Za koordinátora stavby kostola sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci možno nesporne považovať vtedajšieho správcu tatranskej katolíckej farnosti Štefana Mordela. Článkom o jeho podiele na tomto projekte končí celá séria článkov, venovaných tejto téme.
V článku [1] boli vysvetlené dôvody vzniku tatranskej farnosti 1.7.1943, z rozhodnutia vtedajšieho biskupa spišskej diecézy Mons.Jána Vojtaššáka, i potreba nového farského kostola pre Mesto Vysoké Tatry, ktorého stavba sa stala reálnejšou po udalostiach v r. 1989. Informácie o tom, ako predmetný kostol naozaj vznikol, som čerpal prevažne z knihy samotného Š. Mordela [2].
V roku 1990 sa zrazu otvoril priestor, aby sa tento zámer mohol realizovať. Bolo treba vykonať sled nevyhnutných logických krokov. Najprv bolo potrebné vybaviť výnimku zo zákona o stavebnej uzávere vo Vysokých Tatrách. Paralelne prebiehal konkurz architektov na toto dielo.
Vybavovačky okolo stavebného povolenia trvali nekonečne dlho, ale na jar v roku 1995 už bol vybavený pozemok a predpokladalo sa, že po udelení stavebného povolenia bude možné začiatkom leta začať stavať. Ale zrazu sa všetko zmenilo. Zrejme zasiahol nejaký vplyvný neprajník zámeru. Vo veci stavby kostola vo Vysokých Tatrách bol podaný podnet na ministerstvo životného prostredia. Minister rozhodol záležitosť preveriť.
Do vybavovačiek sa zapojil aj diecézny biskup Mons. » Keď sme tam prišli, oznámili nám, že minister musel súrne odcestovať a že tam nie je. Tak sme sa chceli stretnúť aspoň s niektorým z jeho spolupracovníkov a zrazu sme ministra stretli na schodoch. Bol prekvapený, keď nás videl a povedal, že teraz nemôže s nami jednať, ale máme prísť inokedy a že s jeho námestníkom to všetko môžeme vybaviť.
Tak sme dojednali nový termín a zasa sme cestovali do Bratislavy. Mal nás prijať námestník ministra. Keď sme tam však prišli, vôbec nikto nás nečakal a nenašli sme ani nikoho kompetentného, s kým by sme mohli o veci hovoriť. Boli sme teda znova úplne zbytočne. Nepripadajú nám tieto praktiky dôverne známe?
V polovici júna 1997 stavebné povolenie konečne prišlo. Krátko pred tým dostal Štefan Mordel od biskupského úradu správu, že má byť preložený do Klčova v blízkosti Spišskej Kapituly, kde diecézny biskup zriadil novú farnosť. Tú mal spravovať a zároveň učiť na plný úväzok na Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule.
» O tom, že mám byť preložený, som nepovedal nikomu, ale predsa sa to roznieslo medzi ľuďmi. Niektorí to chápali tak, že chcem odísť a preto sa kostol stavať nebude. ... Ako som už spomenul, mal som byť preložený do inej farnosti. S tým som súhlasil a bol som presvedčený, že môj nástupca, ktorý príde po mne, bude pokračovať v tomto diele a ja som bol ochotný mu v tom aj naďalej pomáhať. Všetko to sa udialo napokon celkom ináč.
Kňaz, ktorý mal prísť na moje miesto, keď sa dozvedel, že sa začal stavať nový kostol, prosil diecézneho biskupa, aby ho do Tatier nedával, pretože on nedokáže stavať kostol. Keďže sa nám konečne podarilo vybaviť stavebné povolenie (dostali sme ho 18. júna 1997), okamžite som informoval členov farskej rady o tejto skutočnosti a prosil som o spoluprácu. Keď mi stavebné povolenie priniesol Ing. Jurčišin, povedal "teraz sa modlite, aby nikto nepodal námietku proti tomuto rozhodnutiu". (Námietku nepodal nikto.)
Keď som potom hneď na druhý deň šiel za diecéznym biskupom so stavebným povolením, pýtal som sa ho čo mám teraz robiť. On mi odpovedal, že treba ihneď začať, keď stavebné povolenie nadobudne platnosť, lebo keď sa začne, raz sa to aj dokončí. Na to som mu odpovedal, že ho prosím, aby ma neprekladal k prvému júlu, ale až neskôr, aby sme mohli začať tieto práce. On mi odpovedal, že je to Božie riadenie, lebo on ma chcel poprosiť, aby som mal trpezlivosť, lebo fara v Klčove ešte nie je dokončená a že by to malo byť aktuálne aj tak až k 1. októbru.
