Aachenský dóm je jednou z najvýznamnejších cirkevných stavieb v Nemecku a od roku 1978 je na zozname svetového dedičstva UNESCO. Dóm začali stavať koncom 8. storočia. Kaplnka aachenskej falce, základ súčasného Aachenského dómu, je prvou stredovekou monumentálnou stavbou na nemeckom území, z ktorej sa zachovali všetky podstatné prvky.
Interiér Aachenského dómu.
Pod vedením staviteľa Oda Métskeho ju začali stavať asi roku 786, vysvätená bola najneskôr roku 805. Jadro Aachenského dómu tvorí osemuholníková ústredná stavba (priemer 14,40 m, výška vrcholu 31,60 m) so šestnásťuholníkovou dvojposchodovou ochodzou. Formálnym vzorom aachenskej ústrednej budovy, ktorá je medzi karolínskymi podlhovastými stavbami výnimkou, boli východorímske cisárske chrámy, ako San Vitale v Ravenne (vysvätený r. 547) alebo Sergios et Bacchos v Konštantínopole (r. 527 - 536). Mocný franský panovník sa usiloval vyrovnať byzantskému cisárovi vo všetkých oblastiach.
História a Význam
Chrám, ktorý bol pôvodne plánovaný ako palácová kaplnka, stal sa najvýznamnejším pohrebiskom ríše, keď v ňom pochovali Karola Veľkého. Od čias Otta I. Spojením západného komplexu, ktorý sa podobá hradu, s ústrednou budovou sa v Aachene utvorila kompozícia tesne vedľa seba zoradených vysokých budov, ktorá sa stala určujúcim prvkom stredovekej chrámovej architektúry.
Aachenský dóm bol vôbec prvým miestom v Nemecku, ktoré získalo status svetového kultúrneho dedičstva UNESCO - a to z dobrého dôvodu: bol postavený okolo rokov 790 - 800, získal svetový význam z hľadiska dejín umenia a architektúry a je jedným z najlepších príkladov kostolnej architektúry vôbec. Kaplnka cisárskeho paláca - najstaršia časť dnešnej katedrály - mala byť náboženským centrom. Predpokladá sa že mohutná osemboká budova bola postavená len za približne 10 rokov.
Karlsschrein v Aachenskom dóme.
Architektonické prvky a poklady
Toto majstrovské architektonické dielo spojilo formy z východných a západných častí Svätej nemeckej ríše. Karol Veľký bol pochovaný v kaplnke po svojej smrti v roku 814. Aachenský dóm v sebe ukrýva nádherné pamiatky z neskorého staroveku a stredoveku, strieborné a zlaté busty Karola Veľkého, lotarský kríž z doby okolo roku 1000, ktorý sa stále ešte používa ako liturgický objekt pri významných cirkevných sviatkoch.
- Osemuholníková ústredná stavba: S priemerom 14,40 m a výškou vrcholu 31,60 m.
- Šestnásťuholníková dvojposchodová ochodza: Obklopuje ústrednú stavbu.
- Bohaté pamiatky: Z neskorého staroveku a stredoveku, vrátane bust Karola Veľkého a lotarského kríža.
Od stredoveku sa katedrála stáva čoraz dôležitejším pútnickym miestom, ale boli to práve korunovácie cisárov, ktoré udržiavali Aachen v centre svetovej politiky po stáročia.
Cisár Otto III. dal roku 1000 v kaplnke aachenskej falce otvoriť hrobku Karola Veľkého, zostúpil do nej a kľakol si pred mŕtvym panovníkom. Rojčivý obdiv k veľkému predchodcovi ho viedol k tomu, aby si ako cennú relikviu vzal kríž položený na Karolovej hrudi. O dva roky po tom mladý cisár zomrel na vojnovej výprave v Itálii. Jeho posledné želanie sa splnilo.
Katedrála z diaľky pôsobí ako keby architekti vzali niekoľko stavieb a prilepili ich k sebe. Má vysokú vežu, kupolu, telo ozdobené gotickými vežičkami, prepracovanými chrličmi a obrovskými vitrážami. Tie nadobudnú svoju podobu až keď vstúpime dnu a sú naozaj veľkolepé. Siahajú takmer ku stropu a malé farebné sklíčka naukladané do mozaiky vrhajú na interiér katedrály príjemné svetlo. Tie dnešné, ktoré si premeriavajú turistov už žiaľ nie sú originálne, pretože besnenie 2.svetovej vojny neobišlo ani Aachen.
Katedrála Panny Márie je miestom, kde na človeka útočia dejiny. V roku 814 tu pochovali kráľa Karola Veľkého, pretože si počas svojho života Aachen mimoriadne obľúbil. O 122 rokov neskôr priamo pod klenbou katedrály korunovali Otta I. Veľkého a v priebehu storočí si to priamo na tomto mieste zopakovalo ďalších takmer 30 kráľov a 12 kráľovien. Máloktoré miesto sa môže pochváliť takouto podmanivou atmosférou korunovačných dejín.
Vonku sa medzičasom zatiahla obloha a zatienila slnko kráčajúce ulicami. Aj takáto nálada sa mestu hodí, ba ešte viac vynikne jeho stredoveké čaro. Hlavné námestie mesta osadili pred stovkami rokov budovami pripomínajúce múzea. Nárožie jednej z budov zdobí zlatá socha svätca a oproti sa vyníma radnica.
Mesto Aachen má veľmi zaujímavú polohu, pretože ak natiahne jednu ruku, dokáže chytiť holandský Maastricht a druhou dosiahne do belgického Liége. Leží v malom výbežku, len pár kilometrov od oboch hraníc, no stále stojí pevne oboma nohami v Nemecku. Vlak z belgického mesta Liége sa ešte poriadne ani nerozbehne a už sa ocitneme na stanici v nemeckom Aachene. Patrí k najzápadnejším nemeckým mestám a podľa opisov historických kníh a sprievodcov je skutočným pokladom. Prvé námestia, úzke uličky so stredovekým nádychom, kvetinová výzdoba a veže kostolov týčiace sa nad strechami človeka utvrdia, že si vybral dobre, ak si zvolil Aachen za svoj cieľ. Ešte včera večer sme netušili, že sa tu ocitneme, ale železničný lístok na neobmedzené cestovanie v sebe skrýva viac prekvapení, než by si človek vedel predstaviť. Staré centrum mesta už od rána žije čulým ruchom a takmer všade sú ľudia. Sedia v parku pod stromami, na múrikoch, na obrube fontány, ale mnohí uprednostnili stoličky príjemných kaviarničiek či podnikov vytiahnutých priamo na ulicu. Odtiaľto sa svet naokolo sleduje predsa len o čosi krajšie. Všetky ulice akoby smerovali priamo k srdcu mesta, ktoré tlčie pod strechou obrovskej Katedrály Panny Márie. Patrí medzi najvýznamnejšie svätostánky celého Nemecka a jeho história sa začala písať už na sklonku 8.storočia. Stojí tu už neuveriteľných 1200 rokov a od svojho začiatku až do dnes je prirodzeným magnetom všetkých pútnikov, ktorí sem prichádzali z opačného konca Európy, ale aj z okolitých dediniek.