Syndróm Náhleho Úmrtia Dojčiat (SIDS): Prevencia a Opatrenia

Byť rodičom novorodenca si vyžaduje zbystriť svoju pozornosť o 100 %. Krehkosť bábätka je neopísateľná a veľmi ťažko sa na ňu dá pripraviť, podobne ako syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). Ide o nevysvetliteľnú smrť, ktorá nastáva zvyčajne počas spánku zdanlivo zdravého dieťaťa mladšieho ako rok. Vo veku 2 - 4 mesiacov k nemu dochádza najčastejšie.

Pozrime sa na to z druhej stránky - na Slovensku podľa Nadácie Križovatka, ktorá šíri o syndróme povedomie, výskyt prípadov SIDS v populácii aktuálne klesá pod 0,2 percenta. V prepočte je to jedno dieťa z 3 000. Nie je to teda časté ochorenie, jeho zákernosť však spočíva v tom, že sa naň rodičia nevedia pripraviť. Rodičia ani netušia, čo sa stalo, nakoľko bábätko vyzeralo úplne zdravé. Veľmi typické je, že dieťa neplače a ani nekričí.

Je veľmi ťažké pripraviť sa na niečo neočakávané a prakticky neexistuje žiadny zaručený spôsob, ako zabrániť SIDS. Existujú ale opatrenia, ktorými môžete pomôcť predísť tomuto syndrómu aspoň sčasti.

Čo je SIDS?

SIDS (z angličtiny Sudden Infant Death Syndrome), v slovenčine známy ako syndróm náhleho úmrtia dojčaťa, je neočakávané a nevysvetliteľné úmrtie zdanlivo zdravého dieťaťa mladšieho ako jeden rok, zvyčajne počas spánku. Ani po dôkladnej pitve, preskúmaní miesta úmrtia a preverení zdravotnej histórie nie je možné určiť presnú príčinu smrti.

Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (anglicky Sudden Infant Death Syndrome, SIDS) označuje náhle a nevysvetliteľné úmrtie inak zdravého dojčaťa do 1 roka života počas spánku. Tento tragický jav nie je možné predvídať na základe zdravotného stavu dieťaťa a zostáva neobjasnený aj po pitve, dôkladnej obhliadke miesta úmrtia a podrobnom preskúmaní lekárskej dokumentácie. Ak nie je možné presne určiť príčinu úmrtia (udusenie, porucha imunity, dávenie sa alebo bežné ochorenia, ako prechladnutie či infekcia), stanovuje sa diagnóza SIDS.

SIDS je jednou z hlavných príčin úmrtia dojčiat v mnohých vyspelých krajinách a postihuje približne 1 z 3000 detí. V roku 2011 bol SIDS jednou z 3 hlavných príčin úmrtia novorodencov v USA, pričom k úmrtiam najčastejšie dochádzalo medzi 2. a 4. mesiacom veku dieťaťa.

Syndróm náhleho úmrtia postihuje deti do šiesteho mesiaca veku, najčastejšie medzi druhým až štvrtým mesiacom v nočných hodinách, keď dieťa spí - najčastejšie po polnoci. Syndróm náhleho úmrtia dojčiat nie je syndróm 21. storočia, opisujú ho už v ďalekej minulosti, rovnako bez jednoznačného vysvetlenia dôvodu. Pripisovali ho aj nesprávnemu uloženiu dieťatka v postieľke a uduseniu, alebo priľahnutiu, keď spávalo v jednej posteli s rodičmi. Patológia však neodhalila jednu konkrétnu príčinu.

Odborné skúmanie sa zameralo tiež na genetickú etiológiu. Na základe zmien v pľúcnom tkanive sa SIDS pripisovalo zápalu, no stále sa objavovali odchýlky ukazujúce na ďalšie možnosti - bez jednoznačného záveru. Dnes už vieme, že SIDS vzniká kombináciou viacerých faktorov, ktoré vedú k zlyhaniu regulačných mechanizmov organizmu.

SIDS sa vyskytuje na celom svete, jeho percentuálne zastúpenie je rôzne. Postihuje viac chlapcov a varíruje aj medzi etnikami. Zaujímavé je, že vyššia úmrtnosť na tento syndróm je v zimnom období, keď je zvýšený výskyt vírusových respiračných ochorení, a rovnako v krajinách s chladným podnebím.

Vedecká a odborná verejnosť sa už po desaťročia snažia znížiť výskyt SIDS. Čiastočne sa to darí vďaka edukatívnym a preventívnym opatreniam, ktoré majú pozitívny výsledok.

