Gréckokatolícka cirkev na Slovensku: História a súčasnosť

Gréckokatolícka cirkev, známa aj ako katolícka cirkev byzantského obradu, je súčasťou Katolíckej cirkvi. S rímskokatolíckou cirkvou a ďalšími východnými katolíckymi cirkvami je spojená skrze spoločenstvo s rímskym pápežom vo Vatikáne. Gréckokatolícke cirkvi sú špecifické svojím východným byzantským obradom, spiritualitou, teológiou, vlastným cirkevným právom a historickým a kultúrnym dedičstvom.

Východné katolícke cirkvi vznikli, keď sa katolícka viera rozširovala do rôznych kultúr sveta. V skutočnosti je približne 22 rozličných spôsobov vyjadrení katolíckej viery. Väčšina z týchto prejavov sa nazývajú východné obrady, alebo presnejšie ‚partikulárne‘ východné katolícke cirkvi.

Na Slovensku existuje gréckokatolícka cirkev nazývaná Gréckokatolícka cirkev na Slovensku. Historicky podložené počiatky kresťanstva sa na Slovensku datujú do obdobia Veľkej Moravy, do 9. storočia.

Veľká Morava a počiatky kresťanstva

Knieža Rastislav sa v roku 862 obrátil so žiadosťou na byzantského cisára Michala III., aby vyslal na Veľkú Moravu biskupa, ktorý by položil základy samostatnej veľkomoravskej cirkevnej správy. Cisár Michal III. a patriarcha Fótios vybrali učenca Konštantína a jeho brata Metoda zo Solúna. V roku 863 ich poveril šíriť kresťanstvo a vzdelanosť na Veľkej Morave.

Konštantín zostavil nové slovienske písmo, ktoré použil na preklad bohoslužobných kníh do staroslovienčiny. Pomáhali mu pri tom brat Metod a učeníci Kliment, Sáva, Naum, Vavrinec a Angelár. Misia Konštantína a Metoda sprostredkovala Slovanom na Veľkej Morave liturgiu, každému zrozumiteľnú v jeho vlastnej reči. Rastislavovi neprekážalo, že išlo o liturgiu byzantského obradu.

V roku 867 odchádzajú Konštantín a Metod na pozvanie pápeža do Ríma, aby mu objasnili svoju činnosť na Veľkej Morave a vyznali pravovernosť a oddanosť Rímskej cirkvi. Konštantín tam vstupuje do kláštora (prijíma meno Cyril) a neskôr 14. februára 869 zomiera. Metod je v roku 869 pápežom Hadriánom II. ustanovený za prvého veľkomoravského arcibiskupa s jurisdikciou pre všetkých Slovanov. Po Metodovej smrti, 6. apríla 885, sú Metodovi žiaci z Veľkej Moravy vyhnaní.

Obdobie stredoveku

Po páde Veľkomoravskej ríše sú na začiatku 10. storočia v Uhorsku dve obradové podoby cirkvi - východná (na východ od Dunaja) a západná (Panónia a územie dnešného Slovenska). V roku 1054 vyvrcholili nezhody medzi Rímom a Carihradom schizmou, rozdelením všeobecnej cirkvi na východnú - pravoslávnu a západnú - katolícku. Východní kresťania, žijúci na našom území, praktizovali naďalej svoj východný obrad.

Pápež Inocent III. v roku 1204 prejavil ochotu zriadiť v Uhorsku biskupstvo východného obradu, ktoré by bolo podriadené Svätej stolici. Tento zámer sa však neuskutočnil pre silný odpor západných biskupov. Na XII. všeobecnom koncile (IV. lateránsky, 12. 11. 1215) však bolo dohodnuté, že východní kresťania môžu zachovávať svoje obradové zvyky. Veľký vplyv na prítomnosť veriacich východného obradu mala valašská kolonizácia. Najmä Ruthéni (Rusíni) boli nositeľmi tohto obradu.

Bratislavský cirkevný snem vydal v roku 1309 zákaz uzatvárať manželstvá východných katolíkov a zákaz pre nich vykonávať cirkevné obrady. Východná cirkev na tomto území prežila vďaka kniežaťu Teodorovi Koriatovičovi, ktorý sa v tejto oblasti usadil spolu s asi 40 tisíc Rusínmi. Uhorskí panovníci sa snažili rôznymi obmedzeniami priviesť Ruthénov (Rusínov) k únii, teda k zjednoteniu s Rímom.

Užhorodská únia a obdobie po nej

Gréckokatolícka cirkev uzavrela úniu s Katolíckou cirkvou 24. apríla 1646 v Užhorode. Oficiálne bola Užhorodská únia potvrdená 14. mája 1648 uhorským prímasom Lippayom a v septembri celokrajinskou synodou biskupov v Trnave. Čoskoro po uzavretí únie sa objavili aj snahy vnucovať gréckokatolíkom západné zvyky a formy zbožnosti, teologické vnímanie aj právne zvyklosti.

V 18. storočí si rímskokatolícki biskupi z Jágru začali nárokovať moc nad mukačevskými biskupmi, ktorých považovali za svojich obradových vikárov. Situáciu vyriešil až zásah cisárovnej Márie Terézie, na jej podnet rímsky pápež Klement XIV. vydal bulu 19. septembra 1771 Eximia Regalium, ktorou definitívne vyriešil otázku postavenia Mukačevskej eparchie.

Prešovské biskupstvo sa vyčlenilo z Mukačevskej eparchie bulou Pia VII. Relata Semper dňa 22. septembra 1818. Prvým biskupom sa stal Gregor Tarkovič, ktorý začal s budovaním eparchie. Tá pri svojom vzniku mala 194 farností s asi 150-tisíc veriacimi. V jeho diele pokračoval biskup Jozef Gaganec.

Obdobie rokov 1918 až 1948

Pri vzniku prvej ČSR v roku 1918 odmietol vtedajší biskup Štefan Novák zložiť sľub vernosti novej republike a ako maďarofil emigroval do Maďarska. V septembri 1926 bol za nového administrátora eparchie vymenovaný Pavol Peter Gojdič, baziliánsky mních rusínskej národnosti, ktorý sa svojho úradu ujal vo februári 1927, od marca ako titulárny biskup. Všestranne rozvíjal a zveľaďoval eparchiu. Podľa schematizmu z roku 1948 mala Gréckokatolícka cirkev v ČSR 345 duchovných, 242 systematizovaných farských úradov, 241 farských chrámov a vyše 305 600 veriacich.

Likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi komunistami

Po komunistickom puči v roku 1948 sa KSČ usilovala zničiť Gréckokatolícku cirkev. Biskup Gojdič bol spolu so svojim pomocným biskupom Vasiľom Hopkom internovaný. V Prešove sa uskutočnil 28. apríla 1950 tzv. Sobor, ktorý „pričlenil" všetkých gréckokatolíckych veriacich k Pravoslávnej cirkvi a znamenal faktickú likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi v Česko-Slovensku.

Štatistické čísla uvádzajú, že 328 gréckokatolíckych kňazov sa odmietlo stať pravoslávnymi kňazmi, 45 súhlasilo, ale nakoniec tak učinilo iba 23. Biskup Pavol Peter Gojdič bol v roku 1951 v procese spolu s biskupmi Jánom Vojtaššákom a Michalom Buzalkom odsúdený na doživotie. Vo väzení v deň svojich 72. narodením,17. júla 1960, zomiera. Vasiľ Hopko v ťažkom žalári strávil 14 rokov. Všetok majetok Gréckokatolíckej cirkvi sa stal majetkom Pravoslávnej cirkvi.

Jaroslava Struková spomína na rok 1950: „Ako gréckokatolíci uznávame pápeža. Pre komunistov sme tak boli agenti Vatikánu a úhlavní nepriatelia. Zatiaľ čo pravoslávie riadila Moskva. Niektorí gréckokatolícki kňazi sa nechali podplatiť a prestúpili k pravosláviu. Po omši nás fotil tajný fotograf.“

Klára Vacková spomína na nátlak na jej otca, gréckokatolíckeho kňaza: "V päťdesiatych rokoch si Sovieti vymysleli, že sem chceli vnútiť pravoslávie... Teraz začalo, v tom päťdesiatom prvom asi, to prehováranie... A takto to pokračovalo niekoľkokrát, aby otec podpísal, že prechádza na Pravoslávnu cirkev... Môj otec by to asi býval neprežil... On s nimi pil, sedel, hodoval, smial sa, ale nepodpísal. No a keď im došla trpezlivosť, tak raz prišli a odviezli ho."

Obdobie rokov 1968 - 1989

Počas tzv. „Pražskej jari" bola Gréckokatolícka cirkev vládnym nariadením č. 70/1968 Zb. zo dňa 13. júna 1968 obnovená. Pravoslávna cirkev však vrátila len niekoľko objektov, ktoré patrili do roku 1950 gréckokatolíkom. Z internácie sa vrátili kňazi, ktorí sa pustili do dušpastierskej práce. Biskup Vasiľ Hopko sa ujal vedenia eparchie.

Po tomto dni sa už štát veľmi nestaral do problémov cirkvi, ale ponechal si aj naďalej riadenie duchovných. Kto chcel aktívne pracovať vo farnosti, musel mať štátny súhlas. Dokonca sa musel štátu prispôsobovať aj Vatikán. Kongregácia pre východné cirkvi vo Vatikáne doručila Jánovi Hirkovi dekrét o menovaní za dočasného ordinára s právomocou rezidenčného biskupa. Vatikán sa musel ospravedlniť a po prijatí určitých podmienok Gréckokatolíckou cirkvou vláda v apríli 1969 súhlasila s menovaním Jána Hirku za dočasného ordinára.

Slobodné pomery po roku 1989

Po roku 1989 dochádza k oživeniu cirkevného života. Obnovenie činnosti sprevádzal veľký nedostatok kňazov. Väčšina cirkevných objektov bola poškodená a takmer nefunkčná. Zvlášť náročné bolo majetkovoprávne vysporiadanie s Pravoslávnou cirkvou. Bolo prijaté uznesenie č. 211/1990 Zb. zo dňa 29. mája 1990, ktoré rozhodlo o prinavrátení vlastníckych práv na cirkevné objekty, ktoré boli až do roku 1950 majetkom Gréckokatolíckej cirkvi a boli protiprávne odovzdané Pravoslávnej cirkvi.

Medzi najdôležitejšie udalosti v období nového rozvoja Gréckokatolíckej cirkvi bolo znovuotvorenie Gréckokatolíckeho kňazského seminára a zriadenie Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty UPJŠ (dnešnej Prešovskej univerzity) v roku 1990. Pápež Ján Pavol II. vymenoval 11. januára 1992 vladyku J.P. Milana Chautura, CSsR za pomocného biskupa Prešovskej eparchie.

Rímsky pápež Jána Pavla II. pri svojej návšteve Slovenska v roku 1995 navštívil aj Prešov, kde slávil akatist k Bohorodičke. Počas homílie vyzval gréckokatolíkov, aby s láskou a dôsledne zachovávali svoj obrad.

Súčasná Gréckokatolícka cirkev na Slovensku

21. februára 1997 boli zverejnené dekréty, ktoré oznámili, že rímsky biskup Ján Pavol II. erigoval nový apoštolský exarchát so sídlom v Košiciach a dovtedajšieho pomocného prešovského biskupa vladyku J.P. Milana Chautura, CSsR, menoval za jeho prvého apoštolského exarchu. 30. januára 2008, na sviatok Troch svätiteľov, pápež Benedikt XVI. povýšil Prešovskú eparchiu na archieparchiu na čele s metropolitom, Košický exarchát povýšil na eparchiu a bola vytvorená aj nová eparchia so sídlom v Bratislave. Za prvého bratislavského eparchu bol vymenovaný o. Peter Rusnák.

Pri sčítaní ľudu v máji 2011 sa ku gréckokatolíckej cirkvi prihlásilo 206 871 veriacich, čo predstavuje 3,83% obyvateľov Slovenskej republiky.

Prehľad eparchií Prešovskej metropolie na Slovensku:

• Prešovská gréckokatolícka archieparchia - vladyka Jonáš Maxim, arcibiskup - metropolita
• Košická gréckokatolícka eparchia - vladyka Cyril Vasiľ SJ, eparchiálny biskup
• Bratislavská gréckokatolícka eparchia - vladyka Peter Rusnák, eparchiálny biskup

Ďalšími gréckokatolíckymi biskupmi na Slovensku sú:

• vladyka Milan Lach SJ, pomocný bratislavský eparchiálny biskup
• vladyka Ján Babjak SJ, emeritný prešovský arcibiskup a metropolita
• vladyka Milan Chautur CSsR, emerirný košický eparchiálny biskup
• vladyka Marián Adrián Pacak, CSsR, emeritný torontský eparchiálny biskup

Biskupi eparchií, ktoré sú súčasťou metropolie, vytvárajú Radu hierarchov, ktorá sa pravidelne schádza. Rada hierarchov zabezpečuje synodálne riadenie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Najpoužívanejším liturgickým jazykom na Slovensku je slovenčina, vo farnostiach s prevládajúcim rusínskym obyvateľstvom sa stále využíva cirkevná slovančina. V niektorých farnostiach sa ako liturgický jazyk používa aj maďarčina. Gréčtina sa používa iba veľmi výnimočne pri niektorých spevoch.

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku chápe svoju cyrilometodskú tradíciu a byzantský obrad s jeho osobitou spiritualitou ako charizmu na obohatenie celej všeobecnej cirkvi.

tags: #greckokatolicka #cirkev #slovensko