Šaštín je staroslávny v dejinách slovenského národa a jeho história siaha až do doby príchodu svätého Cyrila a Metoda do starej vlasti Slovákov. Bola tu dôležitá pevnosť na ochranu obchodných ciest na križovatke dunajskej, českej a znojemskej cesty. Meno hradu a osady pochádza zo slova “Šášie” a “Tín” - čo znamená: hrad zo zoťatých stromov. Bol postavený pri riečke Myjava, v bažinatom teréne. Hrad bol sídlom župných vladikov a archidiakonátu - zástupcov biskupa. Šaštínsky archidiakonát spravoval diakonáty od Moravského Jána až po Čachtice. Tak Šaštín bol vždy sídlom dekana aj archidekana, ktorý sídlil na hrade. V ňom bol asi aj prvý kostol - hradná kaplnka.
Prvá písomná zmienka je z roku 1204, kedy Imrich II. daroval rodu Győr majetok menom “Sassin”. Neskôr získal majetok Imrich Czobor I. Jeho syn Imrich Czobor II. sa tu usadil natrvalo. Z hradu boli vysielané hliadky, stráže, tvz. spekulatores, ktoré strážili cesty a hlásili nebezpečenstvo.
Šaštín je na Slovensku i v zahraničí známy predovšetkým ako pútnické miesto, ktorého dejiny siahajú do roku 1564. Odvtedy sa k nej schádzali ľudia zo širokého okolia, dokonca aj z Moravy, Rakúska a vzdialenejších oblastí Uhorska. Putovali do Šaštína, aby Panna Mária vypočula ich prosby.
Úcta k Sedembolestnej Panne Márií u Slovákov začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Ľud k jej úcte staval kaplnky a chrámy. Podobne aj pri Šaštíne, blízko zámku visel na strome obraz Sedembolestnej.
Začiatky Pútnictva a Socha Sedembolestnej
V roku 1564 Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej, ako splnenie sľubu za vyslyšanie v rodinných trápeniach. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí podnes.
V roku 1654 bola socha Sedembolestnej Panny Márie počas tureckých vojen prenesená do blízkeho zámku a uschovaná v kaplnke sv. Imricha. Tu bola do začiatku 18. storočia.
V roku 1710 bola socha znova uložená do kaplnky. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši. Preto sa začalo s ich vyšetrovaním.
25. augusta 1732 sochu preniesli do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu na čele s ostrihomským kanonikom Jurajom Agnelym, šaštínskym rodákom. Komisia preskúmala 726 zázračných prípadov, ktoré znovu prešetrila komisia v Bratislave. 10. novembra za účasti mnohých duchovných a 20 tisíc pútnikov slávnostne vyhlásili sochu za zázračnú a znova uložili do trojhrannej kaplnky. Vtedy sa na tomto mieste slúžila po prvý raz svätá omša. Sochu zverili do opatery šaštínskemu farárovi Jánovi Schonovi.
2. apríla 1733 prišli do Šaštína paulíni. Podujali sa postaviť pútnický chrám a kláštor. Provinciál radu Paulínov, František Rosa, vymohol, aby socha prešla pod ich opateru.
16. júla 1736 bola posviacka základného kameňa. Začali sa stavebné práce pod vedením Jána Damianiho, staviteľa z Viedne. Neskôr stavbu viedol Matej Vépy.
V roku 1748 bola dokončená stavba a strecha nad kostolom a v roku 1751 bol zastrešený aj kláštor.
12. augusta 1762 za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkóczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, mnohých duchovných a tisícov pútnikov bola vysviacka chrámu a 15. augusta slávnostné prenesenie sochy na hlavný oltár.
V roku 1786 cisár Jozef II. zrušil rehoľu Paulínov, ktorých bolo v Šaštíne 17. Odišli do Poľska. Chrám prešiel pod správu šaštínskeho farára - dekana Jakuba Schneidera a štyroch kaplánov. Starý farský kostol v Šaštíne zatvorili. Faru presťahovali do časti kláštora, ktorý sa stal cisárskym majetkom.
