História Myslavy a Tretieho Hámra: Od stredoveku po súčasnosť

História obce Myslava je bohatá a siaha až do stredoveku. Podľa súpisu pápežských desiatkov z rokov 1332-1337 sa dá predpokladať, že tu bola už v stredoveku katolícka fara, ktorá zanikla asi v polovici 16. storočia. Počas reformácie bola Myslava dve storočia protestantská. V roku 1752 sa na výzvu svojho majiteľa Košíc vrátila ku katolíckej viere, ktorú vyznáva až dodnes.

V tomto článku sa pozrieme na kľúčové udalosti a osobnosti, ktoré formovali náboženský, kultúrny a hospodársky život tejto obce a jej časti Tretí Hámor.

Vznik a vývoj farnosti

Prvý kostol - kaplnka - v Myslave bol postavený v roku 1382 pred terajšou farskou budovou a bol zasvätený Povýšeniu svätého kríža. Prvá zmienka o evanjelickom farárovi v Myslave je z roku 1550. Spočiatku sa obec stala na 35 rokov filiálkou farnosti Vyšný Klatov. V roku 1788 tu zriadili miestnu kaplánku.

Kostol bol postavený na inom mieste (ako kaplnka z r. 1382) v blízkosti starej fary. Myslava sa stala samostatnou farnosťou v roku 1805 rozhodnutím prvého košického biskupa o. Szabóa. Od roku 1810 bol kostolníkom Ján Kelbel, ktorého potomkovia dlho zastávali túto funkciu. Prvým kňazom v rokoch 1788 - 1802 bol Maschek Viliam a v rokoch 1802 - 1803 to bol Schindler Ján.

Rok 1803

V tomto roku bola Myslava ešte kaplánkou. Kaplánom je tu František Donay. Tento kaplán 18. júla žiada biskupský úrad o povolenie užívania všetkých náležitostí myslavskej fary. V obci je už novopostavená škola.

Rok 1805

V tomto roku 16. júla, pričinením biskupa Andreja Szaba vznikla z Myslavskej kaplánky samostatná farnosť. Povýšili ju kráľovským dekrétom č. 9279. Prvým farárom myslavskej fary sa stal Anzelm Vrábeľ (Wrábely).

Rok 1807

Myslavská fara nie je obsadená. Bol vyhlásený konkurz, kde boli niekoľkí uchádzači o túto faru. Medzi uchádzačmi boli G. Semsey, F. Hoch a J. Bunday. Odporúčanie dostal G. Semsey, ktorý bol už päť rokov kaplánom v inej farnosti. S týmto odporúčaním biskupský úrad súhlasí, ale poznamenáva, že uchádzač musí ovládať oba jazyky (nemecký aj slovenský), ktorými sa v dedine hovorí.

Nakoniec na faru nastupuje Barnabáš Jessovszky. Bol to bývalý františkán, vysvätený v Trnave v roku 1779, mal 56 rokov, ovládal obidva jazyky. V Myslave bol farárom do roku 1824.

Rok 1808

14. mája vznikol v obci veľký požiar. Zhorela veľká časť obce, pričom požiar zasiahol aj kostol, faru, ba aj školu.

Rok 1810

Barnabáš Jessovszky sa sťažoval na Biskupskom úrade na ťažkosti spôsobené devalváciou. Tieto ťažkosti sú najmä v Baške, kde kostol potrebuje nové vybavenie. V liste prosil o dva oltáre (sv. Anny a sv. Jozefa), ktoré boli odobraté z prešovského kláštora. Učiteľom a kantorom zároveň bol Michal Drimala. Z 31 prihlásených chlapcov a 35 dievčat navštevovalo školu 24 chlapcov a 18 dievčat, preto biskup nariadil kňazovi viac dozerať na školskú dochádzku.

Rok 1814

Najstaršia škola, podľa vtedajšieho zvyku bola blízko fary. V tomto roku kantorom - učiteľom bol Ján Makroci. Vyučovalo sa od sviatku Všechsvätých (1.11.) do sviatku Sv. Juraja (24.4.). V škole sa vyučovalo náboženstvo vždy po slovensky.

