Tento žalm sa má modliť ako pieseň dňa na šiesty deň sviatku Pesach. Jeho verše sú vhodným úvodom do vyvrcholenia slávenia vykúpenia na siedmy deň. Žalm je v židovskej tradícii úzko spojený s vyslobodením Izraela z egyptského otroctva a s jeho oslavou.
Žalm 122 - Príchod do domu Hospodinovho a do mesta Božieho
Výzva k radosti a oslave
Žalm začína výzvou: „Jasaj Bohu, celá zem!“. Slovesný kmeň má základný význam „robiť hluk“, „kričať“ a môže byť podnietený rôznymi dôvodmi alebo sa vyskytovať v rôznych kontextoch. Je to jedno z najčastejších vyjadrení oslavy v žalmoch. Používa sa až 41-krát a táto oslava vždy smeruje k Bohu. Podnetom a príležitosťou k oslave je pripomínanie si a ďakovanie za Božie skutky voči ľudu v dejinách.
Procesia do Jeruzalema.
„Na slávu jeho mena“ Je to vznešený opis Boha. Prvé podst. meno „sláva“ znamená najprv „hmotnosť“, „váhu“ a potom „vznešenosť a slávu i chválu“. Je znakom Božej prítomnosti medzi ľuďmi a môže označovať jeho vznešené skutky. Táto vznešenosť sa spája s Božím menom, ktoré tu nie je vyslovené, no pravdepodobne sa myslí meno Pán. V našom prípade vystupuje do popredia prvý z týchto akcentov, teda aktívna ľudská oslava. Preto máme radšej vyhľadávať chválu a slávu v ňom. Keď teda konáme dobré skutky, máme ich konať vždy tak, aby skrze ne bol oslávený Boh. Oslava má teraz formu rozprávania o vznešených Božích skutkoch.
Božie skutky a premena
Žalm 46,9: „Poďte a pozrite na diela Pánove, aké úžasné veci vykonal na zemi.“. Tieto žalmy vyzývajú k oslave Boha za jeho diela v kontexte záchrany v Trstinovom mori, tak ako aj náš žalm v nasledujúcich veršoch. Je to typické sloveso, ktoré sa rôznymi spôsobmi spája s udalosťami východu z Egypta a putovaním po púšti. Aj preto treba náš verš pokladať za opis alebo spomienku na udalosti exodu a prechodu cez Trstinové more, keď Boh takisto rozdelil vodu, takže bolo možné kráčať po suchej zemi (Ex 14,22.29).
„More premieňa na suchú zem“. Tieto výrazy sú v protiklade a ich kontrast zdôrazňuje Božiu moc pri danej udalosti. Verš takisto pripomína Božiu stvoriteľskú moc tým, že nadväzuje na myšlienku o Bohu, ktorý pri stvorení sveta dáva suchej zemi vystúpiť z vôd. Tento stvoriteľský motív nesie známky podmanenia si chaosu. Boha treba oslavovať pre jeho stvoriteľskú i vykupiteľskú činnosť.
Božia vláda a ochrana
Sloveso „radovať sa“ má v žalmoch často teologický dôraz a používa sa v kontexte dobrodení, ktoré Boh preukázal. Sloveso „vládnuť“ (panovať) v spôsobe akým je vyjadrené, zdôrazňuje trvácnosť jeho vlády, ako to potvrdzuje aj príslovka naveky. Očami pozoruje (sleduje) národy“ Sloveso „sledovať“ vyjadruje fyzické pozorovanie a stráženie, ale aj zodpovednosť, zvrchovanosť a poskytnutie nutnej ochrany. Božia vznešenosť sa prejavuje nielen priamym konaním, ale aj nadhľadom a suverénnosťou voči národom, pre ktoré je ako hliadka pozorovateľ. Tým, že si Boh vie podmaniť aj svojich protivníkov, ukazuje svoju všemohúcnosť.
Jeruzalem.
Na oslavu Boha sú vyzvané národy, čím sa nadväzuje na motív univerzalizmu z v. 1.4. Toto dobrorečenie (zvelebovanie), na ktoré sú ľudia vyzvaní, nie je iba osobný vnútorný postoj, ale aktívna činnosť, ktorou majú ľudia šíriť jeho oslavu. Žalm 15,5: „Čo nepožičiava peniaze na úrok a proti nevinnému sa nedá podplácať. Opakované uistenie o Božej ochrane z v. 9 je dôležité na dotvorenie kontextu pre pochopenie ťažkostí, ktorými teraz žalmista prechádza (v. 10-12).
Skúšky a preverovanie
Podnetom a aktívnym činiteľom pri slovese „skúšať“, „preveriť“ je Boh, ktorý skúma ľudí. Sloveso „taviť“ sa často používa aj ako synonymum slovesa „skúšať“. Tento proces je často použitý ako symbol morálneho očisťovania ľudí. Boh je predstavený ako autor a činiteľ skúšky, keď sa opisuje ako ten, ktorý privádza a spôsobuje ťažkosť. Význam tohto slova nepoznáme a iba na základe kontextu môžeme usudzovať, že je to niečo nepríjemné, napr. skúška, bremeno, ťažkosť.
