Pri výbere kandidáta na úlohu katechétu je nevyhnutné vedieť kritériá, ktoré sú potrebné a ktoré nie. Je užitočné mať zoznam kritérií pre celú cirkev, ktoré je nevyhnutné zohľadniť pri výbere kandidátov.
Kritériá pre výber katechétu
Pri výbere kandidáta na úlohu katechétu je nevyhnutné vedieť kritériá, ktoré sú potrebné a ktoré nie. Je užitočné mať zoznam kritérií pre celú cirkev, ktoré je nevyhnutné zohľadniť pri výbere kandidátov.
Niektoré kritériá sa týkajú osoby katechétu. Základné pravidlo je, že nikto nemôže byť prijatý ako kandidát, pokiaľ on alebo ona hľadá túto prácu jednoducho preto, lebo nenašli inú prácu.
Iné kritériá sa zaoberajú otázkou samotného výberu. Keďže je to otázka služby cirkvi, rozhodnutie pripadá duchovnému, ktorým je zvyčajne kňaz v danej farnosti, ale celé spoločenstvo sa má podieľať na návrrhoch kandidátov a ich hodnotení.
Musia byť stanovené špeciálne kritériá pre prijatie kandidátov do katechetických centier či škôl. Okrem všeobecných kritérií má každé centrum podľa svojho charakteru vlastné požiadavky na úroveň vzdelania, potrebné pre vstup, podmienky účasti, formačný program atď.
Aby bol dostatočný počet vhodných katechétov pre spoločenstvo, je dôležité okrem starostlivého výberu zamerať sa aj na prípravu, od ktorej závisí kvalita uchádzačov.
Formácia katechétov
Príslušné dokumenty Magistéria vyžadujú všeobecnú aj špecifickú formáciu katechétov. Všeobecnú v tom zmysle, že ich charakter a celá osobnosť sa majú rozvíjať, a špecifickú s ohľadom na činnosti a požiadavky, ktoré budú mať na starosti a pri ktorých budú vypomáhať: ohlasovanie evanjelia kresťanom aj nekresťanom, animácia a vedenie modlitbových spoločenstiev, ak je to potrebné liturgické modlitby a akákoľvek duchovná alebo materiálna pomoc.
Ako pápež Ján Pavol II. povedal: „Určenie vysokej úrovne znamená poskytnúť správnu základnú prípravu a neustále ju udržiavať aktuálnou. Žijúc svoje povolanie, katechéti, podobne ako všetci veriaci „musia byť formovaní v jednote, ktorá existuje, odkedy sa stali členmi cirkvi a občanmi ľudskej spoločnosti“.
Aby osobnosť katechétu bola jednotná a harmonická, musí najskôr prekonať určité prekážky vyplývajúce napr. z temperamentu, intelektu, emócií, mať ustálený životný štýl. Prvou a základnou osobou katechézy je, samozrejme, osoba Ježiša z Nazaretu, „jednorodený Syn, plný milosti a pravdy“ (Jn 1,14), „cesta, pravda a život“.
Je to „tajomstvo Krista“ (Ef 3,4) v jednote, „tajomstvo, ktoré bolo od vekov a pokolení skryté“ (Kol 1,26), ktoré musí byť odhalené. Z toho vyplýva, že starosťou katechétu je odovzdávať učenie a život Krista prostredníctvom svojho vyučovania a správania. Spôsob jeho života aj práce má plne závisieť jedine od Krista.
Jednota a harmónia v jeho osobnosti má byť Kristocentrická, postavená na „hlbokej intimite s Kristom a s Jeho Otcom“ v Duchu. Od začiatku má byť jasné, že kandidát musí mať základné vlastnosti, ktoré možno ďalej rozvíjať.
Duchovný život katechétu
Poslanie viesť druhých vo viere vyžaduje od katechétu hlboký duchovný život. Je to najdôležitejší aspekt jeho osobnosti, a preto by sa mu malo vo formácii venovať najviac pozornosti. Jeho duchovný život má byť založený na hlbokom spoločenstve viery a lásky s osobou Ježiša, ktorý ho povoláva a posiela.
Podobne ako Ježiš, jediný Majster (por. Mt 23,8), slúži katechét bratom a sestrám vyučovaním a prácou (por. Sk 1,1), ktoré sú vždy prejavom lásky. Konať vôľu Otca je pre katechétu aktom spásonosnej lásky pre druhých, je jeho pokrmom, ako to bolo i pre Ježiša (por. Jn 4,34).
