Červený Kláštor, nachádzajúci sa v Pieninskom národnom parku, je miesto s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Táto oblasť, obklopená malebnou prírodou, ponúka návštevníkom jedinečné zážitky spojené s históriou, turistikou a goralskou kultúrou. Obec Červený Kláštor leží na pravom brehu Dunajca, pri ústi potoka Lipničanka.
História Červeného Kláštora
Dejiny obce sú zviazané so starobylým kláštorom, ktorý v roku 1319 založil strážsky magister Kokoš Berzevici. Kláštor bol obývaní mníchmi rádu kartuziánskeho a kamaldulského v dvoch etapách. Prípravy na výstavbu kláštora začali okolo roku 1320. Kamenné základy boli položené po roku 1330 a výstavba trvala niekoľkých desaťročí. Medzi prvými boli postavené obytné cely mníchov s prislúchajúcimi záhradkami. Rok 1360 odštartoval výstavbu Kostola sv. Antona pustovníka. Vzhľadom k nepokojným časom bol areál kláštora obohnaný múrom z troch strán. Štvrtú uzatvárajúcu časť tvorila hospodárska budova so vstupnou bránou.
Kláštor rádu kartuziánov odolával rôznym nástrahám takmer 250 rokov. Nasledovalo stopäťdesiatročné obdobie svetského pôsobenia, ktoré na kláštore zanechalo výrazné stopy. Majetok bol veľakrát predmetom zálohu a často menil majiteľa. Až rodina Rákoczy sa začala o majetok lepšie starať a kláštor zároveň slúžil ako hraničná pevnosť. V 18. storočí sa v kláštore usadili kamaldulskí mnísi. Došlo k niekoľkým stavebným zmenám a úpravám. Niekoľko nepokojných kapitol zaznamenali spory o majetky prislúchajúce kláštoru. Pre obyvateľov Červeného Kláštora bolo spravovanie opátstva kamaldulmi vnímané pozitívne. Viditeľným prínosom pre široké okolie bolo spravovanie lekárne. Lieky vyrobené v kláštore boli vyhľadávané aj za hranicami krajiny. Azda najznámejším správcom lekárne bol brat Cyprián.
Dôsledkom osvieteneckých reforiem Jozefa II. v roku 1782 kláštor opustili aj kamalduli. Miestni obyvatelia sa ani po odchode rádu nevzdali nádeje, že by kláštor mohol naďalej slúžiť celému Zamaguriu. Jozef II. povolal na opustené majetky osadníkov zo Švábska. V časoch socializmu bol kláštor čiastočne udržiavaný občianskymi združeniami. Východoslovenské múzeum Košice sprístupnilo prvú expozíciu návštevníkom v roku 1966. Ľubovnianske múzeum rozšírilo povedomie o expozíciách v rokoch 1999 až 2007. Stroho zariadené priestory výstavných miestností navodzujú dávnu atmosféru. Mnísi totiž žili jednoducho, čomu zodpovedá obsah i forma prezentovaného. Sakrálna časť expozície je pre stropnú výmaľbu veľmi fotogenická. Príjemný čas je možné stráviť aj na priestrannom nádvorí so studňou a slnečnými hodinami.
V súčasnosti je areál kláštora komplexne rekonštruovaný. Centrálnou dominantou celého areálu je gotický kostol so zachovanými architektonickými detailmi. Dnes je kláštor sprístupnený verejnosti ako významná pamiatka.
Mních Cyprián
Medzi mníchmi bolo viac významných osobností-vynikli najmä fráter Cyprián a rehoľník Romuald Hadbavný. Bylinkár a liečiteľ Cyprián zostavil herbár v štvorjazyčným opisom 272 druhov rastlín nazbieraných v Pieninách. Cyprián bol v kláštore lekárom a raz pri zbieraní liečivých bylín, v prekrásnej pieninskej prírode, pozoroval orla a veľmi mu závidel ako sa vznáša do výšin. Rozhodol sa skonštruovať lietajúci stroj, na ktorom by mohol vyletieť vyššie ako vtáci, aby tak spoznal záhady nedostupné ostatným smrteľníkom. Po zostrojení klzáka vzlietol z Troch korún a letel smerom k Vysokým Tatrám tak vysiko, že anjel zazrel jeho zrkadlový obraz až na dne plesa Morské oko v poľských Tatrách a zrazil ho bleskom na zem.
Legenda o lietajúcom Cypriánovi má množstvo podôb, dokonca aj jednu sfilmovanú. Tradičná povesť rozpráva o veľmi múdrom frátrovi Cypriánovi, ktorý túžil lietať. Sníval o tom vo dne i v noci. V snoch sa mu prihováral anjel a odhováral mnícha od zhotovenia krídel. Cez deň sa anjel neukazoval, a tak si odvážny Cyprián zmajstroval klzák. Vyliezol s ním na vrchol Troch korún a odvážne sa vrhol zo skalného brala. Napodiv, lietajúci stroj fungoval a zaniesol mnícha až nad Morské okov v Poľsku. Tam ho zbadal anjel zo sna a zoslal na lietajúceho Cypriána búrku. Blesk zasiahol odvážlivca, ktorý sa zrútil na breh plesa.