Rok 1818

V tomto roku Myslava opäť zažila ničivý požiar. Pri tomto požiari zhorel aj celý vyšný mlyn.

Rok 1824

Miestny farár B. Jessovszky v mene Myslavčanov prosil biskupský úrad o povolenie postaviť kríž na mieste starého kostola. Myslavčania sa zaviazali, že kríž postavia z vlastných prostriedkov a tiež sa budú starať o jeho údržbu a prípadnú opravu. Farár posiela 2. mája v tomto roku list na biskupský úrad a prosí o posvätenie kríža.

Pri požiari, ktorý v tomto roku vypukol, bola veľmi poškodená miestna škola a preto mesto, ako patrón, postavilo faru na novom mieste a starú budovu fary opravilo a venovalo školskému účelu. V tomto roku dochádza k výmene kňaza. Na 2 roky sa novým správcom farnosti stal Jozef Vitéz.

Rok 1826

Myslava opäť zažila veľmi trpké chvíle. 18. marca bol veľký požiar, ktorý zničil mnoho domov a príslušenstiev. Po tomto požiari boli pohorelci oslobodení od povinnej roboty a z myslavskej tehelne im mesto dalo vápno a tehly.

Rok 1828

Myslavskú faru preberá farár Jozef Árossy. V zozname farského majetku sa nachádza aj knižnica. 13.9. posiela pán farár Biskupskému úradu list s prosbou o použitie farských peňazí na opravu organu v Baške. Na túto opravu potrebuje 200 florenov a „patrón" fary môže dať iba 100 florenov.

Rok 1829

1. júla po 9-tej hodine večer bolo veľké zemetrasenie, ktoré bolo cítiť po celej Európe, aj v Myslave.

Rok 1831

V tomto roku obec postihlo veľké nešťastie. Cholera, ktorá sa šírila údajne z Poľska, zachvátila aj Myslavu. Farár obce J. Árossy píše, že 29.7. ho zavolali zaopatriť troch nemocných, u ktorých sa objavili príznaky cholery. Choroba zúrila do 14.8. Pán farár denne zaopatroval 30 až 40 nemocných. 6. septembra chorobnosť ustúpila. Z 250 nemocných zomrelo 125 osôb. Mnohí mŕtvi boli pochovaní v spoločnom hrobe, ktorého umiestnenie pán farár určuje takto:....od vchodu do cintorína vpravo, počnúc od severu popri násype, pri lipe.

Správu o cholere končí pán farár Árossy takto: „Nech moji nástupcovia, ktorí prídu aj v ďalekej budúcnosti, spomínajú na toto nešťastie a prosia najvrelejšími modlitbami najvyššieho Pána, aby svojou mocnou pravicou ráčil ochraňovať tento ľud." Správu podal pán farár Árossy 1. novembra. V nasledujúcom roku však zomrel aj on.

Rok 1833

Na myslavskej fare pôsobí už pán farár Ján Beziak, ktorý predkladá Biskupskému úradu zoznam krížov v Myslave. Zdôrazňuje v ňom potrebu zabezpečiť, aby sa ten kto kríž postaví, zaviazal písomne, že sa oň bude aj starať.

Súčasne žiada o podporu na odmenu pre učiteľa a zároveň kantora. Pán farár Beziak dal postaviť sochu Sv. Jána z Nepomuku pri „Opatrovni", škole pre malé deti. (Stojí tam dodnes.)

Roky 1834 - 1837

Tieto roky boli pre myslavskú faru rokmi opráv.

Rok 1834

Hodiny na veži myslavského kostola sú nefunkčné. Bolo by ich možné opraviť za 80 florenov. Pán farár Beziak prosí Biskupský úrad o dovolenie, aby mohol túto sumu získať zo zbierok od veriacich.

Rok 1836

Zvon myslavského kostola je prasknutý a nutne potrebuje opravu. Na opravu je potrebných 600 florenov. Uvažuje sa aj o takom riešení, aby sa zvon prelial z pôvodných 231 na 434 . Bola aj úvaha malý zvon dať do Bašky a pre Myslavu uliať veľký zvon. 17. júla fara dostáva súhlas na použitie peňazí z kostolnej kasy. Veriaci dali uliať zvon pre myslavský kostol, ktorý vážil 2q. 24. októbra bola dokončená nová strecha kostolnej veže za podpory mesta a obce.