Rizikové Faktory

Syndrómom náhleho úmrtia dojčaťa je označovaný stav, kedy dieťa náhle nájdeme mŕtve, bez súvislosti s nejakými predchádzajúcimi prejavmi ochorenia. Táto udalosť môže postihnúť dojča do 6. mesiaca veku. Najčastejší výskyt náhleho úmrtia dojčaťa je v jeho veku medzi 2. až 4. mesiacom, ďalej toto nebezpečenstvo prudko klesá. K náhlemu úmrtiu dieťaťa dochádza v noci, v spánku.

V našej republike postihuje syndróm náhleho úmrtia dojčaťa v priemere jedno dieťa na 2 000 až 1 000 živo narodených novorodencov. Pri ročnej pôrodnosti okolo 60 00 detí tak v priemere umiera na SIDS niekoľko desiatok dojčiat. Jednoznačná príčina náhleho úmrtia sa však v danom prípade nikdy nepreukáže. Všetky následné dostupné vyšetrenia sú negatívne. Z celého radu štúdií však vyplýva, že niektoré faktory môžu hrať v náhlom úmrtí dojčiat významnú úlohu a hľadajú sa rôzne vysvetlenia tejto situácie.

Medzi faktory spájajúce sa s častým výskytom SIDS patrí:

• príhoda úmrtia iného súrodenca - dojčaťa v rodine
• dieťa bolo pri pôrode nedonosené
• dieťa nebolo dojčené alebo bolo dojčené obmedzene
• dieťa je z horšieho sociálno-ekonomického zázemia rodiny
• matka dieťaťa je fajčiarka alebo je dieťa vo „fajčiarskom“ domácom prostredí
• matka je drogovo závislá
• dieťa je ukladané v polohe na bruško
• dieťa spí v prehriatej miestnosti

SIDS a Genetika

Častejší výskyt SIDS v rovnakej rodine vedie k úvahám o genetickej (vrodenej) dispozícii ochorenia. Uvedená súvislosť však nebola zatiaľ jednoznačne preukázaná alebo vylúčená. Predpokladá sa, že existuje možno súvislosť s inými geneticky podmienenými ochoreniami, ktoré samé môžu byť dispozičným faktorom rozvoja SIDS. Patria sem napríklad niektoré metabolické ochorenia:

• porucha beta-oxidácie mastných kyselín
• porucha metabolizmu glukózy
• porucha iónových kanálov srdcového svalu alebo porucha zrážanlivosti krvi

SIDS sa v týchto prípadoch prejavuje skôr, ako sa rozvinie vlastné základné ochorenie. Predpokladá sa, že existuje priama genetická súvislosť so vznikom SIDS pri atypicky prebiehajúcich metabolických reakciách v možnej súvislosti s iným spúšťacím faktorom.

SIDS a Vplyv Vonkajšieho Prostredia

Doposiaľ nie je presne určené, či prvotnou príčinou SIDS je postihnutie centra dýchania v predĺženej mieche dieťaťa s následnou zástavou dýchania alebo či je príčinou porucha srdcového rytmu - so zastavením srdcovej činnosti. Oba tieto možné mechanizmy, umožňujúce rozvoj SIDS, sa tak premietajú do rôznych teórií a hypotéz, prečo deti umierajú viac za určitých okolností (viď faktory spojené s rozvojom SIDS).

Vyšší výskyt úmrtia v rodinách kde je matka alebo iný príslušník domácnosti fajčiarom sa prikladá účinku nikotínu. O nikotíne je známe, že vo vyššej koncentrácii má tlmivý účinok na centrum dýchania človeka. Nikotín prenikne do organizmu dieťaťa a tu potom môže nepriaznivo pôsobiť.

Obdobný mechanizmus účinku nepriaznivých faktorov prostredia vysvetľuje iná hypotéza o prehriatí organizmu dieťaťa. Dieťa by podľa tejto hypotézy nemalo spať v prehriatej miestnosti a ani by nemalo mať na hlave napríklad čiapku. Podľa tejto hypotézy by pri prehriatí malo dôjsť k väčšej aktivácii mikrobiálnej flóry a následne niektorých imunitne aktívnych látok, ktoré by rovnako mohli nepriaznivo zapôsobiť na centrum dýchania dieťaťa.