Prírodné Zaujímavosti
Územie, na ktorom sa kláštor nachádza, vymodelovala rieka Dunajec v podloží pieninského úseku bradlového pásma. Táto oblasť patrí medzi prírodovedecky, krajinársky i turisticky najzaujímavejšie časti Pieninského národného parku (2125 ha) s vysokou prírodovednou a krajinársko-estetickou hodnotou.
Pieninský národný park sa vyznačuje výskytom rohovcových vápencov, zeleno-červených radiolariových vápencov, ílovcov a lavicových vápencov. Tieto horniny pochádzajú zo strednokriedových hornín, ktoré tvoria tmavé vápence, sliene a ílovce pieninského vývoja a kvartérne fluviálne sedimenty. Park je tiež známy výskytom teplomilných, prealpínskych druhov, druhov horských až vysokohorských a západokarpatských endemitov, ako aj spoločenstvami skalných biotopov.
Turistické Atrakcie a Aktivity
Otvorením pešej lávky ponad rieku Dunajec sa stal Červený Kláštor vstupnou bránou do slovenských ako aj poľských Pienin. V prvom rade to je možnosť splavenia rieky Dunajec na drevenej plti až do Lesnice. Jedinečná atrakcia v Európe - splav Dunajca na drevených pltiach v nádhernej prírodnej scenérii Pieninského národného parku. Trasa v dĺžke 9 km vedie z Červeného Kláštora do obce Lesnica. Splav trvá 70-90 minút. Pltnícka sezóna sa začína 15. apríla a končí 31.
Kto má rád turistiku, určite si nenechá ujsť príležitosť vystúpiť na majestátnu horu Tri koruny, ktorá sa týči nad kláštorom spoza Dunajca na jeho poľskej strane. Stačí sa prejsť do centra obce Červený Kláštor, prejsť ponad Dunajec do Poľska lávkou pre chodcov a pustiť sa doprava po ulici cez obec Stromowce Nižne, kde už natrafíte na značku, ktorá vás zavedie až na vyhliadku Troch korún do výšky 982 metrov nad morom. Kláštor budete mať pred sebou ako na dlani. Na Tri koruny je to strmá cesta - no nájde sa tu aj niečo menej náročné: dva a polhodinová prechádzka spred brány kláštora až ku bodu pri obci Lesnica, kde Dunajec vchádza definitívne do Poľska. Táto prechádzka je skvelý spôsob ako objaviť krásy Pieninského národného parku.
Prielom Dunajca je skvelá túra či pešo, na bicykli alebo ak máme šťastie na poriadnu zimu, tak aj na bežkách. Po túrach isto dobre padne oddych. Okrem relaxačného a detoxikačného pobytu v našich kláštorných izbách, ktoré po stáročia obývali kartuziánski mnísi, je tu ešte ďalšia možnosť - kúpele Červený Kláštor - Smerdžonka. Je pomerne dobre doložiteľné, že oba mníšske rády - ako Kartuziáni, tak aj Kamalduli - sa venovali pestovaniu a zberu liečivých rastlín, výrobe liekov a liečeniu chorých. Taktiež začali ako prví miestnu minerálnu vodu využívať v liečiteľskej praxi. To, kam pokročila táto tradícia, si môžete vyskúšať na vlastnej koži.
MTB cyklistom zas chceme predstaviť Lechnické singletraily. Singletrails Lechnica je sieť horských cyklochodníkov v srdci Pieninského národného parku. Pri jazdení po nich budete obdarený nádherným výhľadom na najnavštevovanejší vrch Pienin Tri Koruny. V prevádzke sú tri trate, z čoho sú dve trate rodinného typu GRIFTOF (9 km), ŠPICA (5 km) a jedna náročná trať GVIZD (1,3 km) je určená len skúseným zjazdárom. Názvy tratí sú odvodené od najvyšších vrcholov, cez ktoré tieto trasy prechádzajú. Čo sa týka náročnosti, tak okruhy GRIFTOF a GVIZD boli stavané predovšetkým ako vyhliadkové okruhy pre rodiny, i keď aj zdatní jazdci si prídu v určitých pasážach na svoje. Z obidvoch okruhov sú nádherné výhľady na Tri koruny, Haligovské skaly a Belianske Tatry.
Ak ste milovník krásnych túr, poľskú stranu Pienin rozhodne neobíďte. A mimochodom v Pieninách sa aj veľa lozí. Pieniny poskytujú civilizáciu, nádherné prostredie a turistické vyžitie, dajú však kondične zabrať. Slovenská strana ponúka skôr príjemné nenáročné prechádzky. Turistické mapy VKÚ poskytujú najpodrobnejší prehľad o teréne, značených turistických trasách a cyklotrasách v celom regióne. Odporúčané trasy sú dobre značené. Ste v civilizácii s krásnym prostredím a prevýšeniami.
SPLAV DUNAJCA Rafting Slovakia
Kultúrne Podujatia
Múzeum Červený Kláštor je členom oblastnej organizácie cestovného ruchu Tatry - Spiš - Pieniny, ktorá združuje významných aktérov v oblasti cestovného ruchu v týchto regiónoch. Rôzne kultúrne podujatia a folklórne slávnosti vám zas umožnia jedinečný pohľad na tradície, ktoré robia toto miesto ideálnou destináciou pre každého cestovateľa. Jedným z takýchto podujatí je aj víkendový festival Stretnutie goralov v Pieninách, na ktorom sa každoročne stretávajú ľudia z celého Slovenska.
Letná turistická sezóna v Pieninách sa tradične otvára symbolickým odomknutím rieky Dunajec. V Červenom Kláštore sa konajú slávnostné podujatia, ktoré sprevádzajú tradičný splav na pltiach do Lesnice. Súčasťou programu sú sväté omše, vystúpenia folklórnych súborov a odovzdávanie ocenení. V prístavisku pltí sa stretávajú stovky ľudí, aby spoločne oslávili začiatok novej sezóny. Po splave pokračuje zábava v zrekonštruovanej Chate Pieniny v Lesnici.
Súčasťou otvorenia turistickej sezóny bývajú aj koncerty známych hudobných skupín. V roku 2019 sa v Kúpeľoch Červený Kláštor Smerdžonka konalo Stretnutie Goralov, kde hrala kapela Kollárovci. Táto udalosť je určená pre všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí milujú hudbu, zábavu a relax v krásnej pieninskej prírode. Samozrejmosťou sú goralské atrakcie typické pre tento región.
Zamagurské folklórne slávnosti sú prehliadkou ľudového spevu, tanca, hier a zvykov Zamaguria v čarovnej prírode Pienin na severe Slovenska. Festival sa koná každoročne už od roku 1976 v prírodnom amfiteátri na brehu rieky Dunajec v obci Červený Kláštor a meste Spišská Stará Ves a to pravidelne v tretí júnový týždeň. V súčasnej dobe patria Zamagurské folklórne slávnosti medzi najvýznamnejšie podujatia pod Tatrami a medzi klenoty tradičnej kultúry Slovenska.
Kúpele Červený Kláštor Smerdžonka
Tí z vás, ktorí sa na chvíľu potrebujú odpútať od vonkajšieho sveta plného povinností a deadlinov určite ocenia liečivé prostredie kúpeľov Smerdžonka, ktoré sú nedomysliteľnou súčasťou miestnej kultúry. O liečivej vode, ktorá na tomto mieste vyviera, vedeli už kartuziánski mnísi v 14. storočí. Dnes sú kúpele v obci Červený Kláštor skutočným unikátom, ako jediné na Slovensku totiž ponúkajú na jednom mieste liečby kožných, dýchacích, pohybových, tráviacich a duševných chorôb. Kúpele však vítajú aj tých, ktorí majú chuť v pokoji rozjímať, prejsť sa kúpeľným parkom plného kvetov a zelene alebo vyskúšať vonkajšiu Kneipp terapiu s balančným chodníkom.
V časti obce Červený Kláštor - kúpele sa nachádzajú prvé po druhej svetovej vojne na Slovensku obnovené KÚPELE ČERVENÝ KLÁŠTOR SMERDŽONKA, zamerané na ozdravovanie kožných chorôb, ale aj chorôb pohybového aparátu, neurologických chorôb. Kúpele Červený Kláštor Smerdžonka sa špecializujú predovšetkým na ozdravovanie kožných ochorení, pri čom využívajú jedinečnú prírodnú liečivú minerálnu vodu, nazývanú ľudovo aj ,,Smerdžonka“, podľa jej špecifického zápachu po sírovodíku. Ide o studenú, slabo alkalickú, hypotonickú, stredne mineralizovanú liečivú vodu, s obsahom minerálnych látok a solí, najmä Na, Mg, Ca a obsahom sulfánu 11 mg/l.
Ako sa tam dostať?
Na Červený Kláštor sa autom najlepšie dostanete cez cestu zo Spišskej Belej cestou 542 cez Slovenskú Ves a Matiašovce. Vlakmi ZSSK sa dostanete z Popradu Tatry osobným vlakom na Podolínec, cez Vyšné Ružbachy na Starú Ľubovňu.
Červený Kláštor, ktorý svoje pomenovanie získal vďaka červeno sfarbenému pieskovcu, z ktorého je čiastočne postavený, patrí k pomerne dobre zachovaným pamiatkam Slovenska.