Rímskokatolícky kostol v Hruštíne: História a význam

Farnosť Hruštín bola založená v roku 1787 vyčlenením z veľkej lokčianskej farnosti. K Hruštínu ako filiálky boli pridelené Babín a Vaňovka.

V následných rokoch sa v Hruštínskej farnosti vykonali dve kanonické vizitácie. Prvú kanonickú vizitáciu vykonal 12. septembra 1820 spišský biskup Ján Ladislav Pyrker a druhú kanonickú vizitáciu vykonal r 1833 spišký biskup Jozef Bielik.

Farský kostol sv. Jána Krstiteľa

Prvý kostol v Hruštíne bol postavený r. 1631 a bol drevený. Murovaný kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený r. 1820. Má pôdorys pozdĺžneho tvaru, je jednoloďový, priestranný, klasicistického slohu s čiastočne predsunutou vežou, zakončenou cibuľovitou kupolou.

V interiéri kostola sa nachádza hlavný oltár sv. Jána Kr. s rozmermi 820 x 383 cm, bočný oltár Panny Márie 420 x 215 cm, bočný oltár Božského srdca 420 x 215 cm. Kostol má šesť zvonov. V oknách kostola sú farebné obrazy z r. 1970. R. 1990 boli do veže kostola inštalované vežové hodiny. Posledná rekonštrukcia kostola prebehla r. 1992 a dňa 15. 8. 1992 bol konsekrovaný. R. 2002 došlo k výmene krytiny veže.

Patrón farnosti a farského kostola: Ján Krstiteľ - narodil sa asi polroka pred Kristom. Jánovými rodičmi boli Zachariáš, kňaz v Jeruzalemskom chráme, a Alžbeta, príbuzná Kristovej matky Márie. Po rokoch bezdetného manželstva archanjel Gabriel zvestoval Zachariášovi pri obetovaní v chráme, že budú mať syna. Ale Zachariáš o proroctve pochyboval, a preto onemel až do dňa, keď sa narodil Ján. Ján viedol pustovnícky život v púšti, živil sa kobylkami a medom. Keď mal asi 27 rokov, začal pracovať na príprave cesty pre príchod Krista. Ján vyzýval ľudí, aby sa vzdali hriešneho života. Tých, ktorí oľutovali, Ján pokrstil. Ján bol pri rieke Jordán, keď za ním prišiel aj Ježiš. Hoci sa cítil nehodný, Ježiš ho uistil, že to má byť on, kto ho pokrstí. Keď sa Ježiš po krste vynoril z rieky, Duch Svätý zostúpil na neho ako holubica a z neba zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie." O nejaký čas neskôr Ján verejne kritizoval Herodesa Antipasa, ktorý sa oženil s manželkou svojho brata, Herodiádou. Herodes dal Jána zatknúť a uväzniť, ale z politických dôvodov chcel Herodes ponechať Jána nažive. Ale Herodiáda chcela jeho smrť.

Ján Krstiteľ na obraze od Caravaggia

Filiálny kostol sv. Vendelína vo Vaňovke

V roku 1833 sa vo Vaňovke začalo sa stavbou dreveného kostolíka zasväteného sv. Vendelínovi. Spočiatku sa sv. omša v kostolíku slúžila len dva razy do roka, a to na sviatok sv. Anny a na sv. Vendelína. Obyvatelia chodievali na bohoslužby do Hruština. Od roku 1967 začali kňazi z Hruštína konať bohoslužby aj vo Vaňovke. Kostolík bol svojimi priestormi veľmi malý, preto sa veriaci rozhodli zväčšiť ho pribudovaním ďalšieho priestoru v pozdĺžnom smere.

V kostole sv. Vendelína vo Vaňovke nachádza sa neskorobarokový hlavný oltár sv. Vendelína zo začiatku 19. stor. z polychrómovanej drevorezby. V roku 1991 prebehla rekonštrukcia a prístavba kostola sv. Vedelína, roku 1998 došlo k výmene lavíc. Dňa 9. 11. 2003 kostol sv. Vendelína posvätil Mons. František Tondra.

