Spád je Nevyhnutný
Na starších plochých strechách je väčšina porúch spôsobená stojatou vodou, pretože sú bez spádu. V neodvedenej vode sa koncentruje okrem iného kysličník siričitý, ktorý degraduje kedysi používanú asfaltovú krytinu a strechy zatekajú. Zníženie priameho namáhania povlakovej krytiny zabezpečuje spomínaný spád, vďaka ktorému voda plynulo odteká z povrchu do vtokov.Spádová vrstva je súčasť konštrukcie strešného plášťa a vytvára potrebný sklon nasledujúcich vrstiev vrátane hydroizolačnej. Minimálne má byť jeden stupeň smerom k odvodňovacím prvkom. Pri rozsiahlejšej rekonštrukcii možno spád vytvoriť naklonením nosnej konštrukcie. Zošikmenie je to zanedbateľné a v interiéri nepostrehnuteľné.
Rekonštrukcia Starých Plochých Striech
V prípade rekonštrukcie starých plochých striech je častá otázka, či znovu použiť jestvujúcu konštrukciu. Obrátená strecha ponúka možnosť ponechať ju, čím sa ušetria náklady na jej odstránenie a zároveň využiť nové súčasné materiály.V súčasnosti často využívaný spôsob spádovania plochej strechy je zlúčenie spádovej vrstvy s tepelnoizolačnou. Táto vrstva chráni konštrukcie pred nepriaznivým pôsobením teploty. Ak sa skombinujú tepelnoizolačné dosky na zatepľovanie so systémom spádových klinov, možno vylúčiť technológiu mokrej výstavby. Spádové dosky so spádom 2 % sa kladú na pôvodnú konštrukciu strechy.
Asfaltové Pásy po Novom
Na plochých strechách veľa zla narobil nesprávny, nedostačujúci alebo chybný hydroizolačný materiál. Používali sa len asfaltové lepenky s asfaltovými nátermi. Dnes ich vytláčajú PVC fólie, stierky a striekané izolácie. Medzi súčasnými asfaltovými pásmi sú značné rozdiely, predovšetkým v materiálovej skladbe. Vyrábajú sa z oxidovaného alebo modifikovaného bitúmenu.- Tie prvé majú teplotné rozhranie od 0° do 70 °C, pri nulovej teplote praskajú a pri teplote nad 70 °C sa roztečú.
- Modifikované asfaltové pásy majú teplotné rozhranie od -25° až do +100 °C, sú značne mrazuodolné a tiež s lepšou teplotnou stabilitou v letných dňoch.
Dôležitá je ich nosná vložka, ktorá má byť nenasiakavá a nepodliehajúca hnilobe.
V súčasnosti dobre navrhnutá a zrealizovaná plochá strecha vydrží dokonca i dlhšie ako šikmá nad obytným podkrovím.
Pri rôznych typoch asfaltových pásov sa stretnete so sklenou rohožou, sklenou tkaninou, polyesterovou rohožou alebo tkaninou a s kombinovanými vložkami sklo plus polyester. Na hydroizoláciu strechy uprednostnite vždy asfaltové pásy s polyesterovou vložkou pred sklenou, lebo je až niekoľkonásobne pevnejšia a odolnejšia proti pretrhnutiu. Platí tiež pravidlo, že čím vyššia je hmotnosť vložky, okolo 200 až 250 g/m2, tým je hydroizolačný pás pevnejší.
PVC Konkurent
Asfaltovým pásom úspešne konkurujú fólie z PVC. Vyrábajú sa valcovaním z mäkčeného PVC ako ucelený strešný systém s mechanickým kotvením a vyriešením všetkých detailov. Súčasť systému sú aj poplastované plechy na klampiarske výrobky plochých striech, na ktoré sa fólie ľahko natavujú, a tiež separačné podkladové a ochranné textílie, povlakové tvarovky, strešné vtoky, tmely a lepidlá.Ich teplotné rozhranie je -30 °C až +80 °C, dokonale odolávajú slnečnému žiareniu. Sú pevné v ťahu i tlaku. Dôležitý je aj ich nízky difúzny odpor, vďaka ktorému sa prípadná vlhkosť zo strešnej konštrukcie dostane von a nemusí sa likvidovať pôvodná strešná skladba. Zaťaženie novou fóliou bude len 3 kg/m2.