Štefan Mordel napokon zostal v tatranskej farnosti (celkom tam pobudol 35 rokov, 1978 - 2012, [3]), takže operatívne riešil všetky problémy so stavbou kostola až do jej úspešného konca v júli 2002. Priebeh výstavby kostola popisujú články [4], [5] a [6]. Bol som, v nedeľu 13.7.t.r., na slávnostnej omši k 15. výročiu posviacky kostola Sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci. Pozvali ma na ňu vďaka brigádnickej práci môjho nebohého otca pri jeho stavbe, a vďaka tomu som sa dostal k mnohým zaujímavým podkladom k tejto tematickej sérii článkov. Tejto príležitosti je venovaný článok [7].
Štefan Mordel - tiež už v pozícii hosťa z oravskej farnosti Klin - na kázni spomínal na rôzne okamihy zo stavby kostola Sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci. Mňa osobne najviac zaujala príhoda so žiadosťou o finančnú podporu na stavbu kostola, ktorú Štefan Mordel adresoval do Nemecka, kde udržiava dobré osobné kontakty s mnohými priateľmi a podporuje aj družbu medzi nemeckými a slovenskými farnosťami.
(Hovorí plynule nemecky a svoje jazykové znalosti využíval, odkedy pamätám, aj pri vyhlasovaní aktuálnych oznamov v závere omší. Nemeckým návštevníkom Vysokých Tatier iste dobre padlo, keď si mohli pri návšteve niektorého kostola vypočuť oznamy o čase konania omší, počas najbližšieho týždňa v ktoromkoľvek inom tatranskom kostole, v rodnom jazyku. Aj takto možno vylepšovať kultúrny imidž Vysokých Tatier, za čo mu patrí uznanie. - Pozn. Doc. Štefan Mordel, PhD. spomína na obdobie stavby tohto kostola.
Štefan Mordel spomínal, ako netrpezlivo čakal na odpoveď na svoju žiadosť z Nemecka, pretože financie na stavbu kostola opäť raz dochádzali a bolo potrebné zadovážiť ďalšiu sumu. Serióznosť ma približne rovnakú podobu všade na svete, líšiť sa môže azda len v nepodstatných detailoch. Nemci sa, na základe prvotnej žiadosti o finančnú podporu, zaujímali o mnohé dôležité informácie, podstatné pre zodpovedné rozhodovanie v danej veci.
Čo som mal robiť? - položil rečnícku otázku Štefan Mordel. Musel som popravde napísať, že investorom stavby kostola je samotný Farský úrad Vysoké Tatry, stavebný rozpočet je značný, a reálne krytie malé. Opisoval aj, s akým rozochvením otváral druhý nemecký prípis, keď ho konečne pošta doručila. V liste, okrem iného, údajne stálo: ... my, podobne pripravené a zabezpečené projekty, nepodporujeme - a ani nechceme podporovať.
Vravel, ako nespal zo dva dni, neustále premýšľajúc nad odpoveďou k takémuto zdrvujúcemu stanovisku. Nakoniec sa rozhodol s pokorou prijať ten zarmucujúci verdikt a do Nemecka poslal ospravedlnenie, že si vôbec dovolil obrátiť sa na nich so svojou žiadosťou. A že by ani nemal tú smelosť, keby mu to neodporúčal kardinál Joachim Meisner z Kolína nad Rýnom.
Pán kardinál ešte ako mladý kňaz rád prichádzal do Vysokých Tatier. Začiatkom júla 1998 sa ako pozvaný hosť zúčastnil celoslovenskej púte do Levoče, ktorá sa koná v nasledujúcu nedeľu po 2. júli (sviatok Navštívenia Panny Márie). Využil túto príležitosť a prišiel sa pozrieť na stavbu nového tatranského kostola spolu s Mons. Jánom Zelníkom, kancelárom biskupského úradu v Spišskej Kapitule.