Patrón filiálneho kostola: sv. Vendelín z Triéru - bol zbožným synom škótskeho kráľa. Bol chlapcom, keď tajne opustil domov a putoval do Ríma. Na ceste domov sa Vendelín rozhodol stať sa pustovníkom. Usadil sa vo Westrichte v Triérskej diecéze v súčasnom Nemecku a začal kázať Božie slovo v regióne. Jedného dňa šiel Vendelín pracovať ako pastier, lebo ho miestny bohatý vlastník pôdy kritizoval, že nie je zamestnaný. Z neznámych dôvodov ho ten istý človek neskôr nabádal, aby sa vrátil k svojmu pustovníckemu spôsobu života. Jedna legenda hovorí, že Vendelín zhromaždil skupinu pustovníkov, čo bolo počiatkom benediktínskeho opátstva v Tholey v Triérskej diecéze, kde sa stal Vendelín v roku 597 opátom. Po jeho smrti bola nad jeho hrobom postavená kaplnka a nablízku vyrástlo mesto nazvané jeho menom. Vendelínovým prosbám sa pripisuje mnoho zázrakov, hlavne v súvislosti s chorobami dobytka a epidémiami moru. Na arcibiskupa Baldwina z Trieru jeho orodovanie tak zapôsobilo, že počas moru v roku 1320 kaplnku prestaval. V roku 1370 nasledujúci arcibiskup Boemund II. postavil gotický kostol, ktorý dnes stále stojí, aby uchovával Vendelínove pozostatky. Dnes je Vendelín uctievaný v Nemecku, Švajčiarsku a Rakúsku.

Interiér kostola sv. Vendelína v Namborne, Nemecko

V protokole z prvej vizitácie z r. 1820 o filiálke Vaňovka nachádzame tento záznam: „Bez kostola. V cintoríne brvnami ohradenom je drevená zvonička s posväteným zvonkom.“ Oproti tomu tá istá vizitácia vo filálke Babín spomína aj kostol a výslovne aj kaplnku: „Kaplnku pri Babíne postavil Juraj Taraba v roku 1820. Je v dezolátnom stvave.“ Z porovnania týchto dvoch záznamov prvej kánonickej vizitácie, dá sa jednoznačne usúdiť, že vo Vaňovke r. 1820 kostol ešte nebol. V protokole druhej vizitácie z r. 1833 o filiálke Vaňovka nachádzame tento záznam: „Pri príležitosti tejto vizitácie biskup dal súhlas ku stavbe kaplnky, v ktorej by sa mohla slúžiť sv. omša.“ Pod touto kaplnkou sa celkom určite myslí dnešný vaňovský kostolík.

Veľmi nápomocné pri určení času, kedy bola asi Vaňovská kaplnka postavená sú nám dve staré vojenské mapy, prvá z r. 1825 a druhá z r. 1876. Na prvej z nich je nad Vaňovku označená sakrálna stavba krížikom. Jedná sa určite o vasilovskú kaplnku. A tak vzhľadom na všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti za obdobie, v ktorom mohla byť prvá kaplnka postavená, môžeme pokladať roky medzi r. 1833 a r. 1876.

Vaňovská kaplnka sv. Anny

Ako vznikla kaplnka sv. Anny a kto ju staval, môžeme sa len dohadovať. Ak ju stavali domáci, za popud vzniku vaňovskej kaplnky môžeme pokladať aj situáciu v Hruštíne. Vaňovka tým, že bola menšia, mala sklon porovnávať sa s Hruštínom. Čo sa urobilo v Hruštíne, chceli mať neskôr aj vo Vaňovke. V Hruštíne bola taká situácia, že keď sa rozhodlo, že nový kostol bude stáť v ulici Dedina, nie všetci s tým súhlasili. Niektorí ľudia ho chceli mať na vyvýšenom mieste nad závozom na začiatku Črchle. Preto z trucu sa tam schádzali ku modlitbám a postavili tam kaplnku sv. Anny. Všetko zlé je na niečo dobré a tak vznikli dve sakrálne miesta. Možno aj vo Vaňovke si neskôr povedali, že okrem kostola chcú mať tak ako aj v Hruštíne ešte aj kaplnku. Za pravdu tomu výkladu by mohlo dávať to, že jej dali rovnaký titul - sv. Anny.

Pravdepodobnejšie je však to, že vaňovskú kaplnku sv. Anny nestaval obyvateľ Vaňovky, ale obyvateľ z Or. Lesnej. V čase, keď sa chodilo pešo a na cestách sa prihodilo všelijaké nešťastie, každý cestovateľ - pútnik bol šťastný, keď z niektorého vrchu videl panorámu svojej rodnej obce. A keďže od vaňovskej kaplnky je vidieť panorámu Or. Lesnej, kde majú za patrónku kostola sv. Annu, je možné, že vaňovskú kaplnku sv. Anny z vďačnosti, že vidí svoju domovinu, postavil aj nejaký lesňan. Tomuto výkladu zapravdu by mohlo dávať aj to, že prvá kaplnka nebola orientovaná na Vaňovku, ale smerom na Or. Lesnú. Toto všetko sú len dohady, ale história farnosti eviduje, že vzhľadom na veľkosť farnosti Hruštín sa oddávna vo filiálke Vaňovka sv. omša slúžila len dvakrát do roka: na sv. Vendelína a na sv. Annu.

