Aj tohto roku Vám prinášame informácie o pravoslávnych Vianociach. Pravoslávni veriaci na Slovensku slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára, čo znamená, že Štedrý deň pripadá na 6. januára a samotné Vianoce na 7. januára.
Pravoslávni začínajú sláviť pravoslávne Vianoce tiež ako ostatní kresťania - 24. decembra, avšak podľa staobylejšieho - juliánskeho kalendára. Keď je podľa juliánskeho kalendára 24. december, podľa svetského kalendára (gregoriánskeho) je už 6. januára. Kvôli ľahšej orientácii budeme v ďalšom texte používať dátumy, ktoré odpovedajú svetskému kalendáru a v zátvorke uvedieme dátum podľa juliánskeho kalendára.
Všetci pravoslávni veriaci v Česku a na Slovensku - s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku - sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.
Tento článok sa zameriava na pravoslávne vianočné tradície na Slovensku, s dôrazom na jedlá, recepty a regionálne zvyklosti.
Ako sa slávia Vianoce vo Svete? - UNIKÁTNE INFORMÁCIE ep. 34
Príprava na Vianoce: Pôst a Duchovné Očistenie
Pravoslávnym Vianociam predchádza 40-dňový pôst, známy ako Filipovka alebo Adventný pôst. Počas tohto obdobia sa veriaci zdržiavajú konzumácie mäsa, mliečnych výrobkov a často aj oleja. Štyridsaťdňový pôst, počas ktorého sa pravoslávni veriaci zdržiavali mäsových aj mliečnych výrobkov, vyvrcholil 6. januára.
Pôst však nie je len o jedle - jeho cieľom je duchovné očistenie, modlitba a zmierenie s blízkymi.
„Je to obdobie od sviatkov svätého Filipa až do Vianoc. Východná cirkev pozná viacero pôstnych období a tento filipovský máme lebo nás čaká veľký sviatok - roždestvo - narodenie pána,“ priblížil historik Vavrinec Žeňuch.
V pravoslávnej cirkvi na Slovensku vrcholí v týchto dňoch 40-dňové obdobie pôstu pred vianočnými sviatkami.
Bežne sa stávalo, že v tento veľký deň pozývali k stolu aj neznámych cestovateľov, či chudobných bezdomovcov. Deti chodili po domoch s koledami, za čo ich vždy odmenili.
Etnické rozloženie obyvateľstva na Slovensku (2011). Zdroj: Wikimedia Commons
Štedrý deň (6. január): Pokora a rodinné tradície
Štedrý deň u pravoslávnych je 6. januára. Na Štedrý deň pravoslávne rodiny zvyčajne nejedia až do večera. Prvým jedlom je štedrovečerná večera, ktorá sa podáva až po východe prvej hviezdy. Štedrá večera pravoslávnych veriacich pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak.
Tento deň je pre veriacich významným momentom:
- Pôstne jedlá: Tradične sa podáva 9 až 12 pôstnych jedál, ktoré symbolizujú dvanásť apoštolov. Medzi typické pokrmy patria varená pšenica (kutiya), med, orechy, ovocie, kapustové listy a fazuľové jedlá.
- Modlitba a sviečky: Rodiny sa spoločne modlia, zapaľujú sviečky a čítajú pasáže z Biblie. Večera sa začína modlitbou, často v staroslovienčine.
- Seno na stole: Na stôl sa často kladie seno, ktoré pripomína narodenie Krista v maštali. Niekedy sme dávali aj slamu medzi konáre, aby bola celý rok úroda,“ hovorí Andrej, manžel Viery.
- Prvá hviezda: Oslavy oficiálne začínajú, keď sa na oblohe objaví prvá hviezda, symbolizujúca Betlehemskú hviezdu.
Na stole sa nachádzajú jednoduché jedlá pripravené z vlastnej úrody. Ryba so zemiakovým šalátom, ktorá je bežná v rímskokatolíckych rodinách, tu nemá tradíciu.
Medzi ďalšie tradície patrí slama pod stolom, kde si deti hľadajú orechy a ovocie, a reťaz okolo stola, ktorá má symbolizovať súdržnosť rodiny. Vianočný stôl obklopuje reťaz, ktorá predstavuje súdržnosť rodiny.
Pred večerou sa rodina umyje peniazmi. „Na rieku už nechodíme, lebo buď je málo vody, alebo je špinavá. Tak sa umývame vodou z vodovodu. Peniaze, ktorými sa umývame potom dávame pod obrus, aby rodina nebola chudobná.
