Slávnosť Najsvätejšej Trojice je jedným zo základov kresťanskej viery, ktorú si katolíci, evanjelici i ďalší kresťania pripomínajú týždeň po slávnosti Zoslania Ducha Svätého. Kresťania si pripomínajú Boha Otca - Stvoriteľa, Boha Syna - Vykupiteľa Ježiša Krista a Boha Ducha Svätého, ktorý neustále oživuje osobu, slovo a dielo Ježiša Krista.
Ikona Najsvätejšej Trojice od Andreja Rubleva
Presvätá Trojica sa v gréckokatolíckej cirkvi oslavuje v rámci sviatku Svätej Päťdesiatnice - Zostúpenia Svätého Ducha, ktoré predstavuje dovŕšenie zjavenia existencie jedného Boha v troch osobách. Viera všetkých kresťanov má základ v Najsvätejšej Trojici a kresťania sú krstení "v mene Otca i Syna i Ducha Svätého".
História a vývoj sviatku
Výraz "Trojica" (po grécky trias) prvýkrát použil Teofil z Antiochie okolo roku 180. Od 3. storočia náuka o Svätej Trojici - jeden Boh v troch Božských osobách - tvorí jeden z hlavných článkov kresťanskej viery. Cirkevní otcovia 3. a 4. storočia sa najviac venovali náuke o Najsvätejšej Trojici.
V Anglicku sa sviatok Najsvätejšej Trojice slávil v prvú nedeľu po Zoslaní Ducha Svätého už v 12. storočí ako osobitné privilégium, ktoré vymohol od Svätej stolice biskup - mučeník sv. Tomáš Becket (1118-1170). V roku 1198 bol založený rád trinitárov (Ordo Sanctissimae Trinitatis), ktorý spolu s rádom cisterciánov v 13. storočí horlivo šíril úctu k Svätej Trojici a presadzoval oficiálne zaradenie tohto sviatku do cirkevného kalendára. Toto úsilie bolo zavŕšené úspechom a v roku 1334 pápež Ján XXII. nariadil slávenie sviatku Najsvätejšej Trojice pre celú západnú cirkev.
Teologický význam
V deň Turíc (po skončení siedmich veľkonočných týždňov) sa Kristova Veľká noc završuje vyliatím Ducha Svätého, ktorý je zjavený, daný a udelený ako božská osoba. V ten deň je plne zjavená Najsvätejšia Trojica. Od toho dňa je Kráľovstvo, ktoré ohlasoval Kristus, otvorené pre tých, čo v neho veria.
Sväté písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života. Podľa učenia Cirkvi je Duch Svätý poslaný do sveta ako Oživovateľ, aby neustále oživoval osobu, slovo a dielo Ježiša Krista. Biblia hovorí o Svätom Duchu v mnohých obrazoch a volí na to výraz, ktorý má súčasne význam „dych, vánok, vietor“. Jeho pôsobenie je popísané ako „oheň“, alebo „živá voda“. Až neskôr sa symbolom Ducha Svätého stala holubica.
Duch Svätý je tretia božská osoba Svätej Trojice, ktorému sa vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi, lebo je tej istej podstaty a velebnosti. Duch Svätý je stredobodom teológie sv. Pavla.
Dary Ducha Svätého sú oporou mravného života kresťana. Sú to trvalé dispozície, ktoré priaznivo uspôsobujú človeka, aby bol ochotný konať podľa vnuknutí Ducha Svätého. Prorok Izaiáš uvádza vo svojej knihe šesť darov Pánovho Ducha (Iz 11,2): poznanie, porozumenie, múdrosť, rada, Božia bázeň a sila. V liste sv. Pavla Galaťanom (Gal 5,22) sa uvádza deväť darov Božieho Ducha: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a zdržanlivosť.
Cirkev jasne formulovala sedem darov Ducha Svätého. V plnosti tieto dary prislúchajú Kristovi. Dary Ducha Svätého dopĺňajú a vedú k dokonalosti čností tých, ktorí ich prijímajú. Robia veriacich ochotnými pohotovo poslúchať Božské vnuknutia.
Plody Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý vytvára ako prvotiny večnej slávy.