Za posledné roky vo farnosti Hruštín tiež došlo k viacerým zmenám. Tou najväčšou bolo asi to, že aj filiálka Babín sa stala samostatnou farnosťou. A tak sa druhej filiálke Vaňovka dostalo väčšieho bohoslužobného priestoru. To v prvom rade viedlo ku generálnej oprave kostolíka sv. Vendelína. Po oprave a posviacke kostola, sa potom sv. omša vo Vaňovke slúžila pravidelne 2x a neskôr aj 3x do týždňa. Chceli sme však pokračovať aj v dávnej tradícii úcty ku sv. Anne a tak s povolením otca biskupa na sviatok sv. Anny začali sme slúžiť sv. omše aj priamo pri vaňovskej kaplnke sv. Anny. Hneď na prvýkrát r. 2005 sa na slávenie sv. omše pri kaplnke sv. Anny zhromaždila skoro celá dedina Vaňovka a niekoľko pútnikov aj z farnosti Hruštín. Zdraví putovali od kostola, starších a chorľavejších priviezli. Takto sa to opakovalo každý rok v radostnom duchu. A tak sa v mysliach i srdciach viacerých mužov zrodila myšlienka a túžba obnoviť aj kaplnku sv. Anny a dať tak tomuto bohoslužobnému miestu tiež väčšiu dôstojnosť. Táto myšlienka sa stala skutkom v r. 2009.

Socha sv. Anny s Máriou

Prv než sa mala zrodiť stavba, musela sa zrodiť aj myšlienka, ako bude kaplnka vyzerať. Všetci sme sa uzhodli na tom, aby pripomínala domček, v ktorom sv. Anna vychovávala svoju dcéru Pannu Máriu a že ju budeme orientovať smerom na Vaňovku, aby sv. Anna ochraňovala rodiny v našej filiálke a vyprosovala pre nich Božie požehnanie na výchovu. Podľa toho, ako tento náš zámer vystihuje aj konečná podoba novopostavenej kaplnky, dovolím si povedať, že sme ju nestavali sami, ale, že stál pri nás i dobrý Pán Boh a on nám vnukal svoje myšlienky.

Exteriér kaplnky má dva štíty. Ten vyšší, na ktorom je umiestnený aj kríž, nám pripomína, že sa jedná o sakrálnu budovu. Ten nižší nám má pripomenúť, ako už bolo spomenuté, že táto kaplnka je domčekom, v ktorom bola Panna Mária vychovávaná svojou matkou sv. Annou. Interiér kaplnky má tiež pripomínať izbietku, kde žili, sv. Anna s P. Máriou bok po boku. Preto v pozadí je namaľované okno, z ktorého je pomyslený výhľad na cestu, ktorá vedie z dediny ku kaplnke. V okne je ľalia - znak nevinnosti, ku ktorej viedla sv. Anna svoju dcérku Máriu. Je tam aj stôl, na ktorom je roztvorená kniha Biblie, prameň dobrej výchovy v židovských i kresťanských rodinách.

Výklenok prvej kaplnky vypĺňal obraz sv. Anny s Máriou, zväčšený priestor v druhej novopostavenej kaplnke sme zaplnili sochou sv. Anny s Máriou. Napriek novosti kaplnky, chceli sme zachovať aj prepojenie s tou prvou. V exteriéri je to naznačené tým, že z muriva starej kaplnky je okolo novej kaplnky urobená dlažba. A v interiéri toto prepojenie naznačuje zreštaurovaný obraz zo starej kaplnky, ktorý v novej kaplnke bude naďalej visieť po boku sochy sv. Anny.

Posviacka kaplnky sa uskutočnila v sobotu 25. 7. 2009, deň pred sviatkom sv. Anny, pri sv. omši slávenej pri novopostavenej kaplnke sv. Anny.

