Hriňová, mestečko učupené pod Poľanou s približne 7500 obyvateľmi, ukrýva niekoľko významných sakrálnych pamiatok. Medzi ne patria rímskokatolícke kostoly, ktoré sa vyznačujú svojou architektúrou a bohatou históriou.
Kostol Panny Márie Fatimskej na Raticovom vrchu
Rímskokatolícky kostol zasvätený Panne Márii Fatimskej sa nachádza v miestnej časti Hriňovej, na Raticovom vrchu. Je vyhľadávaným miestom pre návštevníkov, nakoľko je situovaný v krásnom prostredí hriňovských lazov a vyniká nádhernými scenériami na okolitú krajinu.
Kostol Panny Márie Fatimskej na Raticovom vrchu
Majiteľom stavby je Rímskokatolícka cirkev. S iniciatívou na stavbu kostola prišiel pán Jozef Ďurica s rodinou, žijúci na Raticovom vrchu. V roku 1992 dňa 23. mája bol položený základný kameň, ktorý posvätil Mons. Rudolf Baláž (+2011), ktorý ho o dva roky neskôr 13. októbra slávnostne posvätil za účasti množstva veriacich.
Kostol dostali do správy bratia kapucíni v roku 1996, ktorí si vedľa neho postavili kláštor, ktorý je zasvätený Svätým anjelom strážnym. Výrazným prispením brata kapucína Dávida Tencera, islandského biskupa, pri kostole vyrástol kláštor. Základný kameň posvätil 2. októbra 1996 kapucín Ján Riecky (+1998) a kláštor posvätil vtedajší gvardián brat Dávid Tencer 1. januára 1998.
Od tej doby kláštor prešiel rôznymi personálnymi zmenami a v rokoch 1996 - 2011 bol miestom postulátu. Okrem niekoľko-dňovej „prvopiatkovej“ pastorácie v DSS a okolitých lazoch, bratia kňazi v prípade potreby pomáhajú okolitým farnostiam. Typickou aktivitou kláštora je organizovanie fatimských sobôt vždy v 1. sobotu mesiaca. Púť začína o 14:00 spovedaním, o 15:00 sa modlí svätý ruženec a po ňom nasleduje svätá omša pre pútnikov.
Pri kostole na návrší sa nachádza aj kamenný kríž z druhej polovice 19. storočia (pravdepodobne z roku 1882), na ktorom je vytesaná postava kráľa a symbol kráľovskej ľalie.
1. marca 2025 sa v Hriňovej na Raticovom vrchu uskutočnila konsekrácia kostola Panny Márie Fatimskej, ktorý v súčasnosti spravujú bratia kapucíni. Pozvanie prijal banskobystrický biskup Mons. Marián Chovanec, ktorý kostol konsekroval. Táto významná udalosť pripadla na prvú sobotu v mesiaci, kedy sa v tomto kostole uskutočňujú každý mesiac už niekoľko rokov tzv. fatimské soboty, dni modlitby, zmierenia sa s Bohom a spoločenstva pri slávení Eucharistie. Otec biskup Marián prítomných počas príhovoru povzbudil k aktívnej účasti a spomenul chrám ako miesto stretnutia sa človeka s Bohom, alebo spoločenstva s Bohom.
Kostol sv. Petra a Pavla v Hriňovej
Rímskokatolícky kostol sa nachádza v centre mesta Hriňová a je dielom moderného staviteľstva, ktoré zladilo prvky gotiky s architektonickými možnosťami železobetónu. Počiatky realizácie stavby siahajú do 30. rokov 20. storočia.
V meste boli prvé bohoslužby odbavované v Kaplnke Narodenia Panny Márie, ktorá stála na mieste terajšieho domu smútku a mala len skromné rozmery. Neskôr bola zväčšená pričom sa do nej vošlo zhruba 100 veriacich. Nakoľko spomínaná kaplnka nepokrývala skutočnú potrebu, bol postavený kostol sv. Petra a Pavla. Dokončený bol posviackou, vyslúženou biskupom Dr. Andrejom Škrábikom, 8. septembra 1947.
V čase keď bola kaplnka zbúraná boli časti ako aj oltár použité pri výstavbe kaplnky v miestnej časti Snohy. Dnes na tomto mieste (parcele č. 14310) stojí dom smútku.
Pozemok, na ktorom stojí dnešný kostol a fara bol 22. decembra 1926 kúpený od Jozefa Štullera za 16 000 korún, pričom zmluva obsahovala dodatok, že ak sa do dvoch rokov nezačne so stavbou fary, pozemok pripadne pôvodnému majiteľovi. Faru sa teda podarilo postaviť v časovom limite, ale stavba kostola sa rodila ťažko. Materiál pripravovali od roku 1934.