Symbolika Ducha Svätého:
- Voda: Symbolika vody naznačuje pôsobenie Ducha svätého pri krste, pretože sa voda po vzývaní Ducha Svätého stáva účinným sviatostným znakom nového narodenia.
- Pomazanie: Symbolika pomazania olejom naznačuje aj Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom.
- Oblak a svetlo: Tieto dva symboly sú v zjaveniach Ducha Svätého neoddeliteľné.
- Pečať: Obraz pečate označuje nezmazateľný účinok pomazania Duchom Svätým vo sviatostiach krstu, birmovania a posvätného stavu.
- Ruka: Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých a žehnal deti. Apoštoli vkladaním rúk udeľujú Ducha Svätého.
- Holubica: Keď Ježiš vystupuje po svojom krste z vody, zostupuje na neho Duch Svätý v podobe holubice a zostáva nad ním.
Sviatok Najsvätejšej Trojice a jeho význam pre život
Keď čítame a počúvame v knihe Genesis, ako Boh tvorí človeka, tak počúvame tam jednu krásnu zmienku. Počúvame o tom, že Boh stvoril človeka na svoj obraz, stvoril ho na svoju podobu, čiže Boh stvoril človeka na obraz Najsvätejšej Trojice. Áno, obraz Otca, Syna alebo Ducha Svätého. Boh stvoril človeka na obraz Najsvätejšej Trojice.
V hĺbke tejto Trojice sú vzťahy. Je tam vzťah medzi Otcom a Synom, medzi Synom a Otcom, medzi Otcom a Synom a Duchom Svätým. Sú tam veľmi silné vzťahy, vzťahy, ktoré sú láskou, vzťahy, ktoré sú doslova láska. A tak keď Boh stvoril človeka na svoj obraz a na svoju podobu, tak túto skutočnosť vpísal do každého človeka. Človek je stvorený pre vzťahy, potrebuje vzťahy, potrebuje priateľské rodinné vzťahy, potrebuje kamarátsky vzťahy.
V rodine sa spája muž so ženou, vytvárajú manželstvo, sviatosť manželstva. Do ich manželstva prichádza ďalší člen, a to ich dieťa. Jednoducho, aj oni tvoria trojicu, trojicu vzťahov, trojicu rodiny, preto je rodina tým najkrajším symbolom najsvätejšej Trojice, preto je posvätná, preto je rodina chránená, lebo je to obraz najsvätejšej Trojice, a práve najsvätejšia Trojica sa najviac realizuje práve v rodine.
Ak sa človek bude snažiť poznávať Boha, poznáme samých seba, a na druhej strane, ak poznáva človek seba, svoje vzťahy, to, čo ho robí naozaj šťastným, to, čo ho naozaj napĺňa, spoznáva samotného Boha. Takto sme boli stvorení, aby sme poznať seba, budeme poznať aj Boha, ak poznáme Boha, budeme poznávať aj sami seba.
Snažme sa teda aj my tvoriť dobré rodiny, tvoriť dobré vzťahy, dávať najavo tento obraz Najsvätejšej Trojice tomuto svetu, pretože hoci veríme v jedného Boha, veríme aj to, že Boh je v Trojici ako Otec, Syn a Duch Svätý. Pre nás je to zatiaľ tajomstvo, ktoré nás presahuje, no raz, keď prídeme do večnosti, bude to skutočnosť.
Na začiatku našej viery a života s Bohom je krst. Krstnú milosť musíme rozvíjať a zveľaďovať a ona sa prejaví v našom každodennom živote.
Nadväzujúce sviatky
V rímskokatolíckej cirkvi po slávnosti Najsvätejšej Trojice nasleduje ďalší významný sviatok - Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, známy pod názvom Božie telo.