Večera sa začína na slovenské pomery netradične chlebom a cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie. Hojnosť domu má priniesť fazuľa a hrach, ktoré sa robia ako prívarok. Neskôr Rusíni jedia pirohy, môžu sa pripravovať na rôzne spôsoby - so slivkami, bryndzou a zemiakmi, alebo s hubami. Až po pirohoch nasleduje polievka, byď kapustnica alebo rybacia. Na celú večeru by mal stačiť každému jeden tanier. Nikto nesmie od stola odísť, takže všetky jedlá sú poukladané na stole alebo blízko neho.
Na stole nechýbajú pirohy a v niektorých domácnostiach aj bobaľky. Následne sa podáva hríbová polievka a tzv. „koločena“ fazuľa, ktorá ma rodine priniesť hojnosť, a ryba so zemiakmi. V obci Osadné tieto zvyky dodržujú doteraz.
„My keď robíme kapustnicu dávame len kapustu a hríby, klobásu nedávame, keďže je to na pôstno. Dávame na stôl med, cesnak, pirohy, bobaľky a rybu,“ uviedla obyvateľka Osadného Irena.
Večera sa začína modlitbou, po ktorej má gazdiná dôležitú úlohu. „Každého člena potriem medom, aby bol ten človek sladký a dobrý po celý rok,“ hovorí Viera.
Po dovečeraní sa sfúkne plameň sviečky uprostred stola, pričom všetci sledujú jeho smer: ak ide nahor, rodinu nešťastie obíde.
Bohoslužby a sviatky
Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Namiesto toho navštevujú chrám po štedrovečernej večeri, kde sa koná Veľké povečerie, obrad trvajúci tri a viac hodín. Počas Vianoc sa konajú bohoslužby, ktoré sa nazývajú Veliké povečerie.
„Začína sa oslavovať tento sviatok už z večera piateho januára, kedy pravoslávni veriaci po západe slnka prichádzajú do chrámov a v nich sa slúži takzvané Veľké povečerie s utreňou. Toto vlastne nás ako keby pripravovalo na ten vrchol celého sviatku - liturgiu, ktorá sa bude konať ráno na druhý deň,“ hovorí Ján Husár z Katedrálneho chrámu sv.
Na Pravoslávne Vianoce (7. januára) je hlavným bodom dňa slávnostná bohoslužba, známa ako Božská liturgia. Veriaci sa stretávajú v kostoloch, kde sa modlia, spievajú hymny a radujú sa z Kristovho narodenia. Atmosféru dotvára kadidlo, svetlo sviečok a nádherné pravoslávne ikony.
Pravoslávni veriaci počas vianočnej liturgie k sviatku narodenia Ježiša Krista. Zdroj: regiony.sk
Na prvý sviatok vianočný sa veriaci stretávajú v chrámoch na liturgii oslavujúcej Narodenie Isusa Christa. V nasledujúci deň 7. januára je v pravoslávnej cirkvi veľký sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista). Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia. Po tomto sviatku v cirkvi nasleduje 8. januára sviatok presvätej Bohorodičky a 9. januára si pravoslávni pripomenú prvomučeníka sv.
Samotné Vianoce sa oslavujú v pravoslávnej cirkvi 3 dni. Deň pred sviatkami 6. januára (24.decembra) sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie. Predtým zasadnú pravoslávni veriaci za štedrovečerný stôl, kde sa podávajú ešte pôstné jedlá. 7. januára (25. decembra) sa koná svätá liturgia k sviatku Roždestva Christova (Narodenia Ježiša Krista, Vianoce), spievajú sa vianočné piesne a koledy. Po tomto sviatku nasleduje 8. januára (26.decembra) sviatok sobor presvjatoj Bohorodici (presvätej Bohorodičky) a 9. januára (27. decembra) si pravoslávni pripomenú sviatok sv. prvomučeníka Štefana.
