Sabinov, mesto ležiace v údolí Torysy, na pomedzí pohorí Čergova a Bachurne, má bohatú históriu a kultúrne dedičstvo. Prvá písomná zmienka o Sabinove pochádza z roku 1248. V polovici 12. storočia sa tu usadili nemeckí kolonisti. Spolu s Prešovom získalo toto mesto v roku 1299 mestské výsady. Postavenie mesta navonok zdôrazňovali hradby pochádzajúce z 15. a 16. storočia, z ktorých sa dodnes zachoval súvislý pás.
Panoramatický pohľad na Sabinov.
História Sabinova
Prvá písomná zmienka o Sabinove, ako o v tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci, je z roku 1248. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spolu s Prešovom a Veľkým Šarišom spišské práva - právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom.
V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo rad ďalších privilégií. Rozvíjajú sa remeslá a dochádza k značnému rozkvetu obchodu. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentopolitany - združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča. Sabinov mal čisto slovenské obyvateľstvo do polovice 13. storočia, kedy sa tu usadili nemeckí prisťahovalci. O početnosti nových usadlíkov svedčia údaje zo 14. - 16.
Stavebný Rozvoj Sabinova
Stavebný rozvoj Sabinova s typickým stredovekým šošovkovitým námestím sa začal prestavbou pôvodne roľníckej osady. Najstaršie zachované stavby pochádzajú z konca 14. storočia, najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou je gotický chrám sv. Jána Krstiteľa. Pôvodný kostol v roku 1461 úplne vyhorel, požiar roztavil aj zvony. V rokoch 1484 - 1518 bol kostol neskorogotický prestavaný. Vnútorná výzdoba kostola je gotická, renesančná a baroková. Najcennejší je hlavný oltár, ktorého originál sa nachádza v národnom múzeu v Budapešti a pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Kostol bol niekoľkokrát poškodený požiarom. Posledné väčšie úpravy boli urobené v rokoch 1938 - 1939, v 70. rokoch bol rekonštruovaný hlavný oltár. V roku 1992 bola vykonaná celková vonkajšia rekonštrukcia. Zvonica pri kostole patriaca do tzv. východoslovenskej renesancie bola dokončená v roku 1657, zvon pochádza z roku 1470.
Ďalšou stavebnou dominantou historického jadra mesta je bývalé lýceum, postavené v renesančnom slohu v roku 1530, v 18. storočí prestavané. V období reformácie bol Sabinov známy svojím školstvom, viacerí vynikajúci učitelia tu uplatňovali najmodernejšie spôsoby výuky. Od októbra 1740 existovalo v Sabinove piaristické gymnázium, ktoré v roku 1784 presídlilo do vlastnej budovy, dnešného múzea. V rokoch 1867 - 1877 žil v meste u svojho brata významný štúrovec Bohuš Nosák-Nezabudov, pôsobil tu tiež pokrokový učiteľ Samuel Fábry a slovenský básnik Ján Cuker. V období po I. svetovej vojne tu žili a tvorili výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura, ako aj spisovateľka Jolana Cirbusová a Anton Prídavok. Neskôr v meste vznikli rôzne kultúrne krúžky a organizácie.
Gréckokatolícky Chrám v Sabinove
Okrem rímskokatolíckych a evanjelických kostolov, v Sabinove sa nachádza aj gréckokatolícky chrám postavený v historizujúcom slohu. Tento chrám dopĺňa celkový počet kostolov v meste, čím svedčí o náboženskej rozmanitosti Sabinova.
Aj napriek tomu, že v meste stoja dva evanjelické kostoly vedľa seba, je prípad týchto dvoch evanjelických kostolov zaujímavý a ich takmer úplná zhoda to ešte viac zdôrazňuje.
Kultúra a Súčasnosť
Kultúrnu činnosť v meste zastrešuje Mestské kultúrne stredisko v Sabinove. Mesto je každoročne dejiskom festivalu katolíckych speváckych zborov a skupín „Aleluja“ a festivalu rockových skupín ako aj regionálnej prehliadky dedinských folklórnych skupín „Krása živou“. K tradičným podujatiam patrí sabinovský jarmok. V meste pôsobia folklórne súbory Sabinovčan a DFS Sabiník, z mesta pochádzajú slovenské kapely Dalla mattina alla sera, Gloom či Out of age.
Súbor všetkých historických, architektonických, umeleckých a vôbec kultúrnych hodnôt mesta viedol k tomu, že historické jadro mesta bolo Okresným úradom v Prešove Vyhláškou č. 2/93 z 20. Pre nenarušený stredoveký charakter Sabinova je charakteristické spájanie objektov do súvislého radu okolo šošovkovitého námestia, ktoré vzniklo z pôvodného osídlenia. V strede sa medzi dvoma radmi domov v radovej zástavbe vytvorilo trhové priestranstvo i miesto pre neskôr postavené verejné stavby ako bol kostol, zvonica, radnica, kaplnka.
Návšteva Sabinova ponúka pohľad do bohatej histórie a kultúry tohto východoslovenského mesta. Architektonické pamiatky, ako aj kultúrne podujatia, robia z neho atraktívny cieľ pre turistov a milovníkov histórie. Príďte a objavte krásy Sabinova!