Veľkosť okúseného poníženia sa ešte viac stupňuje: ľudia (nepriatelia) jazdiaci po hlavách znamenajú nielen poníženie, ale aj priame ohrozenie fyzickej existencie. Nie je isté, že sa autor vedome odvoláva na konkrétnu udalosť, v každom prípade nám text ponúka aj teologickú interpretáciu, keď sa toto poníženie pripisuje Bohu, ktorý dovolil/spôsobil to, čo nepriatelia robia. Je to celkový súhrn prežitých útrap, ktorý vo forme merizmu zhŕňa všetky negatívne skúsenosti. Už sa viac nepoukazuje na Boha ako autora tohto utrpenia, možno už s výhľadom na záverečné tvrdenie o vyslobodení Bohom.
Žalm 122: Púť do domu Pánovho
Žalm 122 patrí k pútnickým žalmom, teda k tým, ktoré sa používali pri púťach do chrámu v Jeruzaleme, predovšetkým na dôležité sviatky. Hneď v úvode môžeme vnímať radosť žalmistu z takéhoto putovania: „Zaradoval som sa, keď mi povedali: Pôjdeme do domu Pánovho.“ O samotnom putovaní sa však v žalme nič nehovorí a v nasledujúcom verši sa už s pútnikom ocitáme v bránach Jeruzalema. Cieľ putujúceho je samotný chrám, zdá sa akoby bol ohúrený veľkoleposťou mesta, v ktorom sa chrám nachádza. Žalmista tak žasne nad veľkým významom tohto mesta. Ono poskytuje istotu: Pútnik v otvorenej krajine, kde je vystavený rôznym nebezpečenstvám, sa zrazu po vstúpení do mesta môže cítiť v bezpečí, medzi ostatnými členmi kmeňov svojho národa.
Chrámová hora v Jeruzaleme.
Žalmista tým, že velebí mesto, v ktorom sa chrám nachádza, upriamuje pozornosť na jednotu náboženského a spoločenského života. Verš môže mať aj iné výklady, napr. v zmysle jednoty izraelských kmeňov, zaručenej uctievaním jedného Boha celým národom na jednom mieste (čomu ale zase odporovala realita dlhé stáročia rozdeleného kráľovstva). Ak si teda uvedomíme, aký význam malo mesto so svojimi inštitúciami, náboženskými i spoločenskými, môžeme lepšie pochopiť druhú časť žalmu, v ktorej sa žalmista modlí za pokoj pre toto mesto a vyzýva aj ostatných, aby tak robili. Pokoj a prosperita tohto mesta prináša pokoj a prosperitu celému národu.
Hebrejské slovo šalom, ktoré najčastejšie prekladáme ako pokoj, sa v tejto záverečnej časti vyskytuje až trikrát. Šalom je viac než len pokoj v zmysle absencie konfliktu či vojny. Ak niekomu prajeme šalom prajeme mu pokoj vonkajší aj vnútorný, prajeme mu, aby sa mu darilo, prajeme mu úspech a prosperitu.
Kristus ako Kráľ
Ježiš naplno zjavil tajomstvo svojej kráľovskej hodnosti až pred Pilátom a túto pravdu nechal Piláta napísať aj na svoj kríž. Až vo chvíli najhlbšej potupy, keď už nikto nemôže mať ilúzie o pravej podstate zvláštneho typu jeho kráľovskej hodnosti, sa tomu, kto v neho verí, paradoxným spôsobom zjavuje, kým Ježiš Kristus naozaj je, a aká je pravá podstata jeho kráľovskej moci. Ježiš, o ktorom Jánovo Zjavenie hovorí, že je vládcom nad pozemskými kráľmi (Zjv 1,5), a ktorému podľa slov Písma náleží sláva na veky vekov.
Sviatok Krista Kráľa však plne ladí aj s biblickým posolstvom tak Starého ako aj Nového Zákona, keďže Božie kráľovstvo je ústredným pojmom celého Božieho zjavenia. Veľkú časť starozákonných dejín spásy tvorí postupné vysvetľovanie idey Božieho kráľovstva, ktoré treba chápať viac ako Božiu vládu v celom stvorenom svete, tak nebeskom ako aj pozemskom, než len ako „kráľovstvo Boha v nebi“. Nebeské kráľovstvo a Božie kráľovstvo tajomne prítomné v tomto svete sa raz zjednotia do jedného celku. Božie kráľovstvo však nie je len akýsi budúci ideálny stav ľudstva pod Božou vládou, ale už v súčasnosti vo svete tajomne prítomná a pôsobiaca skutočnosť, ktorá sa začala naplno uskutočňovať príchodom nebeského kráľa - Ježiša Krista - na tento svet.
Tabuľka: Kľúčové motívy Žalmu 66
| Motív | Význam |
|---|---|
| Radosť | Oslava Božích skutkov a prítomnosti |
| Premena | Božia moc pretvárať situácie a životy |
| Ochrana | Božia starostlivosť a bezpečie pre svoj ľud |
| Skúšky | Príležitosť pre rast a preverenie viery |
| Vykúpenie | Božia milosť a záchrana pred zlom |