PVC fólie však možno pri rekonštrukcii použiť len vtedy, ak sa dajú dobre mechanicky ukotviť do nosného podkladu. Pri starších objektoch je podklad často málo únosný, tvoria ho škvárové násypy uzavreté cementovým poterom alebo betónovou mazaninou.
Môže sa teda stať, že kotvenie nebude spoľahlivé a nezvládne namáhanie saním vetra. Dôjde k uvoľneniu kotviacich prvkov a poškodeniu hydroizolácie. V takýchto prípadoch treba použiť modifikované asfaltové pásy, hydroizolačnú stierku alebo PUR penu.
Zabráňte aj Úniku Tepla
K problémovým poruchám patrí tiež únik tepla zle izolovanou strechou. Dodatočné zateplenie striech je náročnejšie než zateplenie fasády, a preto spolupracujte s odborníkmi. Tí posúdia stav konštrukcie, navrhnú vhodný izolant a postup pri jeho inštalácii. Z výpočtov vyplynie aj hrúbka tepelnej izolácie a parotesná fólia.V starších domoch sa na izolovanie používala škvára, škvárobetón, keramzit, pórobetón či penový polystyrén. Tieto izolanty treba pri rekonštrukcii vymeniť za dosky z extrudovaného polystyrénu, perlitu, PUR peny alebo čadičového vlákna. Na viacplášťových strechách sa uplatnia aj rohože zo skleného vlákna a fúkaná izolácia. Najčastejšie sa dodatočná tepelná izolácia kladie na existujúcu alebo vymenenú hydroizoláciu, čím sa vytvorí takzvaná obrátená strecha. Tepelný izolant sa potom zasype vrstvou kamienkov, alebo aj na sucho položenou dlažbou. V takomto prípade treba použiť nenasiakavú tepelnú izoláciu.
Malé sklony plochých striech sa dnes najčastejšie renovujú dvoma typmi hydroizolácií: Fóliami na báze PVC a asfaltovými pásmi.
Navyše je hydroizolácia chránená pred klimatickými vplyvmi, pretože je skrytá pod tepelným izolantom. Ak znesie strecha väčšiu záťaž, je možné uvažovať o vytvorení zelenej strechy. Vtedy sa tepelná izolácia prekrýva drenážnou vrstvou z geotextílie a štrku a zeminou v hrúbke od 4 cm do 1 m, podľa typu zelenej strechy a plánovanej výsadby. Táto konštrukcia je extrémne náročná na kvalitnú hydroizoláciu, pretože jej opravy sú prakticky nemožné. Iná možnosť je nástrek polyuretánovej peny na strechu, ktorý izoluje teplo aj vodu.
Vytvorí sa ňou súvislá vrstva tesniaca aj problémové detaily, napríklad pri vyústení komína, vetracieho potrubia a podobne.
Predĺžte Jej Životnosť
Na rozdiel od šikmej strechy plochá vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Plochú strechu by ste mali kontrolovať aspoň dvakrát ročne, na jeseň a na jar, po zimnej záťaži. V zime z nej odstraňujte sneh. Mnohé staršie domy nemajú strechu dimenzovanú na kalamitnú záťaž. Na jar aj na jeseň preventívne čistite odkvapové žľaby, vpusty a zvody, odstráňte mach a nálety rastlín, ktorým sa na plochých strechách darí. Aspoň raz ročne natrite oplechovanie, ak nie je z bez údržbového materiálu.Pri zistení nutného zásahu do štruktúry strešného plášťa privolajte odborníkov, ktorí môžu odhaliť zásadnejšie skryté chyby. Prvá pomoc pri zatečení Nájsť miesto, kadiaľ preteká voda, je náročné, pretože mokrá škvrna na strope nemusí zodpovedať miestu prieniku na streche.
Najväčšie úskalie a zdroj poškodenia väčšiny izolácií plochých striech pochádza od slnečného žiarenia. Preto je jej dôležitou súčasťou nejaký druh ochrany pred týmto žiarením. Môže to byť náter, zásyp drobným kamenivom alebo dlažbou v prípade pochôdznej strechy.