Božie Telo
Po slávnosti Najsvätejšej Trojice sa podľa liturgického kalendára v Cirkvi slávi Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Je prikázaným sviatkom. Významný podnet pre zavedenie Slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi ľudovo nazývaný aj Božie Telo treba vidieť v opakujúcich sa videniach bl. Juliány z Luttichu z roku 1209, ktorá videla žiarivý mesiac s tmavým miestom, čo jej bolo vyložené tak, že v ročnom cykle liturgických sviatkov, chýba sviatok Eucharistie. Práve ona naliehala na svojho biskupa Róberta z Luttichu, aby tento sviatok zaviedol, preto sa po prvýkrát slávil v jeho diecéze v roku 1246. Neskôr pápež Urban IV., kedysi pôsobiaci v Luttichu, predpísal bulou Transiturus de hoc mundopre slávenie tohto sviatku pre celú Cirkev v roku 1264.
Tradícia hovorí, že na jeho prianie pripravil liturgické texty na tento sviatok pre omšu a Liturgiu hodín sv. Tomáš Akvinský. Spočiatku sa slávnosť konala len v chrámoch. Pápež Ján XXII. upravil slávenie sviatku tak, aby sa slávnosť konala so slávnostným sprievodom, pri ktorom sa má niesť ulicami Oltárna sviatosť.
Postupne sa na Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi na mnohých miestach konali triumfálne sprievody s Najsvätejšou sviatosťou v monštrancii, pri ktorých oslavujeme Krista Spasiteľa. Tu je veľmi dôležité si uvedomiť, že procesie sú v Cirkvi starobylou formou oslavy Boha.
Cirkev v Enchiridion liturgicum z roku 1960 hovorí, že slávnostné verejné modlitbové pobožnosti veriaceho ľudu, ktoré sú vedené duchovnými podľa svojho poriadku z jedného posvätného miesta na iné posvätné miesto, majú sa konať ako pripomienky obsiahnutého Božieho dobrodenia, tiež ako vďaky za obsiahnutú Božiu pomoc. Preto poznáme procesie na sviatok Obetovania Pána, Palmovú (Kvetnú) nedeľu, v Nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania (v rámci slávenia Veľkonočnej vigílie alebo v samotnú nedeľu cez deň ) na sv. Marka, Prosebné dni, Patrocínia, atď.
Tradícia procesií sprevádza aj jeden z najväčších cirkevných sviatkov, ľudovo nazývaný Božie telo, je zviditeľnením viery v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii, tajomstvo Ježišovho Tela a Krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno.
Účastníci procesie sa postupne zastavujú pri štyroch oltároch, symbolizujúcich štyri svetové strany. Sprievod tak naznačuje Božiu ochotu a ústretovosť aj voči tým, čo ho nepoznajú. „Oltáriky“ vytvoria rodiny zo zelene, kvetov a domácich devocionálií (predmety, ktoré sa používajú na prehĺbenie nábožnosti: obrázky, krížiky, ruženec, medailóny a podobne) pred svojimi domami. Na týchto miestach sa koná bohoslužba, verejná poklona a udelenie požehnania Eucharistiou. Deti na znak svojej úcty a lásky k Bohu rozsypávajú na cestu lupene kvetov a veriaci zhromaždení v procesii spievajú náboženské piesne.
Veriaci, ktorí sa zúčastnia na Eucharistickej procesii tak vonku, ako aj vo vnútornom priestore chrámu, môže získať za zvyčajných podmienok úplné odpustky.
Spojením sviatkov Kristovho Tela a Krvi sa vyjadruje pôvodný úmysel pápeža Urbana IV., ktorý vo svojej bule písal o jednotnom tajomstve Eucharistie, ktoré zahŕňa tak Ježišovo Najsvätejšie Telo ako aj jeho Krv. Zároveň táto slávnosť rozvíja tajomstvo Eucharistie, ktorá sa síce slávi aj pri večernej omši na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok, ale jej slávnostnosť je trochu zahalená kontextom začínajúceho sa veľkonočného trojdnia a následného Veľkého piatku, ktorý nadväzuje na slávenie večernej omše v tento deň.
Slávenie tejto slávnosti v súčasnosti nám chce pripomínať veľké tajomstvo Kristovej lásky k nám. Každá svätá omša je vlastne obetou, pri ktorej sa premieňa chlieb na Kristovo Telo a víno na Kristovu Krv. Tak to chcel samotný Ježiš Kristus.
Procesia na Božie Telo
tags: #najsvatejsia #trojica #sviatok #vyzdoba