V júni a začiatkom júla sa už budovali základy a obvodové múry kostola i strecha na kaplnke (v strednej časti zložitej stavby). Kardinál sa živo zaujímal o problematiku stavby. Zanedlho prišiel z Nemecka ďalší prípis, a v ňom stálo:... Prehodnotili sme svoje stanovisko k vašej žiadosti o finančnú podporu stavby nového tatranského kostola. Poukazujeme vám príspevok vo výške 30.000 mariek. Pri vtedajšom kurze to údajne predstavovalo sumu 750.000,- Sk.
V článku [3] uvádzam, že v čase príprav na výstavbu kostola sa niekoľko rokov dopredu konala zbierka, ktorá v priemere činila okolo 25.000,- Sk mesačne. Z porovnania vidno, že tento príspevok obohatil fond na stavbu kostola rovnako ako výnos tatranskej zbierky, trvajúcej dva a pol roka.
Keď Štefan Mordel spomínal na tie časy, poznamenal smutný fakt. - Kardinál Joachim Meisner by sa už tejto slávnosti nemohol zúčastniť. Skonal nedlho predtým. Zomrel 5.7.t.r. , vo veku 83 rokov, v bavorskom Bad Füssingu, kde trávil letný oddych. [8] Kardinál Joachim Meisner.
Napokon sa získal dostatok finančných prostriedkov nie len na samotnú stavbu kostola, ale aj na jeho umeleckú výzdobu. Štefan Mordel sa, v závere svojej knihy [2], venuje tejto problematike v kapitole "Architektonické a umelecké stvárnenie farského chrámu v Novom Smokovci", ktorá má rozsah 35 strán a je to vcelku zaujímavé čítanie, v ktorom sa zdôvodňuje každý detail celkového diela.
Pôvodný farský kostol bol postavený v r. 1888 v podstate iba pre kúpeľných hostí. Od tých čias vzniklo trvalé osídlenie Vysokých Tatier, ale najmä až niekoľko tisíckrát stúpla ich návštevnosť. Kapacita pôvodného farského kostola, najmä v sezónnych špičkách už nepostačovala.
Z hľadiska pastoračnej činnosti a poskytovania duchovnej podpory a útechy v oblasti, kde sa lieči veľa často ťažko chorých pacientov, bola veľmi nepriaznivá aj značne odľahlá poloha farskej budovy od farského kostola (takmer 4 km). Stanoveniu lokality umiestnenia nového kostola Sv. Petra a Pavla a centra farnosti Vysoké Tatry predchádzala práca na siedmich vyhľadávacích urbanisticko-krajinárskych štúdiách.
Po doporučení Slovenskej komisie pre životné prostredie bola stavba rozhodnutím Mestského zastupiteľstva lokalizovaná v Novom Smokovci, do blízkosti evanjelického kostola, oproti areálu Riaditeľstva slovenských kúpeľov, pod Cestou slobody i pod trasou tatranskej elektrickej železnice. Určený, členitý pozemok nebol pre stavbu ideálny. Jeho negatívne aspekty sa však podarilo tvorivo využiť a prehodnotiť, s cieľom vytvoriť atypickú stavbu - tatranský kostol.
Tatranský kostol je hranatý tak, ako sú hranaté ostré tatranské štíty. Zabezpečiť dôstojnú účasť na bohoslužbách pre veľké počty veriacich počas špičky turistických sezón, na výročité sviatky a pri mimoriadnych príležitostiach bolo najdôležitejším motívom výstavby nového kostola vo Vysokých Tatrách.
Tento cieľ však bolo treba zosúladiť s jeho denným využívaním aj medzi hlavnými turistickými sezónami tak, aby aj pri týchto bohoslužbách chrám pôsobil intímne a útulne. Riešenie predstavuje kaplnka Najsvätejšieho srdca Ježišovho, ktorá pri veľkej návštevnosti slúži ako priestor pre matky s deťmi, prípadne pre starších a pohybovo obmedzených veriacich, lebo je bezbariérovo prístupná.
Pri malej návštevnosti, napríklad vo všedných dňoch a medzi hlavnými turistickými sezónami, sú bohoslužby vysluhované v tejto kaplnke, ktorá je opticky prepojená s hlavným priestorom chrámu. Kaplnka je pomerne priestranná a pojme okolo sto ľudí. Má veľkú výhodu zvlášť v zimných mesiacoch, pretože sa tento priestor dá ľahšie vykúriť a tým vytvoriť veľmi príjemné prostredie.