Veľmi významným údajom o častejšom výskyte SIDS je informácia o polohe dieťaťa v spánku. Vyšší výskyt SIDS bol zistený u dojčiat, ktorí boli ukladané na bruško. Z uvedeného vyplýva jednoznačne odporúčanie, aby dieťa bolo k spánku ukladané vždy v polohe na chrbte. Je možné aj na bok, ale tak, aby sa v prípade prevrátenia dieťaťa skôr pretočilo na chrbát ako na bruško.

Význam dojčenia je samozrejme nutné vyzdvihnúť aj v tomto prípade. Nie všetky štúdie však tento faktor v prevencii rozvoja SIDS jednoznačne potvrdzujú.

Lekárom je dobre známe, že ak sa dieťa narodí predčasne, je v súvislosti s nezrelosťou jednotlivých orgánov a ich funkcií ďaleko viac ohrozené rôznymi popôrodnými aj neskoršími komplikáciami. Medzi tieto komplikácie patrí predovšetkým výskyt apnoických páuz (to znamená, že sa dieťa opätovne nenadýchne v intervale do 20 sekúnd a viac). Opakované a predĺžené apnoické pauzy vedú u nedonoseného dieťaťa k poruchám srdcového rytmu (jeho poklese, kedy v prípade ďalšej pauzy je možná aj kompletná zástava srdcovej aktivity). Súčasne dochádza k zmene okysličeného tkaniva, čo sa prejaví prešednutím až cyanózou (zmodraním až sfialovením) dieťaťa. Z uvedených dôvodov musí byť sledovaná dychová aj srdcová aktivita dieťaťa. U nedonosených detí je zaznamenaný vyšší počet prípadov rozvoja SIDS rovnako v neskoršom dojčenskom veku.

Prevencia SIDS

Z vyššie uvedených údajov je zrejmé, aké sú možnosti prevencie SIDS v rodinnom prostredí:

• dieťa by sme v prvej polovici roka jeho života nemali ukladať k spánku v polohe na bruchu
• v miestnosti, kde dieťa spí, by sme mali udržovať primeranú izbovú teplotu a dieťa by sme nemali nadmerne baliť (dieťa by samozrejme malo udržovať svoju prirodzenú telesnú teplotu, nemalo by sa ani podchladzovať)
• v miestnosti, kde dieťa spí, by sme nemali fajčiť a všetci fajčiari v rodine by mali zachovávať nefajčiarsky režim v domácnosti
• dieťa by sme mali, ak je to možné, v prvých šiestich mesiacoch života dojčiť
• ak je v rodine alebo v blízkom príbuzenstve dieťa, ktoré zomrelo na SIDS, mali by sme byť u dojčaťa viac obozretnejší.

Spánok na chrbátiku - Bábätká sú pokojnejšie, keď ležia na brušku, i tak trvajte na tom, aby prvý rok jeho života spalo na chrbte.

Prázdna postieľka - Postieľka, v ktorej vaše dieťa spí, by mala byť bezpečná, to znamená, že by mala byť čo najviac prázdna/holá. Používajte pevný matrac, no nenechávajte v postieľke vankúše ani plyšové hračky.

Teplota tela - Bábätkám nesmie byť zima, no rovnako nebezpečné je aj ich prehriatie.

Spite v jednej miestnosti, nie v posteli - V ideálnom prípade by vaše dieťa malo spať vo vašej izbe, ale osamote v postieľke, kolíske či inej konštrukcii určenej na spánok aspoň šesť mesiacov, a ak je to možné až jeden rok.

Pronačná poloha (spanie na brušku) na nesprávnom, príliš mäkkom matraci zapríčiní opätovné vdychovanie vydychovaného CO2 nahromadeného v okolí tváre. Dôsledkom je nedostatočné okysličenie s postupným návykom na vyššie koncentrácie CO2. Ak sa k tomu pridajú ďalšie faktory, napríklad infekcia dýchacích ciest, počas ktorej vírusy poškodia riasinkový epitel v dýchacích cestách, vzniká dobré prostredie pre bakteriálnu superinfekciu. Tvoria sa toxíny, a ak k tomu pridáme aj pasívne fajčenie, riziko SIDS významne narastá.

Svoj podiel na SIDS majú aj nezrelosť nervového systému (porucha funkcie nervových buniek, ktoré sa podieľajú na kontrole dýchania), poruchy dýchania - najmä apnoické pauzy (zastavenie dychu na viac ako dvadsať sekúnd) a periodické dýchanie. Predčasne narodené deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou majú vyššie riziko syndrómu náhleho úmrtia. Je to opäť kvôli nezrelosti nervového systému. Reguluje dýchanie, srdcovú činnosť, termoreguláciu, spánkové cykly a bdenie a jeho nezrelosť môže viesť k dlhodobému nedostatku kyslíka.