8. septembra 1924 rozhodnutím trnavského biskupa Dr. Pavla Jantauscha prišli do Šaštína saleziáni - synovia Don Bosca. Opravili starý farský kostol na námesti, ktorý bol 150 rokov sýpkou. Zasvätili ho svojmu zakladateľovi sv. Jánovi Boscovi.
31. októbra 1926 bola posviacka 4 veľkých zvonov.
V roku 1928 bola posviacka veľkého národného zvona Sedembolestnej, ktorého hmotnosť je 4.745 kg.
14. apríla 1950 boli zo Šaštína násilne vyhnaní Saleziáni a správa prešla do rúk diecéznych kňazov. Na jeseň bol dohotovený organ, ktorý má teraz 120 registrov, 5 manuálov, tri hracie stoly a 5500 píšťal. Pútnici aj nadaľej, aj cez prekážky navštevovali pútnický chrám.
23. novembra 1964 pri 400 - ročnom uctievaní sochy na žiadosť pánov biskupov Dr. Ambróza Lazíka a Dr. Eduarda Néczeyho pápež Pavol VI. povýšil svätyňu Sedembolestnej dekrétom “Ad perpetuam rei memoriam” na baziliku minor - menšiu. Slávnostné vyhlásenie sa konalo 27. decembra za účasti trnavského pána biskupa Lazíka, mnohých duchovných a veriacich.
V roku 1966 pápež Pavol VI. vyhlásil Pannu Máriu Sedembolestnú za hlavnú Patrónku Slovenska.
Koncom februára 1990 prichádzajú znova do Šaštína Saleziáni a pod vedením farára-dekana Jána Malženického pokračuje oprava baziliky, 9. marca preberá časť kláštora a už 9. mája sa tu koná prvá celonárodná púť pre všetkých duchovných Slovenska, ktorej sa zúčastnilo o 900 kňazov za účasti všetkých biskupov Slovenska a mnohých veriacich. 22. apríla sv. Otec Ján Pavol II. pri ceste vrtuľníkom zvlášť pozdravil Sedembolestnú zakrúžením nad bazilikou a pri homílii sľúbil, že príde na púť.
1. júla 1995 Bazilika privítala najvzácnejšieho pútnika, pápeža Jána Pavla II.
12. augusta 2012 Výročie 250. rokov posviacky Baziliky.
V roku 2013 Pútnici už 449 rokov putujú do Šaštína.
V dejinách Šaštína významnú úlohu zohrala rehoľa paulínov. Keďže pribúdalo stále viac a viac pútnikov k milostivej soške, rozhodli sa vybudovať nový kostol s priľahlým priestranným kláštorom. Paulíni spočiatku obývali menší dom. Pavlínsky páter - architekt, sa nedožil kompletnej realizácie výstavby kostola, zomrel okolo roku 1747. Stavebné práce postupovali veľmi pomaly.
Do roku 1756 sa pravidelná návšteva Márie Terézie v Šaštíne neuskutočnila. V tom čase išlo o vnútorné zariadenie kostola, jeho výzdobu a vymaľovanie. Hlavný oltár vysvätil za účasti významných cirkevných hodnostárov ostrihomský arcibiskup František Barkóczy.
Milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1564. Neznámy sochár ju zhotovil z piatich kusov hruškového dreva na objednávku Angeliky Bakičovej, manželky grófa Imricha Czobora. Grófka ju dala vyhotoviť z vďaky za záchranu a urovnanie ich manželstva. Pozlátená plastika je 85 cm vysoká a 91 cm široká. Sediaca Panna Mária drží v lone Kristovo mŕtve telo, ktorého pravá ruka visí bezvládne nadol.
O mnohých uzdraveniach v Šaštíne svedčí veľké množstvo votívnych predmetov darovaných chrámu a Matke Božej ako prejav vďaky za vyslyšanie a pomoc.
Po rušení kláštorov Jozefom II. v roku 1786 sa otcovia paulíni vrátili späť 1. marca 2017. Od roku 1924 sa o baziliku starali Saleziáni až do násilného zrušenia reholí v roku 1951 komunistami. V roku 1989 prevzali Saleziáni kláštorný komplex opäť pod svoju správu.