Ďalšie sakrálne pamiatky v Hruštíne

Okrem kostolov a kaplniek sa v Hruštíne nachádzajú aj ďalšie sakrálne pamiatky:

• Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
• Kamenný kríž sv. Jána Krstiteľa
• Stĺp sv. Floriána
• Stĺp sv. Trojice na Príslope

Kamenný kríž sv. Jána Krstiteľa

Pri ceste do Babína za mostom bol r. 1833 postavený kamenný kríž, na drieku ktorého je relief so znázornením Jána Krstiteľa. Tento reliéf nadväzuje na čiastočne zľudovelú kamenársku tvorbu z polovice 18. storočia ( najstaršia predloha je z r. 1752 na stĺpe Jána Nepomuckého v Jablonke, ďalej sa uplatnila v Orawke, Lipnici Wielkej, Chyžnom a vo Vitanovej). Odlišuje sa však od nej väčším čelným sploštením a zaoblením, zmäkčením tvarov, aj keď v kompozičnej koncepcii vychádza azda zo spoločných grafických predlôh.

Na kríži je znázornená kompozícia postavy Jána Krstiteľa s dlhým krížom pod pravou rukou uhlopriečne deliacim formát. Nad reliéfom je nadpis: " Z choleri 1831 panugiceg pozustali z o.

Stĺp sv. Floriána

Oproti kostolu stojí kamenný stĺp so sochou sv. Floriána. Na jeho drieku je nápis, z ktorého je zrejmé, že náklady zaplatili miestni remeselníci." Tebe , ó svätý Florián, ku cti a chvále Božej dali postaviť zdejší remeselníci anno 1830". Nepochybujeme, že podobne ako všetky kamenné plastiky v Hruštíne i táto pochádza z bielopotockej dielne.

Jej tématika, vyjadrujúca ochranu majetku, je celkom logická pre tých, ktorí ho zhromažďujú ( remeselníci, obchodníci, mešťania). Stalo sa tak zrejme zo strachu pred ohňom, pred epidémiami smrtonosných chorôb a pred vykorisťovaním a zbedačovaním roľníkov zo strany feduálneho panstva. Ľudia vtedy verili , že sv. Florián chráni pred požiarmi.

Stĺp sv. Trojice na Príslope

Najunikátnejší je stĺp sv. Trojice na príslope pri ceste do Oravského Podzámku - bývalého sídla feduálnej vrchnosti. Súsošie sv. Trojice je prvým prototypom figurálnej kompozície, na ktorej sú obidve postavy koncipované samostatne a holubica nad nimi je pripojená kovaním, držiacim plechovú striežku.

Úvahy o autorstve sv. Torjice z príslopa môžeme nasmerovať k bielopotockej dielni , lebo vtedy jej pôsobenie na Orave prevažovalo a aj námet má celkom tradičné pokračovanie. Atypická je celá architektúra stĺpa. Jeho driek sa síce zužuje, ale jeho prierez je temer štvorcový a na povrchu nemá žiadne ozdoby.

Podobný dohora sa zužujúci tvar má aj reliéf Ukameňovania sv. Štefana- mučeníka, ktorý je celkom unikátny a ničím nepripomína žiadna z neobyčajne bohatej tvorby oravských kamenárov. Úzky stojatý formát prinútil autora komponovať scénu do troch plánov gradujúcich nad sebou. Dole je znázornená figúra bezbranného svätca so zvesenými rukami obrátenými dlaňou dopredu. Nad ním dve polopostavy rozbesnených katanov vrhajúcich kamene so zdvihnutými rukami a celkom hore scénu sleduje prísny sudca s baretom na hlave. Nielen kompozícia a tvar, ale i polychrómia odlišujú pôsobivý výraz postáv v jednotlivých plánoch.

Tvary reliefu sú sploštené, záhyby odevu sv. Štefana autor kresal náznakovite bez funkčnej logiky, iba vyplňujú plochu. Sv. Štefan - mučeník bol patrónom chudobných a jeho umiestnenie na hranici chotára pri ceste, po ktorej prichádzali do obce tak pánski úradníci, ako aj nivočiace vojská, malo antropajný význam. Až na hranicu chotára vysunuli všetky krivdy vidiacu a všesúdiacu sv. trojicu s ochrancom chudobných, lebo vlastnú biedu považovali za osudový a živelný jav, aj keď poznali jej pôvodcu.