Inou príčinou SIDS sú poruchy metabolizmu oxidácie mastných kyselín, poruchy metabolizmu glukózy, kalcia alebo poruchy zrážanlivosti krvi. Deti s týmito poruchami môžu zomrieť na SIDS skôr, ako sa vyvinú príznaky samotného ochorenia.

Monitory Dychu

S uvedenou problematikou súvisí možnosť monitorovania dieťaťa v rodinnom prostredí. Vzhľadom k tomu, že výskyt SIDS je veľmi ojedinelý, nie je plošne odporúčané a ani inak zavedené monitorovanie dojčiat. Prístroje pre monitorovanie dýchania však existujú aj pre ambulantnú starostlivosť.

Tieto prístroje sú skôr určené k používaniu pre deti, kde bol už v rodine zaznamenaný SIDS, alebo pre deti, ktoré sa narodili ako nedonosené a mali v nasledujúcom popôrodnom období apnoické pauzy. Uvádza sa, že užívanie monitorovacieho prístroja inak neznižuje počet úmrtí detí na SIDS. Rodičia musia byť s obsluhou prístroja dobre oboznámení, aby zbytočne nedochádzalo k falošným alarmom.

MUDr. Elena Prokopová, pediatrička a hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast, tvrdí, že monitor dychu je výborný pomocník, no dá sa žiť aj bez neho: „Určite si ho nemusia rodičia bezpodmienečne zabezpečiť. Ak bude dodržané všetko o spaní bábätka, čo je vyššie vymenované, pravdepodobnosť tejto nešťastnej udalosti, akou je predčasné úmrtie, je malá. Ani by som nepovedala, že ide o ,modernú´ vec. Mnohé mamičky ho používali už pred dvadsiatimi rokmi. V každom prípade ide o pomôcku, ktorá dokáže zaznamenať poruchy dýchania u dieťatka a rodiča včas upozorniť na možné riziko.

Ako teda sledovali svoje bábätko rodičia v minulosti, keď nejestvoval monitor dychu? Sú tieto prístroje bezpečnejšie? „Áno, sú bezpečnejšie. V minulosti museli rodičia len zabezpečiť dieťatku čo najbezpečnejšie prostredie na spanie a museli veriť, že sa nič takéto ich dieťatku nestane.

Neobávate sa, že monitory dávajú rodičom falošný pocit bezpečia, čo ich robí príliš uvoľnenými a menej obozretnými? Do akej miery sa spoliehať na techniku? „Neobávam sa. Samotný monitor dychu syndrómu náhleho úmrtia u dieťatka nezabráni. Preto treba rodičom vysvetliť, že musia dodržať všetky princípy bezpečného spánku a monitor dychu, ak ho majú k dispozícii, používať správne podľa návodu.

Ako by mal rodič reagovať, keď začuje alarm na monitore dychu? V akých situáciách by už mali rodičia vyhľadať lekársku pomoc pre svoje dieťa? Pani Prokopová odporúča: „Rodič by mal ihneď zdvihnúť dieťatko z postieľky, čo často stačí na to, aby sa samé nadýchlo. Ak sa týmto úkonom neobnoví dýchanie, mal by skontrolovať stav dieťatka - dýchanie, farbu kože, pulz, svalové napätie. Následne položiť dieťatko na pevnú podložku, uvoľniť dýchacie cesty a začať s resuscitáciou.

Pestúnky kontrolujú životné funkcie dieťaťa počas spánku, niektoré z týchto zariadení sa nosia na nohe alebo členku dieťaťa a obsahujú pulzný oxymeter, ktorý monitoruje srdcovú frekvenciu a hladinu kyslíka a odosiela informácie do smartfónu rodiča. Ak sú hodnoty abnormálne, zaznie alarm. „Tieto prístroje sú určené na monitorovanie rizikových detičiek mimo domáceho prostredia a vlastnej postieľky. Často reagujú alarmom aj v prípade, keď je dieťatko v poriadku. Ich použitie u fyziologických novorodencov a dojčiat nie je nevyhnutné,“ dodáva na záver MUDr.

Jednoduchšie monitory dychu sledujú len dychovú alebo len srdcovú frekvenciu. Pri vyhodnotení spúšťajú zvukový alebo aj svetelný signál. Zložitejšie obsahujú obidve funkcie, prípadne ukladajú záznam od jednej minúty až po posledných dvadsaťštyri hodín. Ďalšími možnosťami sú pulzný oxymeter alebo pletyzmograf.