Najprísnejší pôst sa dodržuje na Štedrý večer, keď sa slávia tzv. cárske časy s čítaním bohoslužobných textov viažucich sa k sviatku Roždestva zrána. Následne okolo obeda sa slávi Liturgiou svätého Vasilija Veľkého s večerňou. Na nej sa čítajú starozákonné čítania ohlasujúce Christovo narodenie. Veliké povečerie s posvätením chlebov, pšenice, vína a oleja sa koná neskoro večer. Na ďalší deň doobeda sa slávi slávnostná liturgia k sviatku Vianoc - ktorého presný názov v cirkevnoslovančine je Roždestvo Hospoda, Boha i Spasa našeho Isusa Christa. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku totiž nie je zvykom slúžiť polnočnú omšu. Druhý deň je zasvätení prsv. Bohorodičke, ktorá je dominantnou postavou vianočných sviatkov. A tretí deň je symbolicky zasvätený prvému mučeníkovi sv. Štefanovi.
Tradičné jedlá pravoslávnych Vianoc
Štedrovečerný stôl pravoslávnych veriacich sa líši od stola u rímskokatolíkov. Na stole sa tradične objavuje 9 až 12 jedál, pričom každé má svoj význam - od hojnosti cez zdravie až po úctu k predkom. Jedným z hlavných pilierov večere je mačanka - hustá hubová polievka zo sušených lesných húb, cesnaku, smotany a zápražky.
Kuťa (Kolivo)
Kuťa je tradičné jedlo, ktoré sa pripravuje z varenej pšenice s medom a orechmi. Niekedy sa pridávajú aj hrozienka.
Recept:
Potrebujeme: pšenicu (ideálna je špalda), soľ, med, vlašské alebo lieskové orechy.
Postup: Vopred namočenú pšenicu alebo špaldu uvaríme v mierne osolenej vode, až kým nebude mäkká a nezačne praskať. Vmiešame do nej med a orechy, prípadne aj namočené hrozienka.
Rusínska polievka s mletými hubami a kapustou
Táto polievka je typická pre Rusínov, etnickú skupinu žijúcu na severovýchode Slovenska.
Recept:
Potrebujeme: zmes sušených húb, kyslú kapustu, cibuľu, olej, mletú červenú papriku, cesnak, zemiaky, soľ, mleté čierne korenie.
Postup: Sušené huby namočíme na niekoľko hodín do studenej vody. Potom huby scedíme a pomelieme ich na mäsovom mlynčeku. Aj kapustu scedíme a pomelieme, kapustovú aj hubovú šťavu si však odložíme. Na oleji orestujeme cibuľu, pridáme k nej pomleté huby a kapustu a osmažíme ich. Poprášime paprikou, podlejeme šťavou z kapusty a z húb a povaríme. Pridáme bobkový list, cesnak a guľky nového korenia. Na panvici alebo v menšom kastróliku pripravíme zápražku - na oleji osmažíme múku, zalejeme ju vodou a pridáme do polievky. Ak je to potrebné polievku ešte môžeme zahustiť múkou, povaríme ju a na záver do nej pridáme nakrájanú a na troche oleja osmaženú cibuľu.
Mačanka
Mačanka je tradičná polievka, ktorá sa jedáva s chlebom, ktorý sa do nej namáča.
Ďalšie jedlá
Na Štedrý deň sa v pravoslávnych rodinách podávajú aj fazuľová polievka, hrachová polievka, slivčanka (polievka zo sliviek), kapustnica a zemiaky s rybou. Všetky jedlá sú pôstne, teda pripravené bez mäsa, mlieka a masla.
Nasleduje kyslá kapustnica bez mäsa, často len s hubami, zemiakmi a rascou. Veľmi typickým jedlom sú pirohy, najčastejšie plnené zemiakmi, kyslou kapustou alebo makom. Významné miesto má aj bobáľky (opekance) - malé kysnuté bochníčky zaliate sladkým makom, medom alebo orechmi. Na stole sa objavuje aj varená pšenica alebo jačmeň s makom a medom, známa v niektorých oblastiach ako kuťja. Ďalším tradičným pokrmom sú zemiaky na rôzne spôsoby - varené, pečené alebo poliate ľanovým či makovým olejom. Nechýba ani sušené ovocie - slivky, hrušky či jablká, často podávané ako kompót. V niektorých domácnostiach sa podáva aj fazuľa na kyslo alebo na sladko, ktorá symbolizuje skromnosť, ale aj výživu a silu. Sviatočný stôl dopĺňa chlieb, často domáci, ktorý sa pred večerou požehná.
Pravoslávne a rusínske Vianoce nie sú o množstve ani o okázalosti, ale o tradícii, pokoji a spoločne strávenom čase. Jedlá majú jednoduché suroviny, no silný význam - a práve v tom je ich čaro.
Tieto sviatočné recepty sú pripomienkou, že dobré jedlo nemusí byť zložité, aby bolo výnimočné.
