu po liturgii na fare stretnutia pre lepšie poznanie Biblie, liturgie a budovanie spoločenstva.

Aktívne mládežnícke spoločenstvo považuje za svojho patróna prepodobného Serafima Sarovského. Medzi 4 jubilejné chrámy našej eparchie patrí aj náš katedrálny chrám.

Srdečne vás pozývame na Metropolitnú púť do mariánskeho pútnického miesta Máriapócs v Maďarsku, ktorá sa uskutoční v pondelok 15.

tags: #chram #svateho #prepodobneho #serafina #sarovskeho