Rok 1837

Za pomoci obce a kostolnej pokladne veriaci dali uliať u zvonára Viesnera v Košiciach za 200 florenov druhý zvon, ktorý vážil viac, ako ten prvý. Slávnostne bol posvätený na sviatok sv. Bartolomeja za účasti všetkých veriacich večer o 2000hod. Na zvone bol tento nápis: In honorem ss.Bartolomei et Joannis Napomuci sub parocho Joan. Nep. Beziak expensis comunitatis et Ecclesiae per Jacobum Viesner fuss anno 1837 die 24 augusti. Čo znamená:K úcte sv. Bartolomeja a sv. Jána Nepomuckého za farára Jána Beziaka z darov obce a kostola ulial ho Jakub Viesner roku 1837 24.augusta.

Rok 1840

Farár Beziak píše biskupskému úradu o finančnú pomoc na baldachýn do kostola a na oblečenie pre miništrantov a pre tých, ktorí budú ten baldachýn nosiť. Myslavčania si dobre pamätajú „mentieky" - trojštvrťové kabáty z hrubšej vlnenej látky bielej farby, po okrajoch zdobené širokým čiernym lemom. Predné diely zdobené svetlomodrým šujtašom. Boli to kabáty pre 4 mužov, ktorí nosili baldachýn. Muži kabáty nosili prevesené cez jedno plece, dvaja cez pravé a dvaja cez ľavé.

Rok 1843

Na predstavenstvo obce sa obracia pán farár Ján Beziak so žiadosťou o opravu farskej budovy. V liste podrobne opisuje stav fary, ktorý je veľmi zlý. Farská budova potrebuje opravu už niekoľko rokov. V tomto zlom bývaní si poškodil aj vlastné zdravie.

Hospodársky život a rozvoj

Rok 1844

Myslava, známa v okolí výrobou dobrého piva z Pivovaru, ktorý sa spomína už v roku 1703, dostáva nového majiteľa a teda aj občana Jozefa Lepeša a jeho rodinu. Jozef Lepeš, ktorý sa narodil v Nižnom Medzeve, sa teraz usadil tu, v Myslave. So svojou rodinou tu prežil vyše 30 rokov. V Myslave zlepšil výrobu i kvalitu piva. Aj mestskí páni si veľmi obľúbili myslavské pivo a jeho dobré meno sa šírilo do celého okolia. Preto mesto dalo zväčšiť a rozšíriť budovy Pivovaru. Do dnešných dní sú zachované pozostatky pivníc pod Hrabinou, v ktorých sa skladovalo pivo.

Rok 1845

V tomto roku bol uliaty malý zvon, vážiaci 1,20q. Uliali ho v Prešove. Na výdavky sa vyplatilo 100 florenov z kostolnej pokladne.

Rok 1847

V myslavskom kostole je obraz „Narodenie Krista Pána - Klaňanie sa Troch kráľov", ktorý je veľmi poškodený a nutne potrebuje opravu. Tiež je potrebné opraviť obrazy na niektorých zástavách. Pán farár J. Beziak prosí Biskupský úrad o povolenie použiť prostriedky kostolnej pokladne na tento účel.

V tomto roku bol vykonaný súpis obyvateľov k 7. novembru. V Myslave žilo 49 gazdov, 43 želiarov - domkárov, 4 želiari bez domu, 66 sluhov a 27 služníc. V obci bolo 100 domov. Myslavčania chovali 144 volov, 94 koňov, 97 kráv, 27 mladých koňov a 15 bravov. Aj domy boli delené podľa tried: 51 domov I. triedy, 25 domov II. triedy a 24 domov III. triedy.

Rok 1848

8. júla Július Juhos výzvou k mešťanom Košíc navrhuje zriadenie taviacej železnej hute - maši v myslavskom údolí. Prosí o spoluúčasť mešťanov. V tomto roku sa previedli organizačné, prípravné práce na založenie účastinnej spoločnosti. Až potom sa stavalo na lúkach myslavskej Maši. Celá stavba vysokej pece i celej železiarne bola dohotovená až niekedy v roku 1850-1851, keď už existujú záznamy o riadnej činnosti. Pokúšal sa o opravu organista Bednarik, ktorý sa však v tom nevyzná. Myslavský kostol potrebuje nový organ.