Pri domácom monitoringu je dôležité upozorniť rodičov na možné falošné alarmy prístroja. Na vine môže byť chybný senzor, zlý napájací zdroj, nepokoj dieťaťa, rušiace zdroje v okolí monitora. Žiaľ, niekedy nastanú aj opačné chyby: falošne negatívne (napr. Domáci monitor je odporúčaný dojčatám z rizikových skupín, ako aj súrodencom detí, ktoré zomreli na SIDS. Ďalej pre deti s poruchami spánku, gastroezofageálnym refluxom, spánkovým apnoe, kŕčovou aktivitou, ALTE (Apparent Life-Threatening Event), pre predčasne narodené dojčatá, pre deti s neurologickými a metabolickými poruchami. Pri zvažovaní rizika SIDS je dôležitá spolupráca viacerých odborností z: otorinolaryngológie, pneumológie, neurológie, metabológie, kardiológie. Každá odbornosť vyhodnotí stav dieťatka z vlastného odborného pohľadu. Predčasne narodené deti majú povinné pravidelné kontroly v ambulancii pre rizikových novorodencov a deti s gastroenterologickými ťažkosťami sú v starostlivosti gastroenterologickej ambulancie.

Ak Vaše dieťa patrí do rizikovej skupiny pre SIDS, odporúčame absolvovať kurz prvej pomoci pre tých najmenších. Pri používaní domáceho monitora je potrebné vedieť, že môžu byť aj falošné pozitívne alarmy. Okrem toho existujú aj falošné negatívne alarmy (nie je žiadny poplach pri možnej ohrozujúcej situácii)- napr. Po alarme skontrolujte v akom stave sa nachádza vaše dieťa - ťažko dýcha, lapá po dychu, alebo už prestáva dýchať a modrie? Dokonca môže byť už v bezvedomí. Zistíte, či reaguje na Váš hlas, tlesknutie rúk a dotyk (stlačenie zápästia, členkov, trenie chrbáta a chodidla). Ak je vaše dieťa bez odozvy, skontrolujete či bezvedomie nie je spôsobené dusením (zvratkami alebo cudzím predmetom).

Ak sa dýchanie neobnoví, začnite bezodkladne resuscitovať, môžete tým zachrániť život svojho dieťatka. K poškodeniu mozgu dochádza už po 5 minútach bez kyslíka, preto je dôležité začať s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPP) čo najskôr. Až následne je potrebné volať prvú pomoc na linke 155 alebo 112, aby bolo dieťa odborne vyšetrené. Platí zásada 3 stlačenia na každý vdych - po úvodných 5 záchranných vdychov vykonajte 3 stlačenia hrudníka a 1 vdych. Pri dojčatách (od ukončeného 28.dňa života do 1.roku) dýchajte do nosa aj do úst naraz, perami obopnete nos aj ústa dieťaťa a 5-krát vdýchnete. Ak dieťa nereaguje, je potrebné urobiť masáž srdca - stláčame dvoma prstami (u batoliat hranou dlane jednej ruky) v strede hrudníka 30 stlačení za sebou, do asi 1/3 hĺbky hrudníka rýchlosťou 120 za jednu minútu.

Monitor dychu je pomôcka, ktorú sa oplatí mať doma. Zároveň musí mať uzavreté zdravotné poistenie v Union zdravotnej poisťovni aspoň jeden zo zákonných zástupcov dieťaťa. Pri kúpe monitora dychu potrebujete predložiť doklad o úhrade, pričom musí byť monitor dychu nový, teda nesmie byť z “druhej ruky”, kúpiť monitor dychu najskôr v 3. V žiadosti uvediete svoje rodné číslo alebo identifikačné číslo poistenca (IČP). Po overení vašej totožnosti Vám bude zaslaný unikátny zľavový kód. Ten zadáte v košíku e-shopu Benu lekárne.

Ak patríte do niektorej rizikovej skupiny, odporúčame sa zamyslieť nad nákupom monitora dychu Babysense ako preventívneho prostriedku pred hrozbou SIDS. Z osobných skúseností Vám monitor dychu Babysense odporúčame tiež kvôli mamičke práve narodeného potomka. Nákupom monitora dychu jej doprajete kľudný a bezstarostný spánok, kedy nemusí niekoľkokrát za noc k dieťaťu vstávať a kontrolovať, či dýcha.

tags: #smrt #dietata #v #posteli