Musíme začať obdobím ešte pred Reformáciou. V 15. storočí bol rímsko-katolícky kostol dominantným náboženstvom.
Mapa Európy v roku 1600
Šírenie reformácie na Slovensku
Presné správy o tom, kedy prenikla reformácia do Sučian, nemáme. Reformačné myšlienky sa šírili rôznymi cestami aj na Slovensko. So šírením reformácie súviseli aj rozpory medzi Michalom Belsom, mestským plebánom a Michalom Domom, predavačom odpustkov. Prenikanie bolo podmienené aj rozpormi medzi Michalom Belsom, mestským plebánom a Michalom Domom, predavačom odpustkov. Pôsobením mestských kňazov Antona Transilvana a Bartolomeja Bognera, o ktorých v zápise prešovskej rím. kat. fary stojí: „1531. Antonius et Bartholomeus iam apostate.“ (Anton a Bartolomej sú už odpadlíci.) V tejto fáze reformačného úsilia išlo predovšetkým o získavanie stúpencov a menej o vnútorné cirkevné reformy. Reformačné učenie sa v tom čase obmedzovalo v cirkevných obradoch na kázanie na základe evanjelií a na prijímanie pod obojím spôsobom.
Od Reformácie po r. 1530 terajší rímsko-katolícky kostol prevzali evanjelici.
Proti Lutherovmu učeniu najmä o Večeri Pánovej vystúpili niektorí odchodným učením (napr. Karlstadt, Oecolampadius a i., vo Švajčiarsku Zwingli a Calvin). Proti Lutherovej cirkevnej reforme a proti šíreniu jeho učenia v Uhorsku vysokí predstavitelia katolíckej cirkvi si uvedomovali nebezpečenstvo a čoskoro sa obranne aktivizovali. Proti luteránstvu sa prvý ozval szatmársky arcibiskup, ktorý už r. 1521 zvolal do Ostrihomu cirkevnú sinodu. Hodno poznamenať, že kráľ Ľudovít nariadením z r. 1525 prikazuje prešovskej mestskej vrchnosti, aby dala pochytať luteránov, keby takých bolo na okolí a aby ich poslali do Jágru pred biskupského námestníka na prísne potrestanie.
Obdobie protireformácie a náboženského útlaku
V 17. storočí nastali pre evanjelikov ťažké časy. Počas prenasledovania v rokoch 1673-1682 musel odísť z fary. Veľa ťažkostí, keď o.i. František Révay III. dosadil katolíckeho kňaza.
Počas 1. svetovej vojny boli evanjelické kostoly zatvorené. V roku 1683 boli evanjelici predvolaní do Prešporku na mimoriadny súd. Získali chrám a tak si k Službám Božím pripravili Ratauz. Sinapius bol v kostole v Príbovciach zvolený turčianskym bratstvom za seniora.
Jeho pôsobenie spadá do najťažšieho obdobia pre evanjelikov. Posledným farárom bol Ján Simonides, ktorý sa vrátil z tureckého zajatia. Mnohí sa vzdali svojho presvedčenia alebo sa utiahli a pestovali tzv. „súkromnú“ vieru. V roku 1687 snem priznal jezuitom domovské právo v Uhorsku, uznal supremáciu katolíckej cirkvi, ale ponechal určité práva aj protestantom (nemali byť nútený ku katolicizmu).
Všetko podarilo. Littmana uliať zo starého zvona (z roku 1787) nový zvon. Na základe jej hodnotenia Kráľovská rada povolila 17. júna 1785 obnovenie cirkevného zboru a postaviť kostol. Základy kostola boli položené 15. mája 1785 na mieste soľného skladu, ktorý patril rímsko-katolíčke Anne Mayerovej, rod. Bôcikovej. V rokoch 1882-1883 okolo kostola a školy drevenú ohradu. Ku dvom zvonom dali sučianski evanjelici pri 100. obnovenia cirkevného zboru a pri 400. výročí narodenia Dr. Martina Luthera zhotoviť ďalšie tri. Z pôvodných dal uliať nový zvon a tak od roku 1885 boli na veži štyri zvony.
Tolerančný patent Jozefa II.
Nariadení, aby sa od 22. júna v ôsmych dní vysťahovali, bohoslužobný život v Sučanoch a na okolí zanikol. Výnimkou bola Turčianska Štiavnička, kde grófi Michal Révay ml. mali svojich domácich kazateľov, napriek tomu, že to bolo zakázané. Roku 1780 nastúpil na trón syn Márie Terézie Jozef II. O rok neskôr, 25. októbra 1781podpísal vo Viedni Tolerančný patent, ktorý zaručoval náboženskú slobodu evanjelikom augsburského vyznania, evanjelikom helvétskeho vyznania a nezjednoteným grékom.
Články Tolerančného patentu zaručujú právo na služby Božie súkromné všade aj v dcérocirkvách (čl. 14), bez obmedzovania (čl. 16) aj s prístupom do kaplniek súkromných príbytkov veľmožov a šľachticov (čl. 11) s možnosťou stavať kostoly, modlitebnice bez veží, zvonov a bez vchodu do ulice; fary, školy (čl. 12), kde je aspoň 100 rodín a to aj nové, ale bez priveľkého obťaženia ľudu, aby sa neohrozila schopnosť platiť dane (čl. 13). Kňazi majú právo navštevovať aj chorých, aj v žalároch (čl. 15) a sprevádzať na popravisko, navštevovať dcérocirkvi (čl. 16). Oslobodzujú sa od vizitácií rímsko-katolíckych biskupov a povoľuje sa vizitovanie ich vlastnými superintendentmi. Môžu mať zhromaždenia, synodu (čl. 17).