Roky 1853-1854

Znova bol uskutočnený súpis obyvateľov Myslavy a ich majetku. Počet obyvateľov sa zvýšil z dôvodu Železiarne, ktorá zamestnáva mnoho robotníkov a remeselníkov. V tom čase má Myslava 647 obyvateľov, v tom 65 gazdov, 59 želiarov a robotníkov, 32 služobná čeľaď, 10 pomocných robotníkov, 8 remeselníkov a 3 štátni a cirkevní úradníci. Farárom je Ján Beziak a učiteľom Jozef Fedák. Správcom Železiarne sa stáva Anton Klupatý a pracuje tu okolo 100 robotníkov a 100 baníkov. Do obce prišlo v tom čase mnoho cudzích ľudí za prácou, ako to ukazuje aj súpis obyvateľov. Myslava má aj 2 mlyny, vyšný a nižný. Vo vyšnom mlyne je mlynár Ján Gromoš a v nižnom je mlynárom Štefan Pecuch.

Rok 1861

V tomto roku, dňa 19. apríla, vypukol v Myslave požiar. Strechy domov i hospodárskych budov boli pokryté slamou a tak stačila malá iskra a nešťastie bolo na svete. Mnohé požiare vznikali od bleskov, alebo z iskry od komína.

Rok 1863

Myslava v tomto roku dostala novú farskú budovu. Mesto Košice odkúpilo stavebné pozemky od myslavských občanov Michala Širgeľa a Jána Klemu za 1200 florenov a okrem toho dostali aj dve osminy mesta. Kostol je priestranný, asi pre 500 ľudí a má 3 zvony. Na veži sú hodiny, ktoré odbíjajú celú hodinu, pol a štvrť hodiny. Každú prvú nedeľu v mesiaci sa koná sprievod veriacich - procesia okolo kostola.

Vo sviatok sv. Márie Magdalény sa konala verejná procesia z Myslavy do Bašky, na pamiatkuveľkého spustošenia polí obidvoch obcí mocným kamencom. Starú farskú budovu Myslavčania opravili a vytvorili v nej školu, tam sa vyučovalo.

Rok 1869

Aj v tomto roku naša obec opäť zažila ťažké chvíle. 13. júla sa opäť vznietil veľký požiar.

Rok 1870

Smutná udalosť v Myslave. Pán farár Beziak, ktorý tu pôsobil od roku 1833, zomrel. Dožil sa 70 rokov a 46 rokov vykonával kňazské povolanie. Po jeho smrti je vyhotovený súpis majetku fary a je vypísaný konkurz na obsadenie fary. Do konkurzu sa hlási František Beziak zo Sabinova, ktorý je aj prijatý a preberá faru.

Železiareň na myslavskej Maši, ktorá v predchádzajúcich rokoch úspešne prospievala, je ohrozená mocnejšou konkurenciou veľkokapitálu. Nové stroje na parný pohon, železničná doprava prináša zlacnenie výrobkov a tým pokles ziskov. Výrobu v Železiarni obmedzili a nakoniec úplne zastavili. Navždy tak vychladla vysoká pec, ktorá takmer dve desaťročia dávala prácu a zárobok mnohým Myslavčanom.

V tomto roku zanikol aj myslavský Pivovar. Majiteľ Pivovaru Lepeš sa chcel osamostatniť a dostať sa do mesta, preto požiadal mesto, aby mohol postaviť veľký Pivovar na Moldavskej ceste v Košiciach. Mesto súhlasilo a predalo myslavský Pivovar. Jeho zariadenie odkúpil Lepeš a preniesol ho do Košíc. Mesto potom predalo všetky budovy i s pozemkom a veľkou záhradou rodine Šolcovej, ktorej potomkovia tu bývajú dodnes.

