V knihe Gn 1:14, Boh hovorí: “Buďte svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci; a buďte na znamenie (otot) pre obdobia (moadim), dni a roky.“ Jedno z týchto svetiel je mesiac, a práve ten určuje najdôležitejšie židovské sviatky.
Mesiac neslúži iba ako znamenie (ot), ale tiež ako moed - hebrejské slovo, ktoré sa dá najlepšie preložiť ako „stanovený čas“. Je to čas, v ktorom Boh sám rozhodol o stretnutí s ľudstvom.
Význam každého Roš Chodeš je predovšetkým určiť začiatok mesiaca, keď sa objaví nový mesiac, nov. Roš Chodeš je každý mesiac časom priblíženia sa k Bohu, časom trúbenia na roh, časom radosti a veselosti.
Písmo v knihe Nm 10:10 hovorí, že má byť pripomienkou (zikaron). Znamená to pamätať na minulosť, a tak si vziať ponaučenie pre prítomnosť. Je to oslava so zmiešanými pocitmi: radosť zo sviatku nového mesiaca, jedenie a pitie, zmiešané s trúbením na šofar. Trúbenie na šofar dodáva radostnej oslave vážnejší tón.
Pán je vnímaný ako Sudca, a knihy života sa otvárajú. V prípade Roš ha-šana, začiatok židovského mesiaca Tišri označuje aj začiatok desiatich „Dní bázne“ (jamim noraim), ktoré vedú k sviatku Jom Kipur. Pána oslavujeme ako Stvoriteľa sveta, a zároveň prosíme o odpustenie a snažíme sa vziať si ponaučenie z minulosti.
Roš ha-šana a biblický kalendár
Ako je teda možné, že práve tento mesiac je nabitý duchovne významnými moadim, časom stretnutia? Naozaj tento mesiac označuje začiatok nového roka alebo nie?
Roš Chodeš v mesiaci Tišri sa chápe ako začiatok nového roka, Roš ha-šana, ale zároveň sa Tišri nazýva siedmim mesiacom. Aby sme pochopili, prečo je Tišri ponímaný ako začiatok roka, musíme si predstaviť poľnohospodársky cyklus v starovekom Izraeli.
Každý sviatok má dva prvky, duchovný a poľnohospodársky: Pascha označuje oslobodenie z otroctva Egypta prostredníctvom krvi baránka, ale zároveň prvú úrodu jačmeňa; Šavuot (Sviatok týždňov alebo Turíce) pripomína darovanie Tóry, a tiež prvú žatvu.
Podľa poľnohospodárskeho kalendára teda biblický rok naozaj začína v mesiaci Tišri, pretože to je mesiac, keď prichádza zimné obdobie dažďov. Je to obdobie, v ktorom sa rozhoduje o osude celého regiónu po zvyšok roka. Ak neprídu skoré dažde, národ sa bude musieť vysporiadať so suchom. V staroveku to mohlo znamenať i vojny, keďže sa národ trápil s obmedzenými zdrojmi.
A nielen v staroveku: suchá sa vyskytujú aj v našom čase technológií. Toto všetko podčiarkuje našu úplnú závislosť na Bohu a Jeho neobmedzenej moci. Nemáme kontrolu nad budúcnosťou, ale Boh áno.
Táto výzva je posolstvom mesiaca Tišri a jesenných sviatkov. Biblia nariaďuje osobitný mesiac v stanovenom čase, pred nástupom nového poľnohospodárskeho roka. Týmto nás znovu uisťuje vo viere, že Pán je jedinou silou určujúcou osud prichádzajúceho obdobia.
Neobraciame sa k prírode, neuctievame si Matku Zem, a tiež nedovolíme vnímaným zmenám klímy, aby nás kontrolovali. Moderné technológie istým spôsobom zmenšili našu závislosť od skorých zimných dažďov, ale ako viete, tejto téme je v Izraeli stále venovaná veľká pozornosť.
Hladina vody Galilejského mora slúži ako symbolický ukazovateľ stavu obdobia dažďov, a často je v médiách prezentovaná ako dôležitá správa. Čiže, v mesiaci Tišri sa začíname modliť za obdobie dažďov, a preto si čoraz silnejšie uvedomujeme našu závislosť na Bohu.
Vystupuje ako Sudca, a táto myšlienka udáva tón celému mesiacu, ktorý je najintenzívnejším mesiacom v židovskom kalendári. Ide o život alebo smrť.
Idea závislosti na Bohu a dôvery v Neho preniká cez celé obdobie sviatkov: hlavným posolstvom sviatku Sukot (Sviatok stánkov) je pripomínať si, ako Boh ochraňoval Izraelitov na ich ceste z Egypta. Počas Sviatku stánkov sa ľuďom odporúča vyjsť von zo svojich pohodlných obydlí a dôverovať Bohu viac ako ľudskej ochrane.
Nemôžeme sa spoliehať na náš majetok, naše peniaze, dokonca ani na našu šikovnosť či zdravie.