Lokalizácia je často nemožná, lepšie je privolať si odborníka. Ak poškodené miesto nájdete, opravte ho natavením kusov asfaltových pásov. Podkladné a opravné pásy nahrejte horákom a bombou s propán-butánom a spojte. Treba pracovať rýchlo, aby pásy neprehoreli. V mieste spojov rozotrite špachtľou asfalt dostratena.
Aby ste nemuseli lepiť asfaltové pásy, môžete použiť takzvanú tekutú lepenku. Dá sa použiť samostatne alebo v kombinácii so sklenou textíliou. Najprv opravte trhlinu náterom, nahrejte horákom a rozotrite asfalt špachtľou. Následne je lepšie natrieť celú strechu.
Na nenáročné opravy použite samolepiace bitúmenové fólie a lepte ich s presahom 3 až 5 cm. Pri malej oprave postačí asfaltový tmel. Ním zalepte malé praskliny, vymažte spoje alebo podlepte uvoľnené časti lepenky.
Na údržbu nenáročné sú modifikované asfaltové pásy s povrchom upraveným posypom keramickým granulátom. Sú takmer bezúdržbové, po troch až piatich rokoch sa natierajú ochranným náterom.
Asfaltové Pásy vs. Fólie
| Vlastnosť | Asfaltové pásy | Fólie PVC |
|---|---|---|
| Odolnosť voči mechanickému poškodeniu | + Menej chúlostivé na prerazenie a mechanické poškodenie | - Statické dôvody môžu vylúčiť použitie, ak fóliu nemožno kotviť k podkladu |
| Inštalácia | + Pri kladení nepotrebujete špeciálne vybavenie, iba propán-butánový horák | - Pri realizácii je potrebné špeciálne vybavenie a odborná firma |
| Údržba | + Modifikované asfaltové pásy sú bez údržbové | + Bez údržbové |
| Oprava | + Nenáročné na opravy | - Na prípadnú opravu treba zabezpečiť odbornú firmu |
| Kompatibilita s materiálmi | + Lepšie sa znášajú s bežnými stavebnými hmotami | - Fólie na báze mäkčeného PVC musia byť od polystyrénu a výrobkov z dechtu oddelené separačnou textíliou |
| Identifikácia poškodenia | + Ľahšia identifikácia poškodeného miesta | - Spoľahlivosť vodotesnej izolácie závisí od dodržiavania technologických postupov |
| Údržba | - Klasické asfaltové pásy potrebujú ochranné nátery, ktoré treba obnovovať | + Výborná difúzna priepustnosť, vhodné aj na rekonštrukciu vlhkých striech |
| Starnutie | - Rýchlejšie starnú, preto ich treba častejšie kontrolovať a pravidelnou údržbou oddialiť rekonštrukciu | + Vysoká odolnosť proti kyselinám, vhodné do oblasti s kyslými dažďami |
| Hmotnosť | - Veľká plošná hmotnosť - 12 kg/m2 | + Malá plošná hmotnosť - 3 kg/m2 |
| Použiteľnosť | - | + Použitie nezávislé od stavu podkladných vrstiev |
| Realizácia | - | + Rýchlejšia realizácia ako pri asfaltových pásoch |
| Cena | - | + Lacnejšia technológia, ak nie je možné ďalšie zaťaženie strechy alebo odstránenie podkladu |
Nešetrite!
Pri použití PVC fólie nesmiete vynechať separačnú vrstvu, ktorá ju oddelí od pôvodnej asfaltovej krytiny alebo tepelnej izolácie z penového či extrudovaného polystyrénu.Ak ju vynecháte alebo nezvolíte vhodnú, dochádza k uvoľňovaniu zmäkčovadiel z fólie a k reakcii s tepelnou izoláciou.
Staršia generácia odborníkov na hydroizolácie mala to šťastie, že veľmi často stála pri vzniku jednotlivých materiálov a rovnako môže od začiatku 90. rokov minulého storočia sledovať nástup nových materiálov povlakových krytín. Súčasťou vývoja jednotlivých materiálov bol aj vývoj nových technologických postupov. Všetky poznatky z vývoja sa usporiadali do vykonávacích predpisov - noriem.