Význam tohto pútnického miesta pre kresťanský svet potvrdilo povýšenie šaštínskeho chrámu Svätým Otcom Pavlom VI. na baziliku minor.
Na obr. milostivá socha šaštínskej Sedembolestnej Panny Márie, ktorú zhotovil v roku Pána 1564 neznámy ľudový rezbár z hruškového dreva. Je vysoká 85 cm a široká 91 cm.
Socha Sedembolestnej Panny Márie
V súčasnosti (leto 2019) sú kompletne obnovené exteriérové fasády románskej lode a svätyne, ako aj západnej veže. Prezentované sú osekané slepé arkády, ako aj pôvodne zamurované okná na južnej strane a južný portál. Na obnovu stále čaká interiér kostolíka.
Podľa sčítania ľudu z roku 1930 Šaštín mal 2538 obyvateľov.
Významné udalosti v Šaštíne
Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové udalosti v histórii Šaštína:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1564 | Angelika Bakičová necháva zhotoviť sochu Sedembolestnej |
| 1736 | Posviacka základného kameňa pútnického chrámu |
| 1762 | Vysviacka chrámu za účasti Márie Terézie |
| 1786 | Jozef II. zrušil rehoľu Paulínov |
| 1964 | Povýšenie svätyne na baziliku minor pápežom Pavlom VI. |
| 1995 | Návšteva pápeža Jána Pavla II. |
Trojhranná kaplnka v Šaštíne
V roku 2007 sa začali realizovať oprava stavby, pri ktorej bolo po odstránení omietky objavené románske murivo so zosekanými slepými arkádami a viacerými architektonickými detailmi. V júni 2009 bol kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a začalo sa s jeho obnovou. V roku 2017 bola zavŕšená obnova exteriéru opravou veže, ktorá dostala iluzívne kvádrovanie.
Kostol predstavuje jeden z najmladších prírastkov do skupiny románskych sakrálnych stavieb na Slovensku, do ktorej sa "oficiálne" zaradil až v roku 2008. Už v roku 1970 ho však do 13. storočia datoval na základe obhliadky významný architekt a pamiatkar A.V súčasnosti (leto 2019) sú kompletne obnovené exteriérové fasády románskej lode a svätyne, ako aj západnej veže. Prezentované sú osekané slepé arkády, ako aj pôvodne zamurované okná na južnej strane a južný portál. Na obnovu stále čaká interiér kostolíka.
Kultúrny život Šaštín v období 1918 - 1938 bol pomerne slabo rozvinutý, čoho dôkazom je aj to, že v obci nevybudovali za 20 rokov kultúrny dom, ktorý by sa bol mohol stať strediskom kultúrneho diania v obci. Divadelná činnosť sústreďovala sa zväčša u Saleziánov v kláštore, ktorí mali ako tak vyhovujúce javisko a divadelnú miestnosť. Rozličné kultúrne podujatia vyvíjala Matica slovenská a Spolok sv. Vojtecha. Ďalej boli v obci telocvičné jednoty Sokol, Orol a Makabea, Športový klub, čítací spolok a osvetový zbor. Z výpočtu týchto spolkov badať značnú roztrieštenosť kultúrnej a telovýchovnej činnosti v Šaštíne, ktorá neniesla dobré ovocie.
Medzi sakrálne pamiatky v katastri obce patria:
- Rímsko-katolícky pútny kostol - Bazilika minor zasvätená Sedembolestnej Panne Márii
- Kaplnka na severnej strane kostola-menšia trojhranná baroková stavba zo 17. st.
- Stĺp s plastikou piety- pred kostolom, kamenná plastika z konca 19. st.
- Stĺp so súsoším sv. Trojice- neskorobarokový trojičný stĺp z 18. st.
V zastavanom území mesta, ako aj mimo zastavaného územia, sa nachádzajú aj ďalšie pamiatkové objekty, ktoré nie sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, ktoré však majú historické akultúrne hodnoty. Ide o tieto pamiatky a objekty: Rím.-kat. kostolv niek...
tags: #klastor #sestier #pasionistiek