Nekatolíkom sa zabezpečujú občianske práva v dosiahnutí verejného úradu, akademických hodností, majstrovského a majetkového vlastníctva (čl. 3), oslobodení sú od katolíckej prísahy (čl. 4) a od účasti na katolíckych obradoch aj v cechoch (čl. 5). Pre náboženstvo nesmie byť nikto trestaný (čl. 6). Tolerančný patent znamenal pre evanjelikov čiastočné náboženské slobody v Uhorsku.
Tolerančnými kostolmi nazývame tie, ktoré boli postavené v rokoch 1781-1800. Bolo to v novozriadených 151 zboroch 131 kostolov. Boli to zväčša jednoduché chudobné, spočiatku iba modlitebne bez veže, bez zvláštneho slohu. Povolenia získavali neľahko. Žiadatelia museli dokázať, že majú dostatočný počet evanjelických rodín, dostačujúce finančné prostriedky, nemajú dlh na dani a sú aspoň 1 hodinu cesty od najbližšieho evanjelického kostola. Sučany, Podhradie, Konské, Turčianske Kľačany a Lipovec sa rozhodli postaviť kostol. Sučiansky pán, ktorý bol advokátom Šimona Révaya, napísal v roku 1783 žiadosť, v ktorej prosil o povolenie obnoviť evanjelický zbor a postaviť kostol.
Tolerančný patent potreboval vysvetlenia a spresnenia. Tie boli dané vo viacerých nariadeniach. Podľa intimátu z 1. augusta 1786 smeli evanjelici používať zvony. Intimát z 2. januára 1787 dovolil evanjelikom stavať veže. Postavili drevenú vežičku, kam preniesli oba zvony. Neskôr postavili väčší kostol aj vežu.
Tolerančný patent Jozefa II.
Ďalšie udalosti v živote evanjelického zboru v Sučanoch
V rokoch 1882-1883 okolo kostola a školy drevenú ohradu. Ku dvom zvonom dali sučianski evanjelici pri 100. obnovenia cirkevného zboru a pri 400. výročí narodenia Dr. zhotoviť ďalšie tri. Z pôvodných dal uliať nový zvon a tak od roku 1885 boli na veži štyri zvony.
Doležal (1783-1802) bol z nejlepších sučianskych farárov (1630-1653). Po odchode Jána M. Ruppeldt (1918-1921), ktorý bol od r. 1916 v Sučanoch kaplánom, nastúpil Vojtech Hruška (1925-1948). Dr. Milan Hodža, syn farára Ondreja Hodžu, bol dobrým kazateľom a zároveň húževnatý. V cirkevnom zbore pôsobil Ján Konvit, ktorý bol 28. seniorom Turčianskeho seniorátu až do r. 1992.
Trocha šťastia prišlo 23.-25. júla 1831, keď sa konala aj pohrebná počestnosť pre tých, ktorí zomreli na choleru. Pohromou pre sučianskych evanjelikov bol požiar 4. júla 1841, pri ktorom zhorela strecha, drevená vežička a časť kostola. Ďalší požiar 1. mája 1858 zničil aj veža. Základy nového kostola sa položili 15. mája 1859 na mieste starého kostola na námestí. Kostol bol zatvorený a Služby Božie sa tu začali vykonávať až keď cholera ustúpila. Zvonice priviedli cirkevný zbor do veľkých dlžôb.
V roku 1783 bola založená evanjelická škola. História školy je ešte pohnutejšia ako história kostola. Postupne sa rozširoval aj školský dvor. V roku 1903 bolo treba zväčšiť učebne. Trojjediného Boha a k šíreniu kresťanskej osvety postavila matkocirkev ev.a.v. Sučany roku 1873 a obnovila roku 1903“.
Osobnosti spojené s evanjelickým zborom v Sučanoch
Daniel Horčička-Sinapius, syn farára Michala Horčičku, bol profesorom filozofie a matematiky na lýceu v Kežmarku. Pôsobil tiež ako rektor Kolégia v Prešove. Ďurko Langsfeld prišiel s Hurbanom a Štúrom agitovať do Sučian. Rozsudok bol vykonaný 22. júna 1849.
Dr. Milan Hodža sa zaslúžil o povznesenie národa a zároveň dokázal získať úctu aj svojich odporcov. Ján Konvit bol nielen seniorom, ale aj človekom, ktorý viedol veriacich ku láske voči blížnym. Získal najvyššie obecné ocenenie - Čestný občan obce Sučany.
V súčasnosti sa v Liptove konajú rôzne aktivity pre deti, mládež aj dospelých, a to vďaka práci farárov a kaplánok. Cieľom je rozbehnúť nové aktivity, ktoré boli pre cirkevný zbor oživením. Aktivity sú zamerané na rozvoj duchovného života a šírenie kresťanstva.
| Osobnosť | Pôsobenie |
|---|---|
| Augustín Doležal | Sučiansky farár (1783-1802) |
| Daniel Horčička-Sinapius | Profesor filozofie a matematiky, rektor Kolégia v Prešove |
| Ďurko Langsfeld | Agitátor v Sučanoch |
| Dr. Milan Hodža | Farár a politik |
| Ján Konvit | Senior Turčianskeho seniorátu |
Poznámka: Tento článok bol zostavený z rôznych zdrojov a môže obsahovať nepresnosti. Pre presnejšie informácie odporúčame konzultovať odbornú literatúru.