Sviatosť birmovania a jej podmienky

Sviatosť birmovania tvorí „spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatostí uvádzania do kresťanského života“, ktorého jednotu treba zachovať. Sviatosť birmovania môže a má prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol birmovaný. Keďže krst, birmovanie a Eucharistia tvoria jednotu, „veriaci sú povinní prijať túto sviatosť vo vhodnom čase“, lebo sviatosť krstu je síce bez birmovania a Eucharistie platná a účinná, ale uvádzanie do kresťanského života ostáva neúplné (KKC 1286).

Slovo „BIRMOVANIE“ pochádza z latinského slova confirmatio a znamená posilnenie. Pomazaním dostáva človek znak pečať Ducha Svätého. Pečať je symbolom osoby, znakom jej autority a vlastníckeho pravá na nejaký predmet (tak napr.: vojakov označovali pečaťou ich veliteľa a otrokov pečaťou ich pána). Pečať potvrdzuje právny akt alebo dokument a prípadne ho robí tajným.

Zo slávenia sviatosti birmovania je zrejmé, že jej účinok spočíva v osobitnom vyliatí Ducha Svätého, aké kedysi apoštoli dostali v deň Turíc. Vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, „charakter“, ktorý znamená, že Ježiš Kristus označil kresťana pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom.

Vo vzťahu k poslednému cieľu človeka - k spáse, birmovanie nebolo a nie je nevyhnutne potrebné k spáse aj keď má veľký význam pre napĺňanie tohto cieľa človeka. To znamená, že pokrstený človek môže aj bez birmovania dosiahnuť večnú spásu. Kanonické právo však predpisuje veriacim prijať túto sviatosť, pokiaľ je k tomu príležitosť. Kto by túto sviatosť zatvrdilo odmietal a neprijal ju z pohŕdania, ťažko hreší.

Zároveň vtláča nezmazateľný znak a sviatosťou birmovania sa pokrstení, pokračujúc na ceste uvedenia do kresťanského života, obohacujú darom Ducha Svätého a dokonalejšie sa pripútavajú k Cirkvi, posilňuje ich a užšie zaväzuje, aby slovom a skutkom boli svedkami Krista, šírili vieru a ju obhajovali (porov.: Kán.

Birmovanec pred prijatím sviatosti birmovania má byť v stave milosti posväcujúcej, preto má pristúpiť k sviatosti pokánia, aby sa očistil vzhľadom na prijatie daru Ducha Svätého. Birmovné meno si birmovanec vyberá zo zoznamu svätých alebo blahoslavených. Birmovanec vo voľbe birmovného patróna by mal byť slobodný.

Nové meno, ktoré prijíma veriaci pri slávení birmovania, má byť vonkajším vyjadrením jeho jeho rozhodnutia byť Kristovým učeníkom a svedkom. Zvýrazní sa tak rozmer potvrdenia či osobného rozhodnutia prijímateľa, ktoré nemohol urobiť, ak bol pokrstený v ranom detstve.

História a vývoj sviatosti birmovania

V prvých storočiach birmovanie zvyčajne tvorilo jedno jediné slávenie spolu s krstom a podľa vyjadrenia svätého Cypriána tvorilo s ním „dvoj-sviatosť“. Ale čoraz väčší počet krstov detí a to v každom ročnom období, a rozmnoženie (vidieckych) farností a tým aj zväčšenie diecéz už nedovoľovalo, aby bol biskup prítomný na všetkých krstoch. Keďže na Západe chceli vyhradiť dovŕšenie krstu biskupovi, zaviedli časové oddelenie týchto dvoch sviatostí. Východ si zachoval obidve sviatosti spojené, takže birmovanie udeľuje kňaz, ktorý krstí. Ale aj on to môže robiť iba krizmou (po grécky myron), ktorú posvätil biskup.

V rímskej Cirkvi vzniklo birmovanie ako samostatná sviatosť časovým posunutím krstu vodou a pokrstného pomazania spojeného s vkladaním rúk biskupa. Vtedy už pokrstení ľudia prichádzali k biskupovi a on ich vkladaním rúk začleňoval plne a platne do Cirkvi. Druhým faktorom bola skutočnosť, že sa cirkevné úrady začali špecifikovať. Už synoda v roku 306 v Elvíre dosvedčuje, že pokrstné pomazanie a vkladanie rúk biskupa predstavuje naplnenie krstu. Avšak definitívne sa sviatosť krstu od birmovania oddelila až v 8. a 9. storočí. Poslednú úpravu obradu birmovania na odporúčanie Druhého vatikánskeho koncilu nariadil pápež Pavol VI. v roku 1971.