Stĺp sv. Trojice

Zoznam farárov a kaplánov pôsobiacich v Hruštíne

Prehľad farárov a kaplánov, ktorí pôsobili vo farnosti Hruštín:

Medzi významné osobnosti spojené s farnosťou patrí aj Mikuláš Fitt, ktorý sa narodil 8. decembra 1913 v Trstenej. Bol bojovníkom za slovenský národ a v časoch totality aj za náboženskú slobodu. Kňazskú vysviacku prijal 29. júna 1936 z rúk spišského biskupa Jána Vojtaššáka. V roku 1953 sa stal správcom farnosti v Ludrovej, kde ho na príkaz komunistickej totalitnej moci 30. decembra 1953 zatkli. Nespravodlivý šesťročný trest si Mikuláš Fitt odpykával vo viacerých väzniciach. Zomrel 9. júna 1972 v 59. roku života a v 36. roku kňazstva.

Ďalším kňazom, ktorý pôsobil v Hruštíne, bol Mgr. Ján Kekelák, ktorý pochádza z Rabče. Narodil sa 2. 12. 1960 v Námestove rodičom Jánovi Kekelákovi a Jozefíne, rodenej Kvasniakovej. Na kňaza bol ordinovaný 16. 6. 1987. Bol kaplánom v Levoči, v Poprade a v Tvrdošíne.

Vdp PaedDr. Ondrej Lajčin sa narodil 10. 1. 1953 v Habovke. Za kňaza bol ordinovaný 6. 6. 1976. V r. 1976 nastúpil na základnú vojenskú službu. Od 15. 10. 1978 pôsobil ako kaplán v Levoči, od r. 1980 ako kaplán v Námestove, od r. 1982 ako kaplán v Starej Ľubovni a v roku 1984 sa stáva správcom farnosti Slovenská Ves. Od 1. 11. 1996 pôsobil ako farár v obci Slatvina. V r. 2000 - aj k 17. 6. 2001 pôsobil ako farár vo Vavrečke, 10. 1. 2003 - aj k 4. 6. 2006 do 30. 11. 2012 pôsobil ako farár v Krivej.

Mgr. Richard Jurík, narodený 11. decembra 1977 v Levoči. Pochádza z Baldoviec. Na kňaza bol vysvätený 15. júna 2002 v Spišskej Kapitule. V r. 2002 - 2003 pôsobil ako kaplán v Spišskej Novej Vsi, v r. 2003 - 2005 ako kaplán v Novej Ľubovni, v r. 2005 - 2007 ako kaplán v Dolnom Kubíne a v r. 2007 - 2009 ako kaplán vo Svite. Od 1. 7. 2009 je farským administrátorom v Čimhovej (v čase od 19. 2 2015 - 7. 7.

Mgr. Ján Budzak sa narodil 26. 9. 1975, za kňaza bol ordinovaný 18. 6. 2000.

Slavomír Bigoš, kaplán - narodil sa 27. I. 1971 v Levoči - bol od 1. VII. 2001 prvým kaplánom v histórii farnosti vôbec. Po maturite na Gymnáziu v Levoči nastúpil do seminára v Spišskom Podhradí. Na kňaza bol ordinovaný 22. júna 1997. Od 1. júla 1997 nastupuje ako kaplán do Nižnej nad Oravou. 1. júla 1998 sa stáva správcom farnosti v Liptovskej Teplej.

Pochádzam z podtatranskej dediny Lendak. Narodil som sa 16. septembra 1981 ako druhý v poradí z piatich bratov. Najstarší brat je tiež kňazom a pôsobí ako riaditeľ charitného domu Dona Bosca v Spišskej Kapitule. Nakoľko Lendak je roľnícky založená obec, ináč to nie je ani v našej rodine. Po skončení Základnej školy v Lendaku som pokračoval v štúdiu na Gymnáziu P. O. Hviezdoslava v Kežmarku. V roku 2005 som prijal diakonské svätenie a svoju diakonskú prax som vykonával vo farnosti Dolný Kubín. V roku 2006 som prijal kňazské svätenie a mojím prvým kaplánskym pôsobiskom sa stala farnosť Spišská Kapitula. Po roku ma otec biskup prevelil na nové kaplánske miesto a to do najväčšieho mesta našej diecézy - do Popradu, kde som strávil štyri roky. Potom nasledovala dvojročná zastávka v Dolnom Kubíne a od 10. 7. 2013 som bol ustanovený za kaplána v Hruštíne a 4. 7.

Medzi moje záľuby v čase voľna patria: dobrá kniha; dobrá hudba, medzi ktorou najviac vyniká klasika; rád si zahrám na organe, aj keď som len amatér a samouk; akvaristika; fotenie; turistika a príroda ako taká vôbec.

tags: #rimsko #katolicky #kostol #hrustin