Pre duchovný život katechétu je potrebné ponúknuť vhodné prostriedky, v prvom rade je to duchovné vedenie. Diecézy povzbudzujeme, aby vymenovali konkrétnych kňazov, ktorí sa majú zaujímať o katechétov a ich službu, a poskytnú im duchovné vedenie. Je dôležité zdôrazniť, že každý katechéta si môže vybrať svojho osobného duchovného vodcu z kňazov, ktorí sú ľahko dostupní. Každý katechéta by si mal uvedomiť, že kresťanská komunita sama o sebe je miestom, kde možno rozvíjať vlastný vnútorný život.
Prehlbovanie duchovného života:
- Pravidelná, podľa možnosti denná účasť na Eucharistii, aby sa posilnili „chlebom života“ (Jn 6,34), formovali „jedno telo“ v spoločenstve (por.
- Denná meditácia, zvlášť o Božom Slove, v postoji kontemplácie a osobnej odpovede.
Cez takýto život modlitby sa obohacuje vnútorný život katechétu a dosahuje sa duchovná zrelosť, ktorá sa vyžaduje pre jeho účinkovanie. Ak nie je dostatočné množstvo vhodných kandidátov, môže sa stať, že sa rozhodne aj pre menej vhodných katechétov, ktorí sú na nízkej duchovnej úrovni.
Vzdelanie katechétu
Všetci kandidáti musia dosiahnuť istý stupeň vzdelania, ktorý je porovnateľný s bežnou úrovňou v danej krajine. Ako bolo vyššie spomenuté, môžu nastať problémy, keď bežný štandard nie je vysoký, ale treba odolať ľahkým riešeniam. Naopak, štandardy na prijatie majú byť nad priemerom, aby kandidáti boli schopní zvládnuť prípravu, kurz „vyššieho náboženského vzdelania“. Bez toho by sa mohli cítiť menejcenní pred tými, ktorí majú vyššie vzdelanie, a necítili by sa dobre v takom prostredí, bez schopnosti uskutočniť niektoré požiadavky.
Preto obsah kurzu by mal byť založený na programe pre „dogmatickú, antropologickú a metodologickú formáciu“, ako bol prezentovaný vo Všeobecnom katechetickom direktóriu vydanom Kongregáciou v roku 1971 pre klérus.
- Pri pohľade na špecifické ciele misijnej činnosti bude vieroučná formácia katechétu založená hlavne na teológii Trojice, Kristológie a ekleziológie, ktorá je prezentovaná v systematickej a progresívnej syntéze Kristovho posolstva.
- Sväté písmo bude hlavným obsahom štúdia a dušou celého teologického štúdia. Okolo neho by mali byť zoskupené ostatné oblasti teológie.
Rovnako dôležité bude poskytnúť katechétom materiály spojené s ich novou životnou situáciou. Študijné materiály, ktoré sa zaoberajú aktuálnou situáciou, predpokladmi a víziami budúcnosti. Na tomto mieste je potrebné poukázať na Katechizmus katolíckej cirkvi, ktorý sa odporúča katechétom na štúdium aj v oblasti učenia viery. V ňom možno nájsť usporiadanú syntézu Zjavenia a trvácnej katolíckej viery, ako ju cirkev predkladá sebe a ľuďom dnešných čias.
Ako Svätý Otec Ján Pavol II. tvrdí v apoštolskej konštitúcii Fidei depositum, v katechizme sú „nové veci a staré veci“ (por. Mt 13,52), ale viera je vždy tá istá a rovnako je aj zdrojom svetla, ktoré je stále nové“. Podľa katechizmu ide o službu, ktorá prináleží každému katechétovi. Tá istá apoštolská konštitúcia dodáva, že viera pomáha duchovným aj veriacim naplniť vo vnútri aj mimo cirkevnej komunity ich úlohu, ich „misiu ohlasovať vieru a povolávať ľudí k evanjeliovému životu“.
Katechéta má usilovne študovať, aby sa mohol stať svetlom na ceste pre svojich bratov a sestry (por. Mt 5,14-16). Má byť plný radosti vo viere a nádeji (por. Katechéta má v sebe zjednotiť roviny intelektuálnu a duchovnú. Pastoračná dimenzia zahŕňa iniciáciu do prorockého, duchovného a kráľovského charakteru pokrstených laikov. Špeciálnu pozornosť treba venovať sviatostiam, aby katechéti vedeli ostatným pomôcť porozumieť ich náboženskému významu a pristupovali k nim s vierou. Misijná dimenzia je neodmysliteľnou súčasťou identity katechétu a jeho práce, a preto si zasluhuje čestné miesto vo formačnom programe.