Fungovalo to do prvej polovice 90. rokov, keď sa začalo rozsiahle zavádzanie nových hydroizolačných materiálov do stavieb. Do roku 1990 sa v odbornej literatúre písalo o desiatkach hydroizolačných materiálov, dnes možno hovoriť o tisícoch. Poznať všetky nové hydroizolačné materiály je pre jedného človeka takmer nemožné a ovládanie všetkých technológií spracovania a zabudovania týchto materiálov je pravdepodobne vylúčené.
Začiatok 90. rokov minulého storočia však znamenal aj začiatok konca pôvodnej československej normotvorby. Československé normy totiž zrozumiteľne hovorili aj o tom, ako daný materiál uchopiť a zabudovať do príslušnej vrstvy. Remeselník sa tak jednoducho dozvedel, čo a predovšetkým ako treba spracovávať. Zavádzaním nových noriem EN a STN sa situácia radikálne zmenila. Existujú normy, ktoré hovoria jednoznačne „len o príslušnom výrobku“ alebo o tom, aký postup sa používa na testovanie daného výrobku v akreditovaných laboratóriách.
Množstvo výrobných noriem obsahuje v predhovore základnú informáciu: „Výrobok sa skúša na všetky parametre, nezabudovaný do konštrukcie.“ Remeselník dáva dielu architekta alebo projektanta skutočnú podobu tým, že použije nový výrobok, ktorý svojimi vlastnosťami vyhovuje normatívnym požiadavkám, čo potvrdzuje vydaný certifikát. Čo však s tým, keď sa remeselníkovi pracuje s daným výrobkom horšie alebo ho nemôže kvalitne zabudovať?
Hlavným problémom sú pravdepodobne peniaze. V súčasnosti sa vytvára tlak na efektivitu výroby a výrobných nákladov, v dôsledku čoho „šikovní“ výrobcovia hľadajú spôsoby, ako znížiť náklady a zároveň dosiahnuť vyšší zisk.
Praktické skúsenosti so zabudovaním niektorých nových typov asfaltovaných modifikovaných pásov do strešnej konštrukcie sú rozličné. Na československý trh prišli po roku 1990 firmy, ktoré deklarovali životnosť výrobkov dlhšiu ako 30 rokov. Neubehlo však viac ako päť rokov a už sa začali objavovať prvé náznaky problémov - zmrašťovanie nosnej vložky na báze polyesteru.
Počas niekoľkých ďalších rokov to bola jediná porucha - samozrejme, odhliadnuc od nedostatkov realizácie. Pozornosť sa sústredila na iné typy povlakových krytín a dobrým terčom kritiky sa stali fólie na báze PVC a ich zmrašťovanie, krehnutie fólií po migrácii zmäkčovadiel či účinky aktívneho uhlia.
Postupne sa začali prejavovať nové typy porúch asfaltovaných modifikovaných pásov - pľuzgieriky a stekanie asfaltovaných pásov na zvislých plochách (v našom archíve mám k dispozícii fotku už z roku 2003, pozn. autora), šikmých i vodorovných plochách. Medzitým rástol tlak na výslednú cenu výrobkov, v dôsledku čoho sa zvyšoval počet striech, na ktorých sa prejavovali dané poruchy.
Z hľadiska štatistiky sa tieto problémy začali zovšeobecňovať do takej miery, že dnes by sme pravdepodobne našli len prekvapivo málo výrobcov, ktorých by sa netýkali. Úplne novým fenoménom sa stáva nemožnosť dobrého natavenia či zhotovenia pevného vzájomného spoja dvoch pásov.
Ide o neschopnosť remeselníka? Žiaľ, nie je to vždy tak, aj keď znalci sa s nekvalitnou prácou remeselníka stretávajú stále. Nie za všetko však môže remeselník, preto im treba načúvať. Postupne sa začínajú pýtať, prečo jeden pás natavia ľahko, má krásnu čiernu lesklú farbu a asfalt sa pekne preťahuje a iný pás zase musia toľko zahrievať, až sa zrazu takmer rozleje? Prečo sa ďalší pás správa pri spojení - natavení tak, že z krásnej čiernej farby je farba čiernosivá, zmes je mazľavá a ľahko rozpojiteľná alebo rôsolovitá?