Rok 1872

Myslavskí gazdovia pomáhali pri obhospodarovaní rolí a lúk, patriacich myslavskej fare. Role v Najmose prenajali myslavskí gazdovia: Michal Varga, Michal Nič a Ján Cirner. Prenájom sa uzatváral na 6 rokov. Nájomná zmluva bola spísaná za prítomnosti richtára a jeho prísažných. Svoj súhlas prenajímatelia potvrdili krížikom pri svojom mene, pretože písať nevedeli. Dohoda je z 29. augusta.

Rok 1875

A opäť je obec v nešťastí. Znova vypukol požiar, ktorý zachvátil stred dediny a zhorela aj krčma. Faru vedie pán farár Beziak. Vyučuje sa stále v starej farskej budove (u Školových) a do školy chodí len málo myslavských detí.

Rok 1888

Výchova a vyučovanie v Myslave ešte stále nie je na prijateľnej úrovni. Vyučuje sa stále v starej farskej budove a do školy chodí iba málo žiakov. Preto mesto Košice, v snahe zvýšiť vedomosti svojich obyvateľov a znížiť analfabetizmus, odkúpilo od myslavského mlynára Macáka pozemok a postavilo novú školskú budovu, v ktorej bol už aj byt pre učiteľa (kantora).

Rok 1894

V tomto roku Myslava zažila najväčší a najničivejší požiar. 19. mája zachvátil celú dedinu. Zhorelo takmer všetko. Oheň zachvátil aj kostol. Kríž z veže spadol na zem aj s guľou. Mnoho rodín ostalo bez strechy nad hlavou a mnoho Myslavčanov odišlo hľadať pomoc za more, do Ameriky. Myslavčania, ktorí sú veľmi pracovití a húževnatí ľudia, si svojím úsilím už v priebehu jedného roka svoje domy opravili. Vznikli rady domov, stavané z tvrdého materiálu a s pevnou strechou. Opravili aj kostol.

20. storočie a súčasnosť

Od roku 1898 - 10.02.1935 je za správcu farnosti menovaný Anton Fischer.

Naša generácia s Božou pomocou po vzácnom jubilejnom roku 2000 vstúpila do 3. tisícročia. Je to úžasné: jediným dňom Nového roka prekročiť storočie i tisícročie a práve aj my sme toho svedkami.

Ďakujeme Pánovi za všetky dary a milosti, ktorými nás obdarúval za uplynulé dni a roky života. Zároveň ďakujeme za svoje obetavé matky, otcov, dedov, pradedov, ktorí svojím životom ako štafetu odovzdávali nám najvzácnejší dar - vieru.

Považujeme za svoju povinnosť zalistovať v pamäti starších a najstarších ešte žijúcich Myslavčanov, aby sa budúce generácie dozvedeli o náboženskom živote svojich predkov, možno sa aj poučili, posilnili vo viere, ale aj vyhli chybám, ktorých sa predkovia dopustili. Do času i nečasu všetkým generáciám 3. tisícročia s Božou pomocou odovzdávame tieto ešte v ústach i srdciach žijúce postrehy náboženského života Myslavčanov, ktorí tu na rodnej hrudi tešili sa, trpeli a žili tajomstvá svojho neľahkého života. Najzaužívanejším výrokom našich matiek i otcov boli slová: „Bez Božieho požehnaňa, marne našo namahaňa."

V 30. - tych rokoch 20. storočia skoro v každom dome bolo Sväté písmo, či Život svätých. Z týchto kníh sa obyčajne v nedeľné popoludnia pre celú rodinu čítalo. Mnohé staršie ženy boli členkami 3. rádu sv. Františka - tr...

Kaplnka sv. Anny v Hámri

Postavená bola v roku 2004 a je tak najnovšou kaplnkou vo farnosti Polomka. V smere z obce sa nachádza na konci miestnej časti Polomka - Hámor, na voľnom priestranstve s výhľadom do okolitej prírody. Kaplnka je zasvätená svätej Anne, matke Panny Márie. Anna žila so svojím manželom Joachimom v Nazarete. Boli bezdetní a keďže veľmi túžili po potomkovi, Joachim odišiel hlboko do púšte. Tam strávil štyridsať dní a počas držania prísneho pôstu sa modlil k Bohu. Napokon sa mu zjavil anjel a oznámil mu, že jeho modlitby boli vypočuté a jeho manželka čoskoro porodí vytúžené dieťa. Keďže manželia boli v tom čase už vo veľmi pokročilom veku, narodenie dcéry vyvolalo v ich okolí veľký údiv.