Treba však myslieť na to, že aj v rámci rusínskych a pravoslávnych Vianoc existovali regionálne rozdiely a zvyklosti sa líšili od dediny k dedine. Kým kedysi bola štedrovečerná večera striktne pôstna a založená najmä na hubách, kapuste, obilninách a maku, dnes si mnohé rodiny jedálniček prispôsobujú. Niekde sa objaví ryba, inde novšie recepty inšpirované okolím.
Regionálne zvyky
Regióny Pravoslávne Vianoce slávia hlavne na východe Slovenska. Ilustračná snímka. RTVS Pre pravoslávnych veriacich, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, je 6. január dňom Vianoc. Pravoslávne Vianoce slávia hlavne na východe Slovenska.
Každý na Vianoce dodržiava rôzne zvyky a tradície a inak to nemajú ani Rusíni.
Bohatosťou zvykov a tradícii sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce.
Pravoslávne Vianoce v Prešovskej eparchii
V Prešovskej eparchii, ktorá združuje približne 140 pravoslávnych cirkevných obcí (z ktorých asi 90 % slávi narodenie Spasiteľa podľa starého kalendára), sa Vianoce spájajú s 40-dňovým pôstom.
Počas tohto obdobia sa veriaci zdržiavajú konzumácie mastných jedál, mäsa, mlieka a akýchkoľvek živočíšnych produktov. Podľa protodiakona Jána Husára z Katedrálneho chrámu sv. Alexandra Nevského v Prešove, je v tomto predvianočnom období najdôležitejšie venovať sa duchovnej príprave vrátane spovede.
Pravoslávne Vianoce v regióne Medzilaboriec
V regióne Medzilaboriec sa vianočné tradície úzko spájajú s duchovným rozmerom a kultúrnymi zvyklosťami. Štedrovečerná večera je jednoduchá a skromná, s jedlami pripravenými z vlastnej úrody. Namiesto polnočnej bohoslužby sa veriaci zúčastňujú Veľkého povečeria v chráme.
V regióne sa zachovali aj špecifické zvyky, ako napríklad postavy "dida" a "žida", ktorí v kožuchoch, baraniciach a s palicami v rukách obchádzajú domy so zvukom zvoncov. Pastieri, dido a žid rozprávajú o udalostiach v Betleheme a spievajú koledy byzantského obradu východných cirkvi.
Vianočné tradície v iných krajinách Európy
Vianočné sviatky sú spojené s mnohými tradíciami, ktoré sa líšia medzi jednotlivými regiónmi a krajinami.
- Rusko: Vianoce sú v Rusku tichým a duchovným sviatkom. Počas Štedrého večera sa rodiny stretávajú pri skromnej večeri, kde nechýba kutya a rybie pokrmy. Kostoly sú vyzdobené ikonami a farebnými dekoráciami.
- Srbsko: Srbi majú tradíciu pálenia badnjaka, čo je dubová vetva symbolizujúca Betlehemské jasle. Tento obrad sa odohráva na Štedrý večer a má priniesť rodine pokoj a zdravie.
- Grécko: Gréci oslavujú Kristovo narodenie pečením špeciálneho chlebíka nazývaného Christopsomo (Kristov chlieb), ktorý sa zdobí krížom a symbolmi rodiny.
- Ukrajina: Na Ukrajine je kľúčovým pokrmom počas Vianoc varená pšenica so sušeným ovocím a medom. Zároveň tu prebiehajú kolednícke sprievody, kde deti aj dospelí spievajú vianočné piesne.
Na rozdiel od komerčne ladených západných Vianoc si pravoslávne komunity zachovávajú hlbokú duchovnú podstatu sviatkov. Hlavný dôraz je kladený na vieru, rodinné hodnoty a tradície, ktoré sú odovzdávané z generácie na generáciu.
Je obdivuhodné, že i v dobe globalizácie si pravoslávni doteraz zachovali zvyky a tradície svojich predkov siahajúce až do doby sv. Cyrila a sv. Metoda. Okrem spomínaného slávenia sviatkov podľa juliánskeho kalendára je pre pravoslávnych typické, že ako bohoslužobný cirkevný jazyk používajú už stáročia cirkevnoslovančinu. A aj unikátne cirkevné spevy východných cirkví - prostopenije, ako poznáme len na našom a blízkom území, sa možno stanú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
tags: #pravoslavne #vianoce #rtvs