Základnou otázkou tak ostáva, ako sa tomu brániť. Odpoveď nie je jednoduchá. Zmraštenie asfaltovaných modifikovaných pásov predstavuje dlhoročný problém a pozornosť mu venovalo už množstvo odborníkov, a to aj napriek tomu, že sa týkal len jedného typu nosnej vložky na báze polyesteru.
Podstatou vysvetlenia tohto javu je, že ide o možné dotvarovanie nosnej vložky z polyesteru teplotným šokom, ktorému bola vystavená pri penetrácii horúceho asfaltu, a šok sa obnovil po natavení na strechu. Rozmerová stálosť asfaltovaných pásov sa skúša v súlade s STN EN 1107-1. Ide o skúšobnú normu, ktorá sa nevzťahuje na hydroizolačné systémy zložené z týchto výrobkov a zabudované do stavieb. Dôležitým poznatkom je vyjadrenie, že v prípade zistených výsledkov ide o MLV (manufactur´s limiting value - medznú hodnotu stanovenú výrobcom). Výsledkom je, že na trhu s asfaltovanými pásmi sa môžu objaviť výrobky so zmraštením až 0,6 %.
Z toho vyplýva, že pri rozličných dĺžkach asfaltovaných pásov môže byť zmraštenie v rozpätí od 3 do 6 cm (v prípade pásu s dĺžkou 5 m) a z hľadiska výroby je všetko v úplnom poriadku (obr. 3). Nadväzujúca výrobková norma STN EN 13707: 2010 (Hydroizolačné pásy a fólie. Asfaltované pásy s nosnou vložkou na hydroizoláciu striech. Definície a charakteristiky (Konsolidovaný text)) sa vo svojich článkoch o rozmerovej stálosti odvoláva na predchádzajúcu normu.
Pre tých, ktorí ešte nemali možnosť navštíviť výrobňu asfaltovaných pásov, pripájam krátke vysvetlenie. Výroba asfaltovaných pásov je kontinuálna. Ide o nepretržitý proces odvíjania nosnej vložky, jej penetráciu asfaltom, nasleduje nanesenie asfaltovej vrstvy, prípadne hrubozrnného posypu so zavalcovaním a napokon v poslednej fáze po postupnom ochladzovaní sa vykonáva delenie na príslušnú dĺžku. Produktivitu práce možno zvýšiť zrýchlením procesu výroby. Tým sa, samozrejme, na nosnú vložku vyvíja väčší ťah a deformácia, ochladzovanie je rýchlejšie. Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje jej kvalitu, je aj kvalita použitej nosnej vložky a jej prípadná kontrola. Ďalším dôvodom zmraštenia nosnej vložky môže byť návin do rolky a jej dlhodobé skladovanie.
Stekavosť a stanovenie odolnosti proti stekaniu pri zvýšenej teplote je predmetom STN EN 1110. Opäť ide o skúšobnú normu, ktorá upravuje skúšanie nezabudovaného výrobku. Nadväzujúca výrobková norma STN EN 13707 sa rovnako vo svojich článkoch o odolnosti proti stekavosti asfaltovej krycej hmoty odvoláva na uvedenú normu. Dôležité je aj označenie výsledného MLV. Stekavosť asfaltovej krycej hmoty je maximálna vzdialenosť medzi spodným okrajom značky 1 a značky 2 na hornom a spodnom povrchu skúšobného telesa v dôsledku posunu asfaltovej krycej hmoty. Aj v tomto prípade treba vychádzať zo základných údajov výrobcu príslušného asfaltovaného pásu, ktorý vo všeobecnej rovine uvádza základnú odolnosť od +100 °C a viac (stále ide len o modifikované asfaltované pásy). Na základe niekoľkoročných meraní pri teplotách vzduchu +38 °C bola maximálna teplota povrchu asfaltovaného pásu na úrovni +83 °C. Podľa tohto údaju by vo všeobecnej rovine pri deklarácii výrobcu nemal uvedený problém vôbec vzniknúť. Opak je však pravda.