Dnes už je kostol prirodzenou súčasťou okolitého prostredia a plne vyhovuje svojmu účelu. Z toho sa možno len radovať a vážiť si to. Tatranskí farníci sú si veľmi dobre vedomí prínosu dlhoročnej trpezlivej práce Štefana Mordela nie len pre nich samých ale - ak to tak možno povedať - pre oblasť Vysokých Tatier všeobecne. Dôkazom toho je ich návrh na udelenie čestného občianstva Mesta Vysoké Tatry svojmu dlhoročnému správcovi farnosti Štefanovi Mordelovi.
Ak som doteraz písal, opierajúc sa predovšetkým o údaje z prameňa [2], dovolím si teraz "prejsť na opačnú stranu" a pozerať sa chvíľu očami farníkov. Pán Pavol Stano, dobrý priateľ môjho nebohého otca, mi láskavo poskytol dokument, ktorý obyčajný človek nemá možnosť vidieť často. Využívam preto príležitosť, aby som jeho - svojím spôsobom - unikátny obsah zverejnil v plnom rozsahu.
Návrh na udelenie čestného občianstva Mesta Vysoké Tatry Doc. Štefanovi Mordelovi, PhD.
Farnosť Vysoké Tatry navrhuje Mestu Vysoké Tatry, aby jej dlhoročnému farárovi Doc. Thdr. ICLic. Štefanovi MORDELOVI, PhD udelilo čestné občianstvo za osobné nasadenie pri duchovnom formovaní obyvateľov a návštevníkov Mesta Vysoké Tatry, a za neúnavné zlepšovanie podmienok pre duchovný život v Meste Vysoké Tatry.
Štefan Mordel sa narodil sa 1. 4. 1947 v Rabčiciach, na kňaza bol v Dóme sv. Martina v Bratislave vysvätený 20.júna 1971. Prvý rok pôsobil ako kaplán v Ružomberku, potom päť mesiacov vo Vysokých Tatrách, odkiaľ odišiel za kaplána do Kežmarku. 1.apríla 1973 nastupuje na základnú vojenskú službu, po jej ukončení nastúpil 1.4.1975 za kaplána do Spišského Bystrého, neskôr opäť do Ružomberku, aby sa napokon 1.1.1978 vrátil do Vysokých Tatier - teraz už ako správca farnosti.
Práca kňaza bola vtedy veľmi sťažená, pretože bol pod neustálou kontrolou a na každú, aj celkom malú vec, musel mať štátny súhlas. Napriek tomu sa farnosť pod jeho vedením rozvíjala, vznikali v nej menšie spoločenstva, v ktorých ľudia nachádzali oporu a povzbudenie do ďalšieho života. Farnosť opravila či zrekonštruovala temer všetky kostoly.
V roku 1983 sa pod jeho vedením uskutočnila generálna oprava kostola na Štrbskom Plese, pristavila sa sakristia a urobila nová strecha, nové omietky zvnútra aj zvonku kostola. V roku 1985 zorganizoval opravu kostola v Tatranskej Lomnici - fixáciu múrov, nové okná, dvere a podobne. Neskôr - v roku 1989, získal súhlas aj na dobudovanie vežičky.
Veľkú pozornosť venoval dreveným kostolom v Dolnom a Starom Smokovci, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami, a ich údržba je veľmi náročná. V roku 1979 bol drevený kostol v Starom Smokovci vymaľovaný zvnútra aj zvonku a bola dôkladne ošetrená celá strecha aj s vežou. V ďalších rokoch bola opravená kaplnka za me...
V úvode svätej omše, ktorú celebroval rektor seminára vdp. Ján Hlávka za asistencie svojich seminaristov, ich privítal vrútocký farár Mons. Jozef Petráš.
Rektor Katolíckej univerzity v Ružombeku prof. Tadeusz Zasepa pozýva na otvorenie výstavy 20. výročie diplomatických vzťahov medzi USA a SR, ktoré sa uskutoční v utorok 25. februára 2014 o 11.00 h. Výstavu otvorí Theodore Sedgwick, veľvyslanec USA na Slovensku.
Ordinár Ozbrojených síl a OZ SR Mons. František Rábek sa dnes dožíva 65 rokov. TK KBS pri tejto prináša jeho životopis.
Halycky peredzvony v Novom Smokovci
V nedeľu 16. februára 2014 navštívili seminaristi Neokatechumenátnej cesty vrútockú farnosť.
V prešovskom kostole Najsvätejšej Trojice oslávili 600. výročie výstavby farského kostola.