Štýl je kompozičný s prvkami gotických línií. Svätyňa je polygonálna priestorovo pomerne malá. Má hviezdicovitú klenbu, rebrá ktoré sa zbiehajú vo svorníku. Na oknách vo svätyni sa nachádza maľba na skle sv. Cyrila a Metoda. Víťazný oblúk je lomený, vysoký a nevýrazný. Pôdorys kostola predstavuje kríž, lebo hlavnú loď križuje priečna, ktorá vytvára na bokoch dve bočné kaplnky. V nich sa nachádzajú bočné oltáre a spovednice. Nad priestorom, kde sa kríži hlavná loď s priečnou, je klenba v podobe osemcípej hviezdicovitej kupoly. Ostatná klenba má lomené oblúky. Vzadu je veľký organový chór s dvojmanuálovým organom, postavený firmou Varhany Krnov, ktorý sa radí medzi najväčšie na Slovensku a je druhým najväčším v diecéze.
Vo fasádnom priečelí stojí štíhla 32 metrov vysoká vstavaná veža, v ktorej sú tri zvony a nové hodiny. Hlavný oltár je novogotický. Zhotovil ho B. Kefka z Š. Kostelca. Jeden bočný oltár predstavuje Kalváriu, kde sa nachádza Kristus na kríži a pod ním stojí Panna Mária a apoštol Ján. V spodnej časti oltára je urobený aj Boží hrob. Druhý bočný oltár je pôvodný oltár sv. Karola Baromejského, ktorý sa predtým nachádzal v kaplnke Kňažského seminára v Banskej Bystrici. Pod chórom najdeme ešte jeden, pôvodne bočný oltár. Na ňom je socha sv. Antona. Nachádza sa tu aj Lurdská jaskyňa so sochami Panny Márie a sv. Bernadety. Na stenách visí plastická krížová cesta. Náklady na stavbu presiahli v tej dobe milión korún, čím sa vyčerpali finančné možnosti farnosti tak, že kostolné zariadenie bolo dopĺňané neskôr. Napríklad lavice boli zhotovené až v roku 1965.
Kostol sv. v Starej Detve
Pre úplnosť je potrebné spomenúť aj rímskokatolícky kostol sv. v Starej Detve. Klasicistický kostol sa nachádza v Starej Detve a pochádza zo začiatku 19. storočia. Zaujímavosťou je, že kostol má pôdorys v tvare kríža. Bol vybudovaný na mieste pôvodného renesančného kostola zo 17. storočia, z ktorého je ponechaná veža, ktorú nadstavali. Vo vnútorných priestoroch sú obrazy Krížovej cesty pochádzajúce z konca 19. storočia. Z tohto obdobia sú aj bohostánky na troch oltárnych stoloch. Klasicistická kazateľnica je zo začiatku 19. storočia.
História farnosti Hriňová
Farnosť Hriňová bola vyčlenená z veľkej farnosti Detva v roku 1928, zo začiatku len ako Expozitúra Detvianskej farnosti. Prvým správcom farnosti sa stal ThDr. Jozef Búda. Jeho zásluhou sa vybudovala aj budova hriňovskej fary, ktorá stojí dodnes a slúži svojmu účelu.
Drevené kríže v Hriňovej
Majstrovstvo miestnych rezbárov vyniká predovšetkým na drevených krížoch, ktoré môžete nájsť v Hriňovej predovšetkým v blízkosti krížových ciest . Kríže sa vyrábali predovšetkým z dubu- tvrdého a mimoriadne trvácneho dreva. Sú bohato zdobené a nájdete na nich množstvo ornamentov, sakrálne i staroslovanské symboly (svargy), rastlinné i figurálne motívy. Každý kríž je svojim zhotovením jedinečný a nesie ,,podpis“ konkrétneho majstra rezbára.
Z obci Hriňová- miestna časť Štoliansko pochádza najstarší vyrezávaný kríž, ktorý je dnes uložený v priestoroch Podpolianskeho múzea. Kríž je skutočne ojedinelý a to hlbokou rezbou a bohatou tematikou, plnou kresťanskej symboliky - prevažujú sakrálne znaky kalicha, monštrancie či sviečky. Výtvarne sa viditeľne od iných odlišuje anjelskými krídlami pod ramenami kríža.
Pôsobivým zvykom, ktorý sa dodnes zachoval na Štoliansku a súvisí s miestom, kde bol kríž osadený je „ Požehnanie ozimín.“ ( ,,na Marka" 25. apríl).