Posolstvo Písma
Vráťme sa teraz k sviatku nazývanému Roš ha-šana a pozrime sa na to, čo sa môžeme naučiť z Písma. Predovšetkým, Biblia ho prekvapujúco nenazýva NOVÝ ROK, ale iba prvý deň SIEDMEHO mesiaca. Charakteristickú pasáž nájdeme v Nm 29:1-2: „Aj v prvý deň siedmeho mesiaca budete mať sväté zhromaždenie; vtedy nebudete konať nijakú služobnú prácu.Ďalšiu pasáž nájdeme v knihe Lv 23:23-25: Pán hovoril Mojžišovi:„Povedz Izraelitom: Prvý deň siedmeho mesiaca bude pre vás dňom odpočinku, pamätným dňom s trúbením (Zichron Teruah) a so svätým zhromaždením.Hlavným príkazom je teda trúbenie na roh alebo šofar (slovo teruah popisuje zvuk šofaru). Pamätáme si, že trúbenie na šofar sprevádza začiatok každého nového mesiaca, a prvok spomienky (zikaron) je tiež prítomný v každom mesiaci. V siedmom mesiaci je však všetko intenzívnejšie.Zaujímavú paralelu môžeme nájsť aj v Novom zákone. „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde. Skúmajte, čo sa páči Pánovi, a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte, lebo to, čo oni potajomky robia, je hanba aj hovoriť. Ale všetko, čo sa odhalí, svetlo vynesie najavo, a všetko, čo je zjavné, je svetlo.Vidíme teda, že spoločným prvkom je pokánie. Skutočne, svetlo je dôležitou témou v tomto období. „Blažený ľud, ktorý vie jasať! V hebrejčine žalm presne hovorí, “blažený ľud, ktorý pozná zvuk teruah”, alebo zvuk šofaru. Inými slovami, načúvanie hlasu k pokániu je požehnaním. To sú ľudia, ktorí kráčajú vo svetle Jeho tváre.
Symboly Roš hašana
Zvuk teruah je volaním k prebudeniu, pozýva nás opustiť temnotu a kráčať v Jeho svetle. Kedysi sme boli vo tme, ale teraz sme vo svetle a máme kráčať ako deti svetla. Využime túto príležitosť a prosme Boha, aby nám ukázal tie miesta nášho života, ktoré sú stále vo tme a potrebujú pokánie.
Pokánie sa v hebrejčine nazýva t’šuva, a znamená doslova "vrátiť sa, prísť naspäť". Židovskí myslitelia hovoria, že mnohé zákony týkajúce sa trúbenia na šofar sú odvodené zo zákonov jubilejného roka. Na 50-ty rok sa všetka pôda vrátila rodine, ktorá ju pôvodne zdedila, a otroci boli prepustení na slovodu.
Aké je spojenie medzi pokáním a jubileom, znovu získaním slobody? Tento koncept je veľmi židovský. Celé dejiny židovského národa môžu byť vnímané ako snaha o získanie slobody. Boh ich oslobodil z otroctva v Egypte a priviedol ich na vrch Sinaj, kde im daroval svoje Slovo, ktoré má moc oslobodzovať. A nakoniec sa Slovo stalo telom, a prebývalo medzi nami. Ježiš urobil to, čo sme my nikdy nemohli vlastnými silami vykonať. Teraz môžeme zažiť Jeho oslobodzujúcu silu.
„Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si.
Táto pasáž je nápadne podobná vízii, ktorú mnohí z nás poznajú z Iz 19. Tu, v kapitole Iz 27, nachádzame potvrdenie: Prídu z Asýrska a z Egypta a budú sa klaňať Pánovi v Jeruzaleme. (Je zaujímavé, že niektoré preklady chápu tých, ktorí prídu z Asýrska a Egypta ako Židov, ktorí odtiaľ boli vyhostení; môžeme ich však chápať aj ako ľudí tých národov, ktoré zanikli, alebo boli vykázaní, vyhnaní zo spoločnosti.)
Tieto dva regióny sa opäť osobitne spomínajú s prísľubom spásy uprostred súdu. A stane sa to v čase opätovného zhromaždenia detí Izraela. Obnova Izraela, súd nad národmi, a príchod Kráľa sú prepojené. Zjv 11:15 dodáva: „Zatrúbil siedmy anjel.
Význam Roš hašana
Nakoniec by som chcel spomenúť ďalší aspekt sviatku Roš ha-šana. Vo svetle toho, čo už bolo povedané, sa zdá, že v daný deň zavládne pochmúrna atmosféra a myšlienky na súd. Talmud v traktáte Roš ha-šana vysvetľuje, že zvyčajne, ak sa máme dostaviť k súdu, prežívame úzkosť, keďže nevieme odhadnúť výsledok.
S Izraelom je to však inak: oblečieme sa do bieleho, jeme a pijeme, a sme radostní, pretože vieme, že Boh robí zázraky. Na jednej strane je strašné byť súdený Bohom - na druhej strane vieme, že On je milosrdný. Máme uistenie o dni súdu.
Ježiš v Jn 5:22-24 hovorí: "A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Prijmime teda deň trúbenia s istotou a radosťou, pretože to je znamením, že Mu dôverujeme.
V Biblii tiež nachádzame precedens. V časoch Nehemiáša sa ľudia zhromaždili na sviatok Roš ha-šana, aby počúvali Božie slovo. Čítajte, ako reagovali, keď počuli volanie po pokání, a ako im Nehemiáš odpovedal.
„Všetok ľud sa zišiel ako jeden muž oproti Vodnej bráne. Vtedy Nehemiáš, to jest kráľov námestník, Ezdráš, kňaz a zákonník, a leviti, čo vyučovali ľud, povedali celému spoločenstvu: „Tento deň je zasvätený Pánovi, vášmu Bohu. Nežiaľte a neplačte!“ Všetok ľud totiž plakal, keď počul slová zákona. Potom im povedal: „Choďte, zajedzte si niečo mastného a vypite si sladkého, no niečo z toho pošlite aj tomu, kto si nenachystal! Lebo tento deň je zasvätený nášmu Pánovi.
Som si istý, že túto vetu ste už počuli: „Radosť v Pánovi je vaša sila!“ Prečo? Lebo pramení z pokánia. Blažený ľud, ktorý pozná zvuk teruah.