S pľuzgierikmi na asfaltovaných pásoch sa väčšina z nás určite nestretáva po prvýkrát. Aj na stanovenie viditeľných chýb asfaltovaných pásov existuje norma STN EN 1850-1: 2001 (Hydroizolačné pásy a fólie. Stanovenie viditeľných chýb. Časť 1: Asfaltové pásy na hydroizoláciu striech). Tu treba citovať článok 6 Skúšobný postup: „Vyrábaná rolka asfaltovaného pásu sa položí na rovnú plochu a opatrne sa rozvinie. Na hornom povrchu pásu sa okom dôkladne hľadajú pľuzgiere, trhliny, otvory a lysiny alebo iné zjavné chyby. Pás sa potom opatrne otočí a spodný povrch sa preverí rovnakým spôsobom.“ Ak sa žiadne pľuzgieriky nezistia, asfaltovaný pás možno zabudovať do strešnej konštrukcie ako finálnu vrstvu. Uplynie rok-dva a zistíme, že sa na povrchu vytvorilo veľké množstvo pľuzgierikov, a začne sa hľadať vysvetlenie. Ak sa asfalt na zle natavenom alebo špachtľovanom spoji prelína s nosnou vložkou, možno hovoriť o pľuzgierikoch, ktoré sa šíria v smere od spoja do stredu asfaltovaného pásu. Ak sa však pľuzgieriky objavujú v strede asfaltovaného pásu a „putujú“ na jeho okraj, ide o zavinenie remeselníkom? Nie. Tento problém vznikol vinou nedostatočného vysušenia nosnej vložky počas výroby - zrejme pri zrýchlení výrobného procesu. Preukazovanie výrobnej chyby je však zložité. V praxi sa dokonca vyskytol prípad, keď sa pľuzgieriky začali výrazne tvoriť do 3 mesiacov od zabudovania asfaltovaného pásu do strešnej konštrukcie.
Skúmanie práce remeselníka, prečo sa mu jeden pás natavuje lepšie ako druhý, je úplne zbytočné, pretože bez dôkladného rozboru asfaltu sa nikam nedostaneme. Veľkú časť asfaltovej zmesi tvoria plnivá (zvyčajne ide o desiatky percent, optimálne zloženie je 15 až 30 %, maximálne 50 %). Tu majú výrobcovia opäť príležitosť výslednú zmes „finančne vylepšiť“. Namieste je otázka ako. Odpoveď na ňu by mohla byť: Čo sa kontroluje z listinných podkladov výrobcu? Predsa hmotnostný percentuálny podiel daného materiálu. Množstvo plniva sa už nekontroluje. Plniva s nižšou objemovou hmotnosťou tak možno pridať viac ako plniva s vyššou objemovou hmotnosťou. Medzi základné plnivo sa zaraďuje vápencová, čadičová alebo bridlicová múčka a ako úplne nové plnivo sa používa elektrárenský popolček. Ten má približne o 25 % nižšiu objemovú hmotnosť ako tradičné plnivá, a preto ho môže byť v asfaltovej zmesi viac. Od toho potom závisí výsledné správanie sa asfaltovej zmesi pri dosiahnutí maximálneho povoleného hmotnostného percenta. Výsledkom je problematická spracovateľnosť pri natavovaní. Nižšia cena odpadového materiálu - elektrárenského popolčeka - v porovnaní s tradičnými plnivami je zrejmá.
Prvé pokusy o nahradenie plniva sú známe už zo 60. rokov minulého storočia, keď sa do horúceho asfaltu zamiešal popolček. Asfaltované pásy na strechách po určitom čase „zvodnateli“ a do strešnej konštrukcie začalo zatekať.
Do módy prichádza aj technológia natavenia asfaltovaného pásu v dvoch stupňoch, pričom málokto hovorí o jej rizikách. Tým sa dosiahne presný návalok a z estetického hľadiska sú pásy uhladené. Už menej pozornosti sa však venuje tomu, že samotné natavenie po celej dĺžke je vo vodorovnej polohe, vyskytujú sa záhyby - izolatérska práca totiž nie je o pridržaní pravítka a roviny. Pri nedokonalom natavení pozdĺžne nenatavené časti asfaltovaného pásu vytvárajú pozdĺžny kanálik, ktorý je spolu s vodou príčinou rozličných problémov.