Žiadne z novozákonných kánonických evanjelií svätú Annu vôbec nespomína, napriek tomu sa jej kult rozšíril po celom kresťanskom svete. Jej sviatok sa v liturgickom kalendári rímskokatolíckej cirkvi slávi 26. júla. Vtedy býva pravidelne slúžená omša aj v polomskej Kaplnke sv. Anny. Jej interiér tvorí prevažne drevo, z ktorého je zhotovený aj samotný oltár. Uprostred neho sa nachádza socha svätej Anny zobrazená v dlhých šatách, s hlavou zahalenou závojom. Po jej ľavej strane stojí Panna Mária v detskom veku, ktorá je privinutá k svojej matke. Kaplnka je menšia murovaná stavba s malou zvonicou umiestnenou na jej streche.

Významné udalosti a jubilejný rok 2025

V dňoch 1. až 8. septembra 2023 sme ako skupina vyše štyridsiatich veriacich spoločne prežili požehnanú púť do Svätej zeme, ktorú viedol náš otec biskup Mons. V piatok, 1. septembra sme sa stretli na letisku v Košiciach, a stade sme leteli do Tel Avivu. Odtiaľ sme už autobusom prešli do Betlehema, kde sme sa ubytovali v hoteli. Keď sme si oddýchli po dlhej ceste, naše prvé kroky smerovali na pole pastierov, teda na miesto, kde sa anjel zjavil pastierom po narodení Ježiša a zvestoval im túto radostnú zvesť. V jednej z jaskýň, v ktorej pastieri bývali, sme mali aj spoločnú sv. omšu, ktorú celebroval otec biskup.

Veriaci môžu počas Jubilejného roka 2025 získať jubilejné odpustky a preto sme vás pripravili malý ťahák, aby ste sa o možnostiach ich získania dozvedeli . Svätý rok je výnimočným časom zmierenia a duchovnej obnovy. Tento rok prináša jedinečnú príležitosť znovu objaviť hodnotu duchovnej púte, ktorá nás vedie k spojeniu so sebou, Cirkvou a Bohom. Ponúka priestor na reflexiu a duchovný rast aj prostredníctvom návštevy posvätných miest. Na Slovensku bolo určených 82 jubilejných chrámov, kde majú veriaci príležitosť získať úplné odpustky.

Jubilejný rok je rok zasvätený Bohu, je to svätý rok. Názov pochádza z hudobného nástroja, ktorý sa v Starom zákone používal pri oznámení jeho začiatku: baraní roh, hebrejsky jobel. Jeho zvuk oznamoval aj deň zmierenia: Yom kippur. O jubilejnom roku čítame v 25. kapitole knihy Levitikus.

Mojžišov zákon predpisoval, aby sa v tomto roku pôda, ktorej jediným vlastníkom bol Boh, vrátila pôvodnému majiteľovi, a aby otroci získali späť slobodu a mohli sa vrátiť k svojej rodine. Bol to rok, kedy sa mal obnoviť vzťah človeka k Bohu, medzi ľuďmi navzájom a k celému stvoreniu. Slovami proroka Izaiáša máme v evanjeliu podľa Lukáša zachytené poslanie Ježiša ako toho, kto prišiel ohlásiť Pánov milostivý rok. A nielen to, Ježišov život, smrť a zmŕtvychvstanie sa stali naplnením proroctva: On nás oslobodil z ot­roctva hriechu a smrti, On nám prinavrátil slobodu Božích detí, On nás uzdravil, zachránil.

Túto spásu, tento život v plnosti ohlasuje a ponúka Cirkev celému ľudstvu začínajúcim Jubilejným rokom 2025. Vlastne môžeme povedať že sám Ježiš je naplnením Jubilea. Ak chceme dobre prežiť tento svätý jubilejný rok, je treba vykročiť k Ježišovi a hľadať spôsoby ako sa s ním zjednotiť.

Prehľad farárov a administrátorov farnosti Kvačany

V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad farárov a administrátorov farnosti Kvačany v priebehu rokov:

tags: #omsa #treti #hamor