Znaky a symboly sviatosti birmovania

Viditeľným znakom, čiže matériou sviatosti birmovania je krizmácia. Krizma - je olivový olej zmiešaný s balzamom a posvätený biskupom na Zelený štvrtok. Olivový olej - predstavuje čistotu svedomia. Mazanie olejom - krizmou: Je prastarý symbol. Znamená posilnenie, očistenie, splnomocnenie, silu a moc. Svoj pôvod má v Biblii pri mazaní kráľov a svätení kňazov (2 Sam 2,4 - 7; 2 Sam 5,3 -17; a iné). Aj samotné meno Ježiša - „Kristus“, znamená „Pomazaný“ (pomazaný Duchom Svätým). Pomazanie krizmou symbolizovalo nasledovanie Krista až do krajnosti svedectva viery - k mučeníctvu (martýriu).

Vkladanie rúk biskupa: Znamená privlastnenie, požehnanie a splnomocnenie. Ako svedok Ježiša Krista dostal birmovanec dispozíciu pre svedectvo, šírenie viery slovom i skutkom a brániť vieru. Tiež symbolizovalo odovzdanie človeka do vlastníctva a služby Ježiša Krista.

Kto môže vysluhovať sviatosť birmovania

Riadnym vysluhovateľom - je biskup. Už z tradície Cirkvi je vkladanie rúk a pokrstné pomazanie vyhradeným právom biskupa. Mimoriadnym vysluhovateľom - je kňaz so splnomocnením biskupa. Kňaz (presbyter), alebo viacerí kňazi, ktorých z vážnych dôvodov na to splnomocní biskup. Hoci biskup môže v prípade potreby dať kňazom splnomocnenie vysluhovať birmovanie, má ho udeľovať on sám. Ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, môže mu birmovanie udeliť ktorýkoľvek kňaz.

Podmienky pre prijatie sviatosti birmovania

Sviatosť birmovania môže a má prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol birmovaný. Ak je schopný užívania rozumu (rozumového rozlišovania), je tendencia posúvať vekovú hranicu skutočnej dospelosti. Latinský zvyk už od stáročí určuje ako orientačný bod na prijatie birmovania „vek usudzovania“.

Požiadavky k prijatiu sv. birmovania:

• prijatie riadne vyučení a v príhodnom čase k nej pristúpili.
• disponovaný a vedel obnoviť krstné sľuby.
• učeník vedel a bol schopný zdôvodniť nádej, ktorú má jedine v Kristovi.

Kán. 893 - § 1. Birmovný rodič má byť pokrstený, ktorý dosiahol primeraný vek a má úmysel plniť túto úlohu; má byť katolík, pobirmovaný a už prijal Najsvätejšiu Eucharistiu, má viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať.

Je užitočné za birmovného rodiča vziať toho, kto pri krste prijal úlohu krstného rodiča. (Kán. 893 - § 2.).

Birmovný rodič by mal byť:

• človek, ktorého si vážiš, ktorému dôveruješ.
• človek, ktorý by Ti bol vzorom správneho konania, s ktorým by si sa mohol dôverne poradiť, ktorý by Ti pomáhal na ceste k zrelému kresťanstvu.
• nie je len na to, aby Ťa pri udelení sviatosti predstavil biskupovi a potom Ti dával darček na Vianoce a meniny.
• vzorne plní najzákladnejšie povinnosti: pravidelne chodí na sv. omšu v nedeľu a prikázaný sviatok, pravidelne sa spovedá - aspoň raz za rok, kresťanský vychováva deti, vedie príkladný život v rodine i v spoločnosti.
• nemal by byť príliš mladý - má mať skúsenosti.
• nemal by byť príliš starý - má Ti pomáhať celý život.
• nemal by bývať ďaleko - má Ti pomáhať v príprave na birmovku, má Ti byť poruke.
• mal by to byť niekto, za koho sa nebudeš hanbiť a kto sa nebude hanbiť za Teba.

Nemôže byť birmovným rodičom ten, kto:

• neprijali sv. birmovania.
• nie je katolík.
• otcom alebo matkou birmovanca.

Príprava na sviatosť birmovania

O zaradenie do prípravy na prijatie tejto sviatosti v našej farnosti môže požiadať každý, kto ju ešte neprijal a je už v deviatej triede základnej školy. Dlžka prípravy je priamo závislá od osobného záujmu žiadateľa. Nemožno dopredu povedať, ktorý birmovanec kedy prijme túto sviatosť, aj keď je stanovená 2- ročná príprava . Odôvodňujeme to vážnosťou tohto životného okamihu, veku a doby v ktorej prežívame svoje kresťanstvo.

Príprava prebieha v skupinách. Katechézy sa konajú každý druhý týždeň v priestoroch Cirkevného centra voľného času. V týždni, keď nie je katechéza birmovanci sa stretávajú na sv. omši vo štvrtok o 1900 hod. Okrem toho je poskytnuté birmovancom rôzne spoločenské aktivity, kde sa môžu realizovať. Sú to krúžky: spevokol, herňa. spoločenské hry, noviny, filmový klub, pokec liturgická.

V prvom roku prípravy každý birmovanec má absolvovať kurz DOMINIK - je to vikendová obnova pre birmovancov. Cieľom kurzu je budovať osobný vzťah k Bohu. Skladá sa zo siedmych kerygmatických tém, ktoré odhaľujú poklady srdca Sv. Dominika Sávia. Na konci prvého roka prípravy birmovanci budú mať vedomostné skúšky. Žiadame rodičov, aby sa neusilovali vyvíjať žiaden tlak ani na kňaza, ani na nikoho iného.

Birmovanci druhého ročníka na miesto katechézy absolvujú kurz Alfa, ktorý sa koná každý druhý piatok od 1830 - 2100 hod. v katolíckom dome. V týždni, keď sa nekoná kurz Alfa, birmovanci majú sv. omšu vo štvrtok o 1900 hod. Okrem toho každý birmovanec má možnosť sa prihlásiť na rôzne aktivity ako to je v prvom ročníku.

Príprava si vyžaduje aj aktívne zapojenie sa birmovanca:

• komunikáciou v skupinkách
• čítaním ponúknutej literatúry
• písomným vyjadrením názoru/postoja k rôznym témam

Birmovanci sú taktiež pozvaní k aktívnemu zapojeniu sa do života farnosti a priebehu liturgie (napr. čítaním alebo spevom počas sv. omše).

Príprava na birmovanie pozostáva z dvoch častí:

1. Vzdelávacia časť, ktorej úlohou je znovu si oživiť vedomosti z oblasti náuky cirkvi, Svätého Písma, prikázaní, sviatostí, … .
2. Duchovná časť, ktorá pozostáva z praktického prežívania vlastného duchovného života t.j. prijímania sviatosti zmierenia a sviatosti Oltárnej, účasti na svätých omšiach hlavne v nedeľu a v prikázaný sviatok, príp.

Pri krste každý z nás dostal okrem krstného mena aj svojho nebeského patróna, orodovníka, pomocníka. Vybrali nám ho naši rodičia. Pri birmovke si my sami máme vybrať jedného takéhoto ochrancu, priateľa spomedzi svätých, teda tých ľudí, ktorí žili krásnym, príkladným životom tu na zemi a zomreli v priateľstve s Bohom a ich život bol natoľko príkladný, že Cirkev ich vyhlásila za svätých. Podľa tohto svätého, ktorého si vyberieš, by si mal mať aj svoje birmovné meno.

Tvoja úloha spočíva v tom, že si vyberieš nového nebeského patróna, vyhľadáš o ňom nejaké údaje (Literatúra, internet, rozhovor so staršími ľuďmi...). Je čas, aby si vo svojom okolí našiel človeka, ktorý by Ti bol vzorom správneho konania, s ktorým by si sa mohol dôverne poradiť, ktorý by Ti pomáhal na ceste k zrelému kresťanstvu.

tags: #sviatost #